Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Úplne naopak 3

23.10.2009 (15:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1595×

Omámene som vnímala Edwardovu prítomnosť. Cítila som ako ma jemne zobral na ruky a schádzal dole schodmi. Pred očami som mala len tmu, ktorej som sa nevedela zbaviť. Nechcela som ani len pomyslieť čo by stalo keby tam neprišiel Edward. Teraz by som určite niekde ležala zneužitá na zemi. Snažila som sa pochopiť prečo to urobil. Doteraz si ma nevšímal, ignoroval ma a teraz sa kôli mne háda s Denisou.

Možno to spravil iba z ľútosti. Neviem. Ďalej som nad tím nerozmýšlala. Pomaly som si oprela hlavu o Edwardovu hruď a nenápadne vdychovala jeho krásnu vôňu. Za chvílu som zaspala.

,,Bella!” skríkla mama. Chcela som ju upokojiť že mi nič nieje ale nemohla som zo seba vidať ani hlások. Ospalo som žmúrala do svetla a snažila nájsť mamu.

,,Polož ju na sedačku a ihneď vypadni dokým nezavolám políciu!” skríkla a ja som zostala prekvapená. Veď nemôže zavolať na Edwarda políciu. Iba vďaka nemu som v bezpečí…nemôže mať kvôli mne problémy

,,Pani Swanová, dovoľte aby som vám to vysvetlil.” Áno vysvetli jej to! Kričala som v duchu.

,,Moja dcéra je v bezvedomí. Ak ťa pri nej ešte raz uvidím budeš mať veľké problémy!” zdôraznila posledné slovo a ja som zacítila ako sa ma snaží zo seba dostať dole.

Chvíľu ešte niečo hovorili, ale ja som im nerozumela. Zas ma pohltila tma.

Slnko mi zasvietilo do tváre, pálilo ma. Chvíľu som žmurkala ...nevedela som si zvyknúť na svetlo, až sa mi moja izba úplne vyjasnila. Pozrela som sa na hodiny, bolo pól štvrtej, keď sa zrazu ozvalo silné puknutie. Znepokojene som sa rozhliadla po izbe na zdroj hluku.

Ozvalo sa to znova až teraz som si uvedomila , že to niečo vydáva moje okno.

Prišla som k nemu, rozostrela závesy a zarazila som sa.

Ešte snívam? Pýtala som sa sama seba. V okne vedľajšieho, ktoré bolo dokorán otvorené stál Edward. Podľa toho že sa mu ústa rýchlo pohybovali som usúdila, že sa mi snaží niečo ale ja som ho kvôli  zavretému oknu nepočula. Ale otvoriť to okno ma napadlo až keď na mňa začal pozerať ako na duševne chorú a to doslova. Rýchlo som ho otvorila a prekvapene na neho pozrela.

„Konečne ...už som si myslel že mi neotvoríš.“ povedal s krásnym úsmevom na tvári.

„Ešte si to môžem rozmyslieť.“ povedala som prekvapená mojou zrazu nadobudnutou odvahou.

„Pustíš ma dovnútra?“ spýtal sa ma. Stála som tam zarazená, nechápala som prečo oknom. Edward pochopil môj výraz a jeho úsmev sa ešte raz roztiahol.

„Po včerajšku by sa tvojej mame asi nepáčilo keby som klopal na dvere.“ Povedal potichu a rukou mi naznačil aby som odstúpila.

Len som uhla z okna a čakala čo sa bude diať .

Edward doslovne doskočil do mojej izby. Sadol si na zem a pozrel sa na mňa.

„Deje sa niečo?“ spýtala som sa ho rýchlo. Zostal zarazený tak som pokračovala.

„Ja len že ešte včera si nevedel že existujem a teraz sedíš v mojej izbe.“ povedala som a čakala na jeho odpoveď . Zvraštil čelo a smutne na mňa pozrel.

„Bella.“ moje meno vyslovil tak čudne... tak súcitne.

„Možno si si nevšimla že ťa  skoro znásilnili, vieš si vôbec pomyslieť v akom stave si mohla byť teraz?  Keby som prišiel neskôr, keby som nepočul tvoj krik nechcem pomyslieť na to čo by bolo ďalej.“  stále mal na tvári smutný výraz, bol taký krásny, chcela som k nemu prísť a utíšiť ho a objať ho a... to už stačí.

„Ďakujem ti za všetko.“ povedala som potichu a zahanbene sklopila hlavu.

Usmial sa na mňa.

„Tebe vždycky.“ povedal. Bol taký milý a súcitný ...neverila som že taký človek môže existovať až do teraz.

„Vieš Bella, vôbec to nieje tak ako si povedala.“ Vzdychol a ja som hneď som spozornela.

„Všimol som si ťa hneď, vieš si iná ako ostatné dievčatá, taká dobrá, veľa takých ako ty  nieje preto si jedinečná.“ Hovoril to tak krásne. Nikto mi nič také nepovedal. Mike mi síce hovoril podobné veci, ale od Edwarda  to bolo iné. Také úprimné.

„Bella už si hore?“ zakričala mama v nevhodnom okamihu.

Pozrela som sa na Edwarda. ktorý  vstával a zakýval mi na pozdrav.

Ešte som sa na neho  posledný krát pozrela ako skáče do svojej izby a odišla dole za mamou.

„Ahoj.“ pozdravila som ju.

„Nechceš mi niečo povedať?“  povedala karhavo a nesúhlasne sa na mňa zamračila.

„Ani nie.“ povedala som rýchlo pretože som vedela že tento rozhovor by nebol príjemný. Zamyslene sa na mňa pozrela.

„Mami teraz na to nemám náladu vysvetlím ti to neskôr sľubujem“

Iba prikývla hlavou a podala mi jedlo z nejakého fast-foodu.

Večer prebehol rýchlo ani som sa nespamätala a bolo 11 hodín.

Išla som sa osprchovať hodila na seba mini košieľku a išla do postele.

Vošla do izby rýchlo som si ustlala a išla sa rýchlo pripraviť na zajtra.

Keď som prechádzala okolo okna všimla som si že Edward nemá zastreté a ešte sa v jeho izbe svieti. Nedalo mi to. Čakala som kedy vojde do izby a znova  ho uvidím, keď vtom sa zrazu otvorili dvere a v nich stál Edward,  ktorý mal na sebe iba tepláky. Mal krásne telo a vyšportovanú hruď. S otvorenými ústami som si ho premeriavala.  Nanešťastie si ma všimol a s úsmevom mi zatiahol žalúzie rovno pred nosom. Zostala som stáť ako obarená a určite aj červená. Ten si o mne musí myslieť, pomyslela som si. Ľahla som si do postele a zaspala. Moje sny patrili Edwardovi .

Väčšinou sme sa prechádzali a mne sa niečo prihodilo a on ma zachránil.

Tento dej sa mi sníval každú noc. Tešila som  sa na zajtrajšok vedela som že tam uvidím Edwarda a možno sa budeme zas rozprávať.

Zobudila som sa dosť neskoro, takže som do seba niečo rýchlo hodila obliekla sa trochu sa upravila a už som bežala do školy.

Bolo mi nepríjemné chodiť po chodbách,  pretože všetci na mňa pozerali a šepkali si, takže to znamená, že sobotňajšia noc sa rýchlo rozniesla.

Ale ja som sa skôr sústredila na to aby som sa na tej čerstvo umytej dlážke nešmykla.

Keď som prechádzala okolo Denisy snažila som sa na ňu nepozerať ale to som nemala robiť.

Počula som jej smiech a cítila ako mi podložila nohu. Dopadla som na tvrdú dlážku a začala sa po nej šmýkať dole chodbou, ale narazila som do niekoho nôh.

„Bella, ty im to tu utieraš?“ spýtal sa ma Edward a ja som pochopila že som narazila do jeho nôh. Edward to povedal takým povýšeneckým hlasom. Všetci na chodbe sa smiali a on s nimi.

Nevydržala som to a rozplakala som sa, začala som bežať preč a počula som ako za mnou Edward kričí že to bol len žart.

Bolo mi všetko jedno. Som naivná keď si myslím že sa Edward so mnou bude baviť.

Určite už svojej Deniske rozprával ako ho sledujem cez okno.

Keď som sa trochu ukľudnila, vošla som do učebne a sadla si vedľa Angely.

„Bella nič si z nich nerob, sú to kravy.“ Povedala s ľútosťou v hlase a ja som iba nezaujato prikývla.  Nemala som chuť počúvať Ageline reči o tom ako ma ľutuje. Ona to pochopila a celú hodinu sa ma už nič nepýtala.

Celú školu som priam lozila po kanáloch aby som nevidela ako sa mi ostatný smejú.

Ušlo to rýchlo, chcela som ísť hneď domov ale nakoniec som si to rozmyslela a išla som sa prejsť do lesa.

Bolo krásne, slnko spomedzi hustých stromov prenikalo v žiarivých pásikoch.

Išla som dlho až som sa nakoniec dorazila na krásnu zelenú lúku s potôčikom.

Sadla som si k nemu a načúvala ako žblnkoce.

Niečo mi zablesklo do očí, pozrela som sa lepšie a uvidela v potôčiku kameň.

Postavila som sa aby som ho vytiahla keď som sa zrazu šmykla a začala padať .

Zrazu ma zachytili dve silné ruky. Pozrela som sa do Edwardových zelených očí a vdychovala jeho krásnu vôňu. Na tvári mal pokrivený úsmev.

„Si taká nešikovná.“ zasmial sa čím  na mňa dýchol krásnu vôňu ktorá ma úplne opantala.

Boli sme tesne pri sebe chcela som tú medzeru zmenšiť, najhoršie by ma odstrčil ale stálo by to zato. Chvíľu sme ešte zostali v tejto polohe ale za chvíľu ma posadil a sadol si vedľa mňa.

„Ešte stále si mi neodpustila?“ pozrel na mňa smutne.

„Možno len trošku.“ povedala som mu aby sa mu zlepšila nálada.

„Tak to som rád.“ povedal s očividnou úľavou na tvári.

„Keby som ťa pozval na večeru odpustila by si mi?“ Spýtal sa ma a nedočkavo čakal na odpoveď

Nad touto otázkou som nemusel rozmýšľať a vedela som odpoveď.

„Teraz?“ spýtala som sa ho nedočkavo. Nadšene na mňa pozrel.

„No jasné.“ Povedal a  pomohol mi vstať a išli sme k jeho autu. Doteraz som si nevšimla aké auto mal. Bolo čierny Aston Martin, v autách som sa nikdy nevyznala, ale toto som vždy túžila mať.

O chvíľu sme už boli v reštaurácii , cítila som ako ma prepaľujú nenávistné pohľady dievčat.

Edward vybral stôl, ktorý bol bokom.

„Dúfam ,že ťa nezdržujem.“ povedal s úsmevom

„Ja  dúfam v to isté“ odpovedala  som. Pretože ja ho zdržujem, nie on mňa práveže naopak, pre mňa to je potešenie. Pomyslela som si

Zatiaľ prišla čašníčka ktorá na mňa nepekne zazrela.

Otočila sa na Edwarda s úsmevom.

„Čo by som vám mohla doniesť?“ opýtala sa ho a on sa na ňu pozrel a usmial sa.

„Colu a hranolky mi postačia.“ mala som chuť vstať a odtrhnúť ju od Edwarda .

„S radosťou a vy?“ neochotne sa na mňa otočila.

„Tiež colu a k hranolkám aj syr.“ povedala som a s nenávisťou na ňu pozrela.

„Porozprávaj mi o sebe.“ otočil sa na mňa Edward

zostala som zarazená nevedela som čo mám povedať

„Napríklad prečo ste sa presťahovali.“ poradil mi, keďže videl moje rozpaky.

„No moji rodičia sa rozviedli, bývali sme vo Forkse a mama sa rozhodla odísť.“

Vyšlo zo mňa až príliš rýchlo.

„Aha, ľutuješ že si z tadiaľ odišla?“ spýtal sa zatiaľ ako sledoval ako mu čašníčka nalieva colu.

„Mala som tam kamarátov a frajera tu sa mi to nedarí.“ smutne som sklopila hlavu.

„Nevšímaj si ich Bella hovoril som ty si proste iná závidia ti!“

„Ty nie si s ňou šťastný?“ vyletelo zo mňa a cítila som ako červenám.

„Ona to berie ako vzťah. Ja to beriem ako kamarátstvo, ale aj to sa mi začína hnusiť.“ Celý sa striasol a venoval mi úsmev.

Rozprávali sme sa ešte dlho, ale potom som už musela ísť.

Edward zastavil s autom pred domom . Nechcelo sa mi vystúpiť s nim som bola šťastná iná Bella, už som nebola tichá ale sama sebou.

„Dobrú noc Bella“ zašepkal a očami ma hypnotizoval. Cítila som ako sa v nich strácam a neuveriteľnú túžbu sa ho aspoň dotknúť. Neovládla som sa a na krátku chvíľu ho pobozkala.  Neochotne som sa od neho odtrhla a pousmiala sa. Toto bol môj najkratší, ale aj najúžasnejší bozk v mojom živote.

Nechcela som vidieť jeho reakciu tak som rýchlo vyskočila z auta a s úsmevom na tvári išla domov, spokojná s dnešným dňom.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Úplne naopak 3: