Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Un Amor Real - 6. kapitola

18.10.2012 (07:15) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 5166×

Bella:

„Tati, ja už idem. Jedlo máš v chladničke. Stačí si ho zohriať.“ To by snáď mohol zvládnuť. Ja som už bola nachystaná k Edwardovi. Bolo už skoro pol desiatej a ja som nechcela meškať. K tomu mám veľa práce, aby som to stihla ešte dnes. Batériu som mu kúpila, to nebol problém. Horšie to však bolo so s klinovým remeňom z alternátora. Bolo ťažké to zohnať na tak staré auto, ale šťastie je, že mám známych na správnych miestach. Dokonca som mu kúpila ako bonus novú farbu na auto. Kým budem opravovať motor, tak by si mohol on natrieť auto. To mu však nebudem dávať preplatiť. Je to darček. Myslím si, že keď tomu starému autíčku dáme čiernu metalízu a ešte sa s tým trošku pohrám s odtieňom striebornej a urobím nejaký ten ornament, tak to auto môže vyzerať k svetu. Nikto ho nespozná. Ani sám Edward. Viem, že som si na seba ušila bič, ale chcem mu urobiť radosť.

„Kam to vlastne ideš?“ Včera som mu nemala čas ani povedať, že sa chystám opravovať auto a že tu nebudem až do večera. Dúfam, že mu to nebude vadiť.

„Oci, idem opraviť Edwardovi auto. Včera mu v škole niekto ukradol batériu z auta a všetky káble mu prerezali. Ponúkla som mu pomoc. Hádam ti to nevadí?“ Vedela som, že mu to nebude prekážať. Nikdy mi nič neodoprel, ale spýtať som sa musela.

„Jeho teta pošle zase nejaké jedlo?“ spýtal sa a oblizol si celé ústa. Skoro slintal. Je pravda, že Esme varí úžasne, ale určite ju nebudem otravovať s jedlom pre Charlieho.

„Chceš mi tým snáď naznačiť, že ti moje kuchárske umenie nevonia?“ pozrela som na neho krivo a on sa zasmial.

„Nie, Bells, varíš skvele a bol by hriech sa sťažovať, ale vieš ako sa hovorí. Zmena je život.“ Ja ho raz prerazím. Že zmena je život. Zmena by bola, keby konečne niečo navaril on.

„Oci, je pol desiatej a ja tam mám byť o desiatej. Chcela by som sa ešte dnes vrátiť domov.“ On nikdy nepochopí, koľko je práce s jedným autom. Je pravda, že sa s tým niekedy priveľmi hrám, ale keď raz niečo začnem, tak to chcem mať poriadne urobené.

„Ako správny otec by som ti to nemal povedať a ani nepoviem. Mám nočnú, takže sa pokojne zabav.“ Vraj správny otec. Musela som sa zasmiať. Nie tomu, že nie je správny otec, ale tomu, akú má výchovu a ako mi dôveruje. Za čo som mu vďačná.

„Ja zase ako správna dcéra som nič nepočula. Pa, oci. Letím.“ Rýchlo som sa rozlúčila, schmatla som všetky potrebné veci a vyrazila som na cestu. Vedela som, že určite bude mať všetkých doma, ale dúfala som, že sa nestretnem s Emmettom, lebo ho prerazím, keď bude mať narážky na Edwarda. Bolo za dve minúty desať a ja som parkovala pred ich domom. Bola som rada, že som to stihla presne a nemusí na mňa čakať alebo nebodaj si myslieť, že som to zrušila. V okne som si všimla Edwardovu hlavu. Už ma vyzeral. Keď videl, že vystupujem z auta, vyšiel von. Páni, jediné, čo ma napadlo pri pohľade na neho. Síce mal na hlave ten svoj úliz a tiež tie veľké okuliare, ale mal na sebe biele obtiahnuté tričko a voľné tepláky čiernej farby presne ako ja. Kto by to bol povedal, že má také telo. Bella, na čo to myslíš? Prišla si mu opraviť auto a nie pozerať na jeho dokonalé vypracované telo. Musela som sa okríknuť v duchu. 

Edward:

Už diaľky som počul auto, a tak som sa postavil k oknu, aby som ju vyzeral. Keď som uvidel, čo má oblečené, hneď som pochopil, prečo mi Alice kázala obliecť to, čo som mal na sebe. Chcela, aby sme ladili. Mal som na sebe tiež biele tričko a čierne tepláky, ale vždy som mal svoj účes truhlíka a popolníky. Všimla si ma v okne a venovala mi úsmev, tak som sa hneď rozbehol k dverám, od ktorých som už kráčal pomalým ľudským krokom. Keď ma uvidela, tak ma jej reakcia úplne prekvapila a neskutočne potešila.

Kto by to bol povedal, že má také telo. Bella, na čo to myslíš? Prišla si mu opraviť auto a nie pozerať na jeho dokonalé vypracované telo.

Bolo mi do smiechu, ako sa snaží na mňa nepozerať, ale stále jej oči blúdili k môjmu telu. Musel som držať smiech na uzde.

„Ahoj, Bells,“ pozdravil som sa. Spamätala sa a pozrela mi do očí. To som hneď zase využil ja a poriadne som si ju obzrel. Vyzerala rozkošne. Široké čierne tepláky a biele tielko perfektne zvýrazňovali jej tenký driek a plné poprsie. Vlasy mala zopnuté v gumičke. Bola na zjedenie.

„Ahoj, pripravený na prácu?“ spýtala sa a ja som prikývol. Vedel som, že nám to zaberie more času, keďže to musím robiť ľudskou pomalou rýchlosťou, ale aspoň s ňou strávim pár hodín. Môžem sa na ňu dívať a zapamätať si každý kúsok jej tváre.

„Pripravený, môžeme sa do pustiť. S čím ti vlastne môžem pomôcť?“ Začala premýšľať nad tým, či tu máme brúsku na plech. Na čo jej to bude? Nerozumel som jej myšlienkam, ktoré sa točili okolo brúsky, remeňa, maľovania.

„Ja sa ti pozriem na motor a ty zatiaľ budeš brúsiť auto. Kúpila som ti novú farbu a urobíme z tvojho autíčka fešáka,“ zazubila sa na mňa. V hlave si predstavovala ako auto bude vyzerať, keď bude mať na sebe čiernu metalízu a strieborný ornament natiahnutý od predných dverí až po koniec. Vyzeralo by to skvele, aspoň na takú šunku.

„Koľko som vlastne dlžný za to všetko?“ Bol som zvedavý, koľko za opravu tej kraksne bude treba dať. Nebol problém s peniazmi, ale lacnejšie by bolo ho dať zošrotovať.

„Tu sú všetky bločky. Mám známych na správnych miestach, takže sa podarilo zohnať všetko a za fakt skvelé ceny. Farby sú grátis. Malá pozornosť odo mňa.“ Chcel som sa ozvať, no ona zodvihla pravú ruku a nastavila ju predo mňa.

„Ticho. Žiadne protesty. Nie je slušné odmietnuť darček od svojej kamarátky.“ Mala pravdu. Na to som nemal čo povedať, ale aj tak sa mi to nepáčilo. Rezignovane som prikývol s krivenými ústami. Došli sme k môjmu autu a Bella mi hneď ukázala, ako mám používať brúsku. Vedel som, ako sa to používa, ale nechal som ju vysvetľovať. Vyzerala pri tom neskutočne sexy, ako sa snažila podrobne vysvetľovať. Ešte ma aj upozorňovala, aby som si neublížil. Ona prešla ku kapote a začala sa venovať motoru, čo som hneď využil a vybrúsil všetko, čo sa dalo. Ostávala mi len kapota a to som musel vyčkať, kým Bella bude ležať pod autom.

„Už to máš? Povedz mi pravdu. Ty si už niekedy brúsil auto? Nechal si ma tu trápiť s vysvetľovaním?“ Chcela vyzerať nahnevane, ale to ona nevie. Usmial som sa na ňu a prikývol. Nemalo zmysel klamať. Zato netvrdím, že poviem celú pravdu.

„Robil som to, ale iba raz. Otec ma to naučil.“ Musel som to trošku upraviť. Pravda bola taká, že ma to naučila Rosalie. Ona je tá, ktorá nám opraví všetko, čo má kolesá.

„A prečo si mi to nepovedal? Hm?“ Lebo si bola sexy. To jej nepoviem.

„Tak si sa vžila do toho vysvetľovania, že som ťa nedokázal zastaviť,“ povedal som a sklopil som zrak. Ona sa zasmiala.

„Ty si zlatý. Ale nabudúce mi to povedz,“ dohovorila a žmurkla na mňa. Keby som nevyzeral tak, ako vyzerám, tak poviem, že so mnou flirtuje. No teraz viem, že to tak nie je.

„Aký máš vlastne vzťah s otcom? Nevadí ti, že ťa poslal sem do malého a ničím zaujímavého mestečka?“ Nie som nadšený z toho, že musím klamať, ale je to potrebné. Jedného dňa sa dozvie pravdu. Aspoň v to pevne dúfam.

„Otec je skvelý. Vychádzali sme spolu veľmi dobre. Typický vzťah otca a syna. Nič extra. Nemám sa na neho prečo hnevať. Ja sám som chcel prísť bývať k mojej rodine. Chcel som niečo, kde ma nikto nepozná a nikto o mne nič nevie. Chcel som tiež začať od znova. Ujsť pred minulosťou. Predtým, čo postihlo mňa a môjho otca. Chápal som jeho rozhodnutie odísť. Smrť matky ho zasiahla natoľko, že potreboval byť sám a zmieriť sa s tým po svojom. Niekto povie, že to je nezodpovedné, ale ja si to nemyslím. Som už skoro dospelý a viem ako trpí. Ja som stratil matku a on milovanú ženu. S takýmto niečím sa človek vyrovnáva veľmi ťažko. Esme a Carlisle sú teraz mojimi rodičmi. Vidíš, ujali sa ma a ani na chvíľu nezaváhali. Som im vďačný za to, že tu môžem byť. Má to aj pozitívnu stránku. Vďaka tomu som našiel kamarátku.“ Príbeh nebol tak celkom vymyslený, len som jej nepovedal všetko. Bella na mňa hľadela smutne.

„Je mi ho tak ľúto. Najradšej by som ho vyobjímala, ale neviem, či stojí o ľútosť. Ja ho však nechcem ľutovať. Chcem mu byť oporou,“ premýšľala a tiež hľadala vhodné slová.

„Edward, chcem, aby si vedel, že mi to je ľúto, čo sa stalo tvojej mamke. No úprimne ti poviem, že teba ľutovať nebudem. Chcem byť tvojou oporou a kamarátkou, o ktorú sa môžeš kedykoľvek oprieť. Budem tu stále pre teba. Ako sa hovorí, v dobrom aj v zlom.“ Pokúsila sa o jemný úsmev a pohladila ma po líci. Jej dotyk tak neskutočne hrial až sa mi srdce radosťou rozbúchalo. Usmial som sa a nevedel som nájsť vhodné slová teraz ja.

„A teraz ty. Prečo žiješ tu? Počul som, že tvoja mamka žije na Floride. Prečo nie si tam, kde je slnko, more, pláž. Si tu, kde sú lesy, pár ľudí a žiadne slnko, len mokro.“ Veľmi ma to zaujímalo. Málokedy sa stane, že dieťa radšej ostane s otcom a nie s matkou. Tam by mala viacej možností ako tu.

„Vieš, ako by som to povedala. Nikdy som nebola ako moji rovesníci. More, pláž, horúčava a opálení mačovia? To nie je nič pre mňa. Pravdou je, že milujem les, vôňu trávy hneď po daždi. Ten pokoj, ktorý ponúka toto mestečko a nadovšetko zbožňujem môjho Charlieho. Nie je vzorovým otcom, ale neberie ma ako malé dieťa a dôveruje mi. Správa sa ku mne, aspoň po väčšine, ako k dospelej a sebestačnej. Chýbal by mi, keby som odišla. Chýbali by mi večeri strávené s ním, keď si objednáme pizzu, sadneme na gauč, nohy vyložíme na stôl a pozrieme si nejaký zápas. Proste toto všetko by som nevymenila za žiadnu Floridu.“ Keď toto nie je dokonalá žena, tak ja potom neviem. Pizza? Nerieši svoju postavu a nežije ako králik na zelenine. Zápas? Neprepne telku, keď jej pôjde telenovela. Takúto by si želal každý chlap. Ďalej sme sa už nezhovárali, lebo mi do rúk vložila farbu a to znamenalo dosť rečí, ide sa makať. Po asi troch hodinách sme to mali hotové. Ostávalo počkať, kým farba zaschne a urobiť ten slávny ornament.

„Edward? Nemohla by som ťa poprosiť o niečo na pitie?“ Som ja ale vôl. Vôbec som si neuvedomil, že potrebuje piť a jesť.

„Prepáč, hneď ti niečo prinesiem. A nie si hladná? Esme niečo varila. Počkaj, hneď som späť.“ Odišiel som skôr, ako stihla protestovať a povedať, že jesť nechce. Vošiel som do domu a vzal nejaký džús a jedlo, ktoré Esme nechala na kuchynskej linke. Či sa jej to páči alebo nie, bude jesť. Buď podobrotky alebo pozlotky. 

„Edward! Bella,“ skríkla Alice a ja som celý stuhol, keď som videl, čo sa stalo. Vlastne stane. Ja neviem. Nebolo času sa nad tým zamýšľať. Vybehol som z domu rovno do garáže. 

Čo sa stalo Belle? Stihne prísť Edward v čas? Je mi ľúto, ako som ukončila túto kapitolu, ale trošku musíte byť aj v napätí. :) No dúfam, že sa aspoň trošku budete tešiť na ďalšiu.  

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Un Amor Real - 6. kapitola: