Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vampire reality - Caius

06.06.2013 (09:45) • NoemiVolturiCullen, Simiik • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1328×

Sedel som za svojim stolom hlboko v útrobách zeme. Pár metrov odo mňa trestali jedného z nižších gardistov. Nemohol som dopustiť, aby si o mne šuškali takí obyčajní pešiaci. Vysmievali sa mi a obdivovali Noemi, aká bola úžasná, keď zhodila Corin z veže. Bolo neprípustné, aby zosmiešňovali svojho kráľa.

Musím uznať, že som ju za to obdivoval aj ja, jej sadizmus a žiarlivosť ma prekvapili, ale bola nádherná, tak zúrivá. Miloval som, keď ma privádzala do šialenstva, v ten chvíli by som ju snáď aj zabil, ale práve to ma na nej vzrušovalo. Už keď bola človekom, zaujala ma. Keď som ju takmer zabil, jej krv ma lákala, ale jej telo ešte viac. Zastavil som ju, keď sa snažila potichu preniknúť až k dverám... malá mrcha! Bavilo ma chodiť za ňou, obklopovať ju drahými darmi. Keď mi bola vďačná, bol som pre ňu celý svet.

V tú noc, keď som si ju vzal, nevedel som ako to dopadne, nevedel som, či ju náhodou nezabijem. Samozrejme, nechcel som, jej krv mi síce spievala, ale nemohol som, vedel som, že by mi chýbala. Ešte šťastnejší som však bol, keď sa stala upírkou, dúfal som, že bude stále oddaná a ochotná pre mňa urobiť aj nemožné. Ale keď som jej povedal, že náš syn umrel, znenávidela ma, nenávidela každý kúsok môjho tela, môjho hlasu, či vône.

Hneď v tú noc som sa snažil si ju vziať, lenže bola silná a zúrivá, v mojej prítomnosti sa neovládala, bola ako ten najhorší novorodený, takého som ešte nikdy nevidel. Nebažila po krvi ako iní, svoj hnev presmerovala na mňa, bojovala so mnou, vyhral som však stále. Ona aj tak nepovoľovala, každú noc sa bránila, nikdy som to nedotiahol až k tomu, aby som si ju vzal. Nejakým zvláštnym spôsobom vedela kontrolovať samú seba v období, kedy sa nemala vedieť kontrolovať. Monštru v sebe dokázala prikázať, aby útočilo, bránilo sa alebo bolo pokojné. Jedným slovom, hýčkala ho.

V okolí sa prezentovala ako chladná a prefíkaná upírka, ktorá dosiahla dokonca to, že vyhodila kráľovu manželku. Bola povrchná a necitlivá, nikto ju nezaujímal, okrem jej priateľky. Bol som ňou posadnutý, chcel som kričať, zabíjať, pretože ma hnala do úzkych a ja som nemal nič, čím by som ju prinútil plaziť sa predo mnou.

Keď ostala u Cullenovcoch, cítil som sa hrozne. Vedel som, že to bude užitočné, ale nerátal som s tým, že sa zamiluje. Nebyť vedomia, že som stále kráľ a moc je najdôležitejšia, bol by som odišiel a vzal si ju aj násilím. Bola moja, iba moja, nikto na ňu nemal právo, stvoril som ju ja, objavil som ju ja, patrila iba mne. Bola mi jedno, či by trpela a koľko by trpela, jej miesto bolo pri mne, jedine pri mne.

Lenže keď nakoniec prišla, uvedomil som si, že bolo správnou voľbou vyčkať. Stále bola spurná a stále bojovala, ale zmenila sa. Už milovala, už mala o čo prísť, už jednoducho musela poslúchať... mňa. A keď sa dozvedela o Nathanovi, povolila. Už nemala na výber, už neriskovala. Bojovať síce neprestala, ale nebojovala tak ustavične, tak neoblomne. Teraz toho mohla stratiť omnoho, ale omnoho viac.

„Pane?“ oslovil ma Felix. Vzhliadol som na neho a položil pero, ktorým som opisoval Noemi. Jej kresba sa vynímala na celej stránke hrubej knihy. Bola to presne jej štrnásta maľba. Musel som ju mať pred očami každú minútu. Ak by som jej tvár nevidel, čo i len hodinu, zbláznil by som sa.

„Čo chceš?“ vyštekol som naňho, keď som už pár sekúnd čakal a on nič.

„Prepáčte, ale auto vás už čaká,“ vysúkal zo seba.

„Ach!“ oči sa mi rozžiarili. „Jane?“ otočila sa a tvár toho gardistu, ktorého meno som nepoznal a ani nechcel, sa uvoľnila. „Máš to tu na starosti.“ Ukázal som prstom na tú existenciu.

„O chvíľu odchádzame, pane,“ pripomenula mi.

„Práve preto som ti povedal, že to máš na starosti.“ Významne som sa na ňu díval, nemalo význam nechávať ho na žive.

Vstal som od dubového stolu a vyšiel dlhými schodmi hore. Felix ma nasledoval. Moja kráľovná už čakala v aute. Mala na seba čierny overál a nohu ľahko pohodenú cez druhú. Majetnícky som sa na ňu usmial a pritiahol si ju k sebe. Páčilo sa mi, že nenamietala, konečne mi patrilo aj jej srdce. Celú cestu až do Ruska som premýšľal o tom, aká záhadná je. Som na tomto rýchlo meniacom sa svete už viac ako tritisíc rokov a nikto ma nikdy neohúril tak, ako ona. Keď bola oddaná, páčilo sa mi to, keď som mnou bojovala, vzrušovalo ma to a teraz, keď ma miluje, zbožňujem to. Je jedno, čo robí, ako sa ku mne správa, stále ňou budem posadnutý.

Je to láska, čo ku nej cítim, je to len túžba, pocit, že ju potrebujem vlastniť? Nie, Caius, tieto myšlienky sú myšlienky slabochov, premýšľať o láske o šťastí, to je len pre nedostatočne mocných.

Lenže ja by som jej dal všetko. Všetko, čím by som dosiahol, aby ostala po mojom boku.

„Nechal som ju postaviť pre teba, podľa tvojho vkusu. Podľa mňa by sa tu hodilo viac pompéznosti, vznešenosti. Ale tebe sa toto páči, aj keď neviem prečo. No, ale...“ povedal som, keď sme stáli pred vilou, ktorú som jej nechal postaviť. Páčil sa jej tento štýl, vyzeral tak domácky, tak pohodlne. Mne sa osobne nepáčil vôbec, samozrejme, to som jej povedať nemohol.

„Pre moju kráľovnú všetko.“ Jej tvár žiarila, mal som pocit, že na chvíľu som tam zazrel mierne váhanie, zrejme sa to týkalo tej vily, no bol som šťastný, že som ju znova niečím ohúril. Bolo príjemné byť s ňou v blízkosti bez boja. S mojou manželkou, právoplatne iba a len mojou.

Vstúpili sme dnu, no ja som už nečakal. Potreboval som ju cítil ešte bližšie, dotýkať sa jej, držať ju pevne. Tešil som sa na tú slasť, ktorá s ňou naberala nový rozmer. Moje bozky obsypávali jej telo, ruky blúdili po jej koži. Každý kus jej tela som držal najpevnejšie ako som vedel, moje zmysly boli ostré, ale aj tak som mal pocit, že mi niečo utečie, že niečo prepasiem, nejaké zákutie jej tela.

„Páľ do pekla, skurvysyn!“ Moje telo ochablo a zároveň stuhlo. Mal som pocit, že to nevyšlo z jej úst, určite nie, nemohlo! Ako keby niekto pustil magnetofón a hrala tá najhoršia hudba, akú ste si len vedeli predstaviť. Moja kráľovná, to všetko robila len kvôli nim, nikdy nie kvôli mne. Dal som jej všetko, úplne všetko, svoju myseľ, srdce, dušu. Ostrá bolesť ma netrápila, pálili jej slová, ale aj tak som bol pohltený ňou. Videl som jej tvár a to mi stačilo, cítil som nenávisť, ale nie pravú, vedel som, že ak by som mal možnosť, mučil by som ju za toto, lenže aj pred mojim koncom ma zaujímala len jej tvár. Bola diablom a zároveň anjelom.

Pozrela sa mi do očí. Nemohol som hovoriť, nemohol som konať, nikto jej už v tom nemohol zabrániť, prišiel môj koniec. Po bitkách, ktoré som prežil, ma zabila práve žena, ktorú som stvoril. Mladá upírka. Bol som na ňu pyšný, bola pomstychtivá a prefíkaná. No prial som si, aby som s ňou mohol stráviť viac času, možno ešte pred tým, ako som sa stal tým, čím som. Možno by som sa jej páčil. Lenže teraz to bolelo, nenachádzal som však slová, ktoré by ju odsudzovali, sám som vedel, že jej spôsobujem bolesť, už predtým. Ale túžba po nej, túžba po tom, aby ma milovala a aby si ma ctila, bola najväčšia zo všetkého, existovala len ona, nikto iný ma nezaujímal. Ale ona ma zabila, bez milosti, bez štipky zľutovania a to som jej odpustiť nemohol. Stále bolo ťažké uveriť tomu, že nie som.

Noemi nemohla, ona jednoducho nemohla...

Ale urobila to. Hrala, predstierala, nikdy ma nemilovala. 

Autor: NoemiVolturiCullen (Shrnutí povídek), Simiik, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vampire reality - Caius: