Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri alebo blázni? - 7. kapitola

29.05.2012 (20:00) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1662×

7. kapitola

Vrátila som sa naspäť do Christianovej izby a zbavila so sa všetkých dôkazov o Angelinej prítomnosti. Ustala som posteľ a vrátila som sa do obývačky. Chcela som zavolať Emmettovi, keď sa pri dverách ozval zvonček. Otvorila som a ostala ohúrene stáť. Pred dverami stál náčelník Swan s niekoľkými ozbrojenými mužmi.

„Môžem vám nejako pomôcť?“ opýtala som sa ich a snažila sa udržať pevný hlas, ale pri pohľade na nabité brokovnice, sa mi zem otriasala pod nohami.

„Slečna...“ zasekol sa náčelník.

„Isabella Cullenová.“

„Slečna Cullenová, je váš otec doma? Mám súdny príkaz prehľadať váš dom.“

A je to tu, Bella. Teraz vás dostanú. „Nie. Carlisle je v nemocnici. A súrodenci sa niekam vyparili. Ale poďte pokojne ďalej.“ Usmiala som sa a nechala ich vstúpiť. Päť strážcov zákona sa narvalo do obývačky, keď dnu vošla aj „upíska päťka“. Edward, Emmett a Jasper bez pozdravu nasledovali policajtov, ktorí sa už rozbehli po dome ako mravce po sladkosti.

„Nespýtate sa ma, ani prečo sme tu?“ Zozadu ku mne pristúpil náčelník Swan. Zamrazilo ma.

„Predpokladám,“ otočila som sa tvárou tvár k nemu, „že je to kvôli Angele Weberovej. Počula som, že sa stratila.“

„Áno, včera sa nevrátila domov a keď vezmeme do úvahy posledné dni, máme vážny dôvod obávať sa o jej život.“

„A keďže sme sem prišli ako poslední, v dobe, keď sa tie útoky začali, sme podozriví.“ Náčelník bez obalu prikývol.

„Pán Swan, tento dom môžete rozkopať od základov, ale ručím vám, že Angelu tu nenájdete.“ Istota, s akou som to vyslovila, mu spôsobila tik v oku. Vzdialil sa a ja som si sadla na gauč. Na chrbte som cítila Edwardov aj Jasperov pohľad, keď si ku mne prisadol Emmett.   

„Nebol to môj nápad,“ začal sa obhajovať so psími očami. Vedela som, že jemu by také niečo nenapadlo, ale u jeho priateľov by som si nebola až taká istá. „Hovoril som im, že je to hlúposť, ale nepočúvali ma.“

„To je v pohode, Emmett, ja sa na teba nehnevám. Aj tak, nemajú tu, čo nájsť. Angela tu nie je.“

„A kde teda je?“ spýtal sa ma Edward a so skrivenou tvárou si sadol oproti nám.

„To ja neviem,“ klamala som mu do očí.

„Tsha,“ odfrkol. „Ak si myslíš, že ja ti na to naletím, tak si vedľa. To, že si svojou krásou dokázala oklamať Emmetta, ešte neznamená, že ti všetci teraz ležíme pri nohách. Ja viem, že ju máte. Cítim to.“ Jeho olivové oči hádzali blesky a vyrývali sa mi až do kostí. Jednu vec som vedela: Edward je nebezpečne všímavý a nedá nám pokoj, kým sa nedopátra, kde je Angela.

„Tak to si prehnal.“ Emmett vyletel z gauča ako upír. Skočil na Edwada a prevalili sa aj s kreslom na zem.

„Dosť!“ skríkla som naraz s Jasperom a išla ich od seba odtrhnúť. Bolo jednoduché oblapiť Emmetta a potiahnuť ho preč od Edwarda, ale nebyť Jaspera, zase by sa do seba pustili.

„Prestaň, Edward. Tu to nie je vhodné. A navyše bez dôkazov je to len prázdne obvinenie.“ Jasper mal pravdu. Edward sa upokojil a sadol si späť do kresla. Sedeli sme tam ticho a počúvali sme dupot policajtov po dome. Občas sme na seba s Edwardom nepríjemne zazreli, ale viac ma nekonfrontoval. Premýšľala som, ako to bude vyzerať, keď sa Angela vráti späť do Forks, pretože taký bol prvotný plán. Po premene sa mala vrátiť späť k svojej rodine a priateľom. Čakali ju už posledné dva roky a nikto z nás jej nechcel zobrať posledné dva roky medzi priateľmi. No teraz... Začínala som byť proti tomuto plánu.

„Mali ste pravdu,“ vrátil sa náčelník Swan. „Váš dom je čistý a nič nenasvedčuje tomu, že by tu niekedy bola Angela Weberová.“ Prikývla som a vyprevadila ho z domu.

„Mohol by som tu s tebou chvíľu zostať?“ spýtal sa ma Emm a ja som súhlasila. Bol to skôr impulz, ako moje rozhodnutie. Vrátili sme sa späť do domu a zaviedla som ho do svojej izby. Sadol si na posteľ a rozhliadol sa.

„Celkom útulné,“ zasmial sa. Ak by väčšina vecí nepatrila Carlisleovi, zasmiala by som sa spolu sním.

„Bol to Edwardov nápad prísť k nám, však?“ Prisadla som si k nemu.

„Bella, ja nechcem nikoho obviňovať a proti priateľovi nepôjdem,“ odvetil. Ale mne to stačilo. „Povedz mi niečo o sebe. Už sme spolu spali, ale vôbec nič o tebe neviem,“ zmenil tému.

„Inak, stále mi dlžíš polovicu zo svojej výhry. Myslím, že je to päťdesiat dolárov,“ usmiala som sa.

„Vlastne, vymyslel som si to. Nebola to žiadna stávka, len som chcem vedieť, či sa ti natoľko páčim, aby si to prijala.“ Ak by nemal tie psie oči, plesla by som mu. Ale na druhú stranu som bola rada, že som sa nepredala za peniaze.  Naklonila som sa k nemu a pošepkala mu:

„Ty si teda hajzel.“ Zasmiala som sa nad jeho ohromeným výrazom. Zvalila som ho na chrbát a sadla si mu na brucho. „Takže, čo by si chcel o mne ešte vedieť?“

„Myslím, že už viem viac než dosť.“ Jeho pohľad putoval dole jeho – teraz už mojím – tričkom. Chytil ma okolo pása a stiahol k sebe, aby ma pobozkal. „Si chladná ako noc,“ pošepkal, čím však narušil celú tú idilku.

„Vadí ti to?“ odtiahla som sa.

„Nie.“ Za to som mu dala ten najnáruživejší bozk vo svojom živote.

„Bella, nechcem to znovu pokaziť, ale keď si na to spomeniem, nepoužil som kondóm. Myslíš, že sa ti nič nestane?“ Jeho starosť ma dojímala. Nebol ako ostatní.

„Nie. Pred rokmi som bola na vyšetrení a tam mi povedali, že mám poškodenú maternicu. Nemôžem mať deti.“ Emmettov pohľad znežnel. Sadol si na posteli a vzal ma do náruče.

„To ma mrzí,“ povedal a opäť ma pobozkal. Aj mňa to mrzelo, ale nebola som si istá, ako dlho by prežilo dieťa takého zvláštneho upíra, akým som bola.

„Isabella?!“ Carlisleov nahnevaný hlas ma vrátil do reality. Zaklipkala som očami a otočila sa k dverám.

„Carlisle,“ šepla som jeho meno, akoby to bol len zlý sen.

„Čo to má, doriti, znamenať,“ skríkol na Emmetta, priskočil k nemu, vyhodil ho upírskou silou na chodbu.

„Tak to si nedovoľuj!“ osopila som sa na neho a zodvihla som ruku, že ho udriem, no on mi ju vykrútil.

„Si obyčajná štetka. Vypadni odtiaľto!“ precedil pomedzi zuby. Pustil ma a ja som dlho neváhala. Vzala som Emmetta a s nenávistným pohľadom som pozrela na Carlislea.

„Tak to si ešte vybavíme.“ S Emmettom, ktorý bol trochu otrasený, som zbehla dole schodmi a naložila ho do svojho auta. „Si v poriadku?“ opýtala som sa ho.

„Áno. Ten tvoj foter má ale silu,“ zasmial sa ťažko. Pritisla som mu ruku na bok a nahmatala rebrá. Pravdepodobne ich nemal zlomené, ale človek nikdy nevie.

„Vezmem ťa do nemocnice. Necítim zlomené rebrá, ale pre istotu.“ Prikývol. Naštartovala som a vybrala sa do nemocnice. Odviedla som ho na oddelenie, kde ho zröntgenovali. Našťastie, mal toľko svalov, že tie dokázali stlmiť jeho pád. Pobozkala som ho. „Odveziem ťa domov?“ opýtala som sa ho, keď sme kráčali po parkovisku. Namiesto odpovede povedal: „Mama?“ Žene, ktorá sa so slzami v očiach blížila k nám.

„Och, Emmett. Je to strašné,“ vrhla sa mu do náručia.

„Čo sa deje?“ chcel vedieť s bolestivým sykotom.

„Ty to nevieš? Myslela som si, že preto si tu. James... James pred pár minútami zomrel. Dostal infekciu a...“ nedokončila. Nemohla. Slzy jej zaliali tvár a vrhla sa na Emmetta, ktorý ostal stáť na mieste ako skala. 

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri alebo blázni? - 7. kapitola: