Konečne, po veľmi dlhej dobe, som sa rozhodla napísať pokračovanie tejto poviedky. Veľmi pekne ďakujem tým, ktorí ma v komentoch donútili, aby som pokračovala.
Neviemm či je táto kapitola podľa vašich predstáv, ale snažila som sa.
Skôr, ako moje žitie odsúdiš, obuj si moje topánky a prejdi moju cestu. Prejdi moju minulosť, pocíť moje slzy, zaži moju bolesť, moju radosť, prejdi roky, ktoré som prešla ja, potkni sa na každom kameni, na ktorom som sa potkla ja... Zakaždým vstaň a choď ďalej, tak, ako som to urobila ja. A až potom môžeš moje správanie súdiť a tvrdiť, že ma poznáš...
Deväť faktov, ktoré o sebe prezradí. Potom, ako prestane snívať, pozrie sa realite do očí. Čo sa stane, keď vstúpi do jedálne. Prečo sa na jej tvári ukáže šok? Prajem príjemné čítanie. Nesii
14.09.2011 (20:00) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 2536×
Skôr, ako moje žitie odsúdiš, obuj si moje topánky a prejdi moju cestu. Prejdi moju minulosť, pocíť moje slzy, zaži moju bolesť, moju radosť, prejdi roky, ktoré som prešla ja, potkni sa na každom kameni, na ktorom som sa potkla ja... Zakaždým vstaň a choď ďalej, tak, ako som to urobila ja. A až potom môžeš moje správanie súdiť a tvrdiť, že ma poznáš...
Doživotie je pre dvadsaťročnú ženu tvrdý trest. Aj keď zabila štrnásť mužov. Aj keď to robila úmyselne a plánovane. Aj keď si užívala ich krv na jej rukách.
Pre mňa už je voľnosť zakopaná hlboko, veľmi hlboko v zemi. Vlastne, ja už voľná nebudem nikdy... ibaže by som zomrela. Hádam vtedy si bude moja zatemnená duša plávať po svete voľná.
V osemnástich som stratila jeho - Josha, stratilo sa tým aj moje srdce. Prišiel mi do života Edward a ten, aj keď som ho nemilovala, ma prebral k životu a úplnému mysleniu.
V osemnástich, keď ma opustil Edward, som si znova našla Josha a krvilačne, bez akékoľvek ľútosti, ho zabila. Odvtedy som hľadala mužov podobným jemu a vraždila ich. Dva roky som unikala trestu, až ma našli pri ruských hraniciach. Amerika si ma zažiadala a vložila do väznice s číslom na mojich dverách 1968. Uzavretá väznica. Väznica, v ktorej budem doživotne páchať svoje fantazijné výlety.
Budúcnosť patrí tomu, kto verí v krásu svojich snov.
Lenže ja nemám žiadnu budúcnosť iba... žeby som nejako ušla, ale som vo väznici s vysokým stupňom stráženia. Lenže čo by som spravila, ak by som ušla? Ušla by som do Mexika? Nemožné...
Vždy dopredu a nikdy nie dozadu.
Toľkokrát som spravila krokov vpred, ale stačila jedna udalosť a posunulo ma to na miesto. Môj krok vpadol dozadu, späť a vsunúť sa zasa nahor je nemožné.
Nerozoberaj, lebo rozoberieš a potom nedáš do kopy.
Josh mi rozobral srdce a už ho nikdy nikto nedá do kopy. Jednoducho ostane rozobraté, roztrhané... navždy.
Ži slobodne, zomrieš dôstojne!
Fú. Nad touto vetou sa len zasmejem, pretože som svoj život žila slobodne a ako to dopadlo?! Pozrite, kde som!
Ale veď sama si za to môžem! Áno, sama. A vlastne nie, môže za to Josh. To on mi neopätoval lásku, iba sa z nej smial a klamal ma. Hajzel, nech zhorí v tom zasratom pekle.
Imidž je na nič, zmena je život!
Ja som ani nemala imidž. Obliekala som a vyzerala ako moja babka. Proste hrôza, aj keď... teraz nosím pásikáve veci ako námorník. O nič lepšie, no oveľa lepšie ako tie haraburdy.
Život sa mi fakt sku***ne zmenil, a to myslím úplne celý. Od základu. Matka sa psychicky zrútila a otec sa ma zriekol, takže... Do riti... až teraz som si to uvedomila. Veď ja fakt nemám nikoho!
Užívaj si, kým si mladý!
To si môžete byť istý, že som si užila a v starobe - ak sa teda dožijem - si budem mať na čo spomínať. Na tie ich sku***né ksichty, keď ma prosili, aby som im neublížila. Na jeho ksicht, keď ma na kolenách prosil, aby som to nerobila. Že ma miluje... sladké spomienky.
Život je kreslenie bez gumy.
Rada by som si vygumovala tie vraždy, ale to by som musela priznať, že som spravila chybu a to som rozhodne nespravila.
Život je nedokončený pokus!
Veď jasné. Pokus sa začne, ale nikdy nedokončí. Chápem...
Život je hra a hra je život!
Čo viac dodať k môjmu životu. Povedala som vám o sebe deväť faktov.
Z ničoho-nič sa otvorili mreže a dnu vstúpil strážnik.
„Von!" skríkol.
Rýchlo som sa postavila z postele, obula sa a vyšla spolu s ním von. Prechádzali sme chodbou pomedzi všetky väzenské izby od čísla 1968 až po 1850, čiže sme prešli tri poschodia a vošli po boku už ďalších väzenkýň, ktoré sa k nám pripojili, do jedálne. Keď som tam vstúpila, zamrzla som na mieste. Kopa svalov, vysoký, krásny, bledý, zlatavé oči... Nie! To nemôže byť pravda!
1. kapitola + Prológ↔ Zhrnutie ↔ 3. kapitola
Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Väzeň číslo 1968 - 2. kapitola:
Hustý, hustý, hustý! Já nemám slov... Tato povídka se mi líbí víc a víc, ale stejně by mě zajímalo, proč to Bella udělala. Sice jí zlomil srdce, ale... Nedokážu si představit, že by někoho zabila
Úžasný... Jsem zvědavá jestli ji pozná honem další!!
Super! Rychle další kapitolu!!!
Super kapitola rychle pis dalsi uz sa nemozem dockat
UZASNA kapitola rozhodne pokracuj ale mohla by si tie kapitoli davat aj castejsie
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!