Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 36. kapitola

09.04.2011 (19:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 4143×

Edward:

Už prešiel jeden a pol mesiaca a Bellinke stále viac a viac rástlo bruško. Bola síce ešte len v polovici tehotenstva, keďže Carlisle predpokladal, že bábätku budú stačiť tri mesiace. Najskôr som mal strach, že bábätko rastie príliš rýchlo, ale Carlisle nás ubezpečil, že to je v poriadku. Dieťatko Belle vôbec neubližovalo a v brušku bolo spokojné. Jeho srdce som už počul oveľa lepšie, čo znamená, že sa pekne vyvíja.

Moja manželka bola práve v sprche a ja som na ňu čakal. Presviedčala ma, aby som šiel s ňou, ale vedel som, že by to neskončilo len u obyčajnej sprchy a ja som jej nechcel nijako ublížiť, keď jej bruško tak narástlo.

Po chvíli som začul vypnutie sprchy a Bella už cupitala za mnou. Ó môj bože, mala na sebe krátku čiernu košieľku a čipkované nohavičky! Jej bruško jej košieľku sťahovalo vyššie a jej veľký výstrih odhaľoval jej krásne krivky. Jej prsia boli úžasne naliate, z čoho vyplývalo, že Bella bude kojiť a ja som sa na to neuveriteľne tešil.

„Pozrieme si nejaký film?“ spýtala sa ma s úsmevom, sadla si mi do lona a oprela sa chrbtom o moju hruď.

„Aký?“

„Pýcha a predsudok.“ Trošku som sa obával, aby mi nezačala plakať pri niektorej scéne, pretože hormóny ňou zmietali stále.

„Nechceš si ľahnúť?“ spýtal som sa jej starostlivo.

„Nie, potrebujem aj sedieť, lebo som až príliš preležaná.“

„Chceš masáž?“ spýtal som sa nadšene.

„Ehm,“ povedala polohlasne, lebo už sledovala film.

„Nebude ti vadiť, keď ti vyzlečiem tú košieľku?“ Vedel som, že to bude pre mňa smrť, ale cez ňu by to asi nešlo.

„Hmmm,“ zamrmlala asi na súhlas. Pretiahol som jej ju cez hlavu a uvoľnil tie krásne ženské krivky. Rýchlo som pokrútil hlavou a začal jej masírovať chrbát. Podľa jej tichých výdychov som zistil, že jej to je veľmi príjemné, ale nielen jej. Moje prsty jemne prechádzali po jej hebkej pokožke a bol som rád, že bola ku mne otočená chrbtom, lebo inak by som to asi nezvládol. Spokojne vrnela a ďalej pozerala film. Keď už mi ruky začali utekať až príliš dopredu, radšej som prestal a naspäť ju obliekol. Posunul som nás vyššie, aby som sa mohol oprieť a Bellu o seba.

Rukami som vkĺzol pod jej košieľku a hladil jej veľké bruško. Bolo to niečo úžasné. Celú noc som vždy preležal s prstami a perami na jej brušku a kochal sa ním.

Bella nespustila oči z filmu a ja som sa jemne oprel bradou o jej rameno a moje oči automaticky skĺzli dolu. Zasekol sa mi tam pohľad a nemohol som sa odtrhnúť.

Zrazu ma Bella pleskla po hlave. Zmätene som sa na ňu pozrel.

„Už na tebe polhodinu rozprávam a ty mi hypnotizuješ výstrih.“ Mračila sa.

Usmial som sa tým spôsobom - ja nič ja muzikant.

„Prepáč, ale od takej krásy sa nedá odtrhnúť zrak,“ priznal som.

„Edward?“ povedala pohoršene a znova ma treskla ma po hlave. Radšej som jej tú ruku chytil do svojej, aby si neublížila.

„Bella, ublížiš si,“ upozornil som ju a ona sa zatvárila urazene.

„Dobrú noc, Edward.“ Ľahla si na kraj postele a otočila sa odo mňa. Pritlačil som sa zozadu k nej a podoprel sa o lakeť.

„Zlatko?“ spýtal som sa váhavo.

Nič. Odhrnul som jej vlasy z tváre, aby som na ňu videl. Mala privreté viečka, myslím, že zaspinkávala. A mal som aj pravdu, jej dych začínal byť pravidelný. Zrazu natiahla ruku ku mne, automaticky som ju chytil. Dlaň mi priložila na svoje bruško a prikryla ju svojou.

„Dobrú noc, zlatko,“ šepol som jej do ucha a tvár vtisol do jej vlasov. Jej vôňa sa tehotenstvom trochu zmiešala. Všetci mi hovorili, že má niečo aj z mojej vône, očividne to robí bábätko.

Hladil som ju po lone a počúval srdiečka mojich dvoch milovaných osôb. Bella tuho spinkala a keď si ľahla na chrbát, ihneď som to využil.

Odhrnul som jej košieľku a perami prechádzal po jej lone.

„Ahoj, bábätko,“ šepol som brušku a zrazu sa stalo niečo neuveriteľné. Ono koplo. Bože, ono koplo pod mojím dotykom! Spoznalo ma. Rýchlo som sklonil ešte viac hlavu a pohladil bruško na mieste, kde ma koplo. Ach, znova koplo! Musel som potichu vzlyknúť od šťastia, keby sa dalo, tak by mi aj slzy tiekli. Mal som chuť skákať. Chcel som hneď prebudiť Bellu, ale spokojne spinkala.

„Aj ja ťa ľúbim, miláčik,“ šepol som brušku a venoval mu božtek. Pritisol som sa ešte viac k Belle a jemne ju pobozkal do vlasov. Jednu ruku som vsunul pod ňu a objal ju jemne okolo bruška a spokojne som privrel oči. Mal som v náručí svoju milovanú manželku, ktorá nosila pod srdiečkom naše dieťatko a mohol som spokojne snívať aj so zatvorenými očami.

„Edward, ty spíš?“ spýtala sa ma Bella ráno a ja som sa musel potichu zachichotať.

„Nie, zlatko. Vyspinkala si sa?“

„Veľmi dobre.“ Oboch som nás posadil a chcel som jej ukázať ten zázrak.

„V noci sa niečo stalo,“ šepol som jej do ucha a ona sa na mňa zmätene pozrela. Len som sa usmial a chytil ju za ruku, ktorú som jej priložil na lono a pohladil ho. Bábätko automaticky koplo a ja som sa zoširoka usmial na udivenú tvár svojej manželky.

„Ono koplo,“ šepla tíško a po líci sa jej skotúľala slonia slza.

„Áno,“ pritakal som jej a perami zotrel jej slzy šťastie. Bella si znova pohladila bruško a dieťatko hneď odpovedalo kopnutím.

„Pozná nás,“ šepla udivene.

„Áno.“

Chytil som jej znova ruku a priložil ju na celú dĺžku lona. „Táto teplá ruka je tvoja mamička,“ povedal som nášmu dieťatku a potom som priložil svoju ruku.

„A ja som tvoj otecko.“ Bella v tej chvíli vzlykla a začala od radosti plakať. Bola krásna.

„Zasa koplo,“ vzlykla od šťastia a hladila si bruško.

„Očividne sa dožaduje pozornosti,“ povedal som so smiechom.

„Presne ako jeho otecko.“ Chichotala sa a otočila sa na mňa. Pohladila ma po tvári a obtrela sa o moje pery. A znova koplo.

„Naozaj máme toho veľmi veľa spoločného, chceme mamičku len sami pre seba.“ Smial som sa a pritiahol som si ju do lona. Bol to nádherná obrázok. Ja s Bellou v tesnom objatí a naše prepletené ruky na lone, kde kope naše dieťatko a žiada o pozornosť.

Ešte hodnú chvíľu sme sedeli spolu v objatí, keď jej nahlas zaškvŕkalo v žalúdku.

„Musíme dať napapať nášmu malému vydieračovi,“ povedala Bella s prižmúrenými očami a ja som sa nahlas rozrehotal. Ešte raz ma pobozkala na pery a odišla do kúpeľne.

„Čo si dáš na raňajky?“ spýtal som sa jej, keď si umývala tvár.

„Hmm, dám si lievance s čokoládou a k tomu si dáme, ako vždy, uhorky.“ Oblizla si pery a ja som sa znova zasmial.

„Váš verný sluha už ide splniť vaše prianie, lady Cullenová.“ Perami som ju jemne pobozkal na vrch ruky a poklonil sa pred ňou.

„Veľmi dobrý nápad, James, a pohnite si, nemienim tu čakať dve hodiny, sme hladní.“ Hrala so mnou, ale potom sa neudržala a rozosmiala sa.

„Už idem, lady.“ Zletel som do kuchyne a rýchlo robil raňajky mojej manželke. O chvíľu som všetko pokladal na stôl a ešte zobral uhorky. Len som nad nimi pokrútil hlavou a usmial sa. Ešte som stihol umyť riad, ale Bella stále nechodila. Začal som byť nervózny.

„Bella?“ zakričal som, ale nič.

Preboha, dúfam, že je v poriadku! Vyletel som hore do schodov a rozrazil dvere kúpeľne. Nebola tam, ale jej srdce som počul. Bože, len mi nehovor, že s ňou niečo je!

„Stalo sa niečo?“ ozval sa za mnou jemný hlások. Rýchlo som sa otočil a už ju drvil v objatí.

„Ach, Belli, myslel som, že sa ti niečo stalo!“

„Som v poriadku, naozaj. Len som sa trochu zdržala pri pozorovaní bruška v zrkadle a neviem, čo si mám obliecť, všetko mi je malé,“ sťažovala si, ale ja som ju stále pevne objímal.

„Edward, nič v zlom, ale som strašne hladná a nemám si čo obliecť. Aj podprsenka mi je malá.“

Zasmial som sa od úľavy.

„To nevadí, ja sa rád pokochám,“ šepol som  jej do ucha a jemne ju uhryzol do ušného lalôčiku. A to ma už znova pleskla po hlave.

35. kapitola – 37. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 36. kapitola: