Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » U Osamelého kojota - 5. kapitola (Skupina)

U Osamelého kojota - 5. kapitola (Skupina) Bella sa stretne s Edwardovou skupinou, kde ju čaká nemilé prekvapenie.

 

Edward ma vyprevadil von z baru U Osamelého kojota a prešiel k neďaleko zaparkovanému čiernemu Lexusu.

„Ty si mal vždy vkus na autá,“ zamrmlala som si popod nos, dúfajúc, že ma nepočul, no jeho lišiacky úsmev hovoril niečo iné.

Odomkol auto a elegantne vkĺzol na sedadlo vodiča, ja som ho nasledovala na sedadlo spolujazdca.

„Odkedy si s Maurou?“ opýtala som sa akoby mimochodom, keď Edward vychádzal z centra na diaľnicu.

„Prečo?“ Prekvapene sa na mňa otočil počas jazdy. Len som sa naňho chvíľu pozerala a dúfala, že mi odpovie bez ďalších otázok. „Rok.“

„Takže sa už rok živíš ľudskou krvou,“ zamrmlala som a pozerala sa von oknom na ubiehajúce stromy okolo nás. Edward šoféroval príliš rýchlo a zo stromov zostávali len tmavozelené šmuhy. Asi po desiatich minútach na diaľnici z nej zišiel na bočnú cestu, ktorá sa kľukatila lesom.

„Ako vieš?“ opýtal sa do ticha luxusného auta.

„Vravela, že ešte nevidela vegetariána.“

„Je príliš mladá,“ pokýval hlavou a sústredil sa ďalej na cestu pred sebou. Auto stúpalo do kopca, kde nebolo vidieť známky obývania.

„Koľko?“ chcela som vedieť a zahnala trpkú spomienku na vlastnú dcéru. 

„Zhruba tridsať rokov,“ povedal a preradil rýchlosť.

„Naozaj ju chceš zatiahnuť do boja?“ prekvapene som si ho premeriavala a ruky zaťala v päsť. Ešte má celý život pred sebou a len nedávno sa zastavila v starnutí. Poloupír síce dospieva, ale rýchlejšie ako ľudské dieťa, a nakoniec sa zastaví v určitom veku, kedy prestane starnúť a môže si užívať večnosť rovnako ako obyčajný upír. Avšak s určitými ľudskými výhodami, napríklad tehotenstvom a ľudským apetítom.

„Sama to chcela.“ Edward zvieral volant tak silno, až mu hánky zbeleli. Očividne mu to nebolo jedno, rovnako ako mne.

„A ty si jej to dovolil? Je to ešte dieťa,“ povedala som pevne a niekde v mysli som vedela, že sa správam hlúpo. Mauru nepoznám a nemám právo o nej rozhodovať.

„Ale nie je to moje dieťa,“ povedal Edward tvrdo a ja som prudko vydýchla. „Prepáč,“ šepol po chvíľke, no ja už som nič nepovedala. Mal pravdu a nebola jeho vina, že ja som svoje dieťa nevedela ochrániť. Ness ešte nemala poriadne ani pätnásť, keď si po ňu Aro prišiel a ja som bola príliš bezmocná, aby som ho mohla zastaviť. Zabil ju priamo pred mojimi očami, pretože mi neveril, že je moja. Myslel si, že som ju premenila ako nesmrteľné dieťa.

„Nemôžem uveriť, že ti to Alice povedala,“ šepla som a na tvári cítila vlhkú stopu po slabučko-krvavých slzách.

„Ty si mi to mala povedať,“ prehovoril a uprel na mňa trpký pohľad krvavých očí.

„A čo by sa zmenilo? Vrátil by si sa?“ Naštvane som zatriasla hlavou a vlasy sa mi lepili na vlhké líca. „Už je to dávno, nechajme to tak.“ Zaryla som si nechty do dlaní a potlačila tichý vzlyk. 

„Áno, vrátil,“ šepol tak ticho, že som si nebola ani istá, či to naozaj povedal. Nechala som to tak.

Auto prešlo na štrkovú cestu a začalo spomaľovať. Vysoké borovice pred nami redli a odhalili tak dvojposchodový dom s preskleným horným poschodím a obrovskou terasou. Celý bol obložený červenou tehlou a okná mali tmavohnedé rámy.

„Edward, kto presne tvorí tú tvoju skupinu?“ opýtala som sa ešte a opatrne sa snažila vystúpiť z auta. Celá situácia sa mi začala páčiť menej a menej.

„Neboj sa, keď budeš dobrá ty, budú aj oni,“ usmial sa tým svojím pokriveným úsmevom, obišiel auto a uvoľnenou chôdzou pokračoval do domu. Hoci som ho v tesnom závese nasledovala, upírie zmysli som zbystrila. V dome panovalo ticho, až na jedno trepotajúce sa srdce.

„Dúfam, že hovoríš pravdu,“ šepla som a nečakala žiadnu reakciu.

Edward mi otvoril tmavé vchodové dvere a pridržal ich tak, aby som mohla prejsť prvá. Usmieval sa, no niečo mi hovorilo, že sa ženiem do jamy levovej.

„Edward, nevravel si, že je to taká kosť,“ ozvalo sa mi pri uchu a o sekundu na to predo mnou stál vysoký plavovlasý krásavec ako vystrihnutý z módneho časopisu. Na sebe mal len bledé úzke rifle, žiadne tričko ani topánky.

„Ideme do vojny s modelom z časopisu?“ nadvihla som jedno obočie a pozrela na Edwarda.

„Krásna a vtipná, páči sa mi,“ pokračoval ten krásavec a zasmial sa. Dlhé rovné vlasy mu splývali po pás na nahom chrbte. Pokožku mal mierne opálenú, tipovala by som ho na mexické korene. Tvár mal dokonalú bez jedinej chybičky, plné pery, ostré lícne kosti a hlboké čierne oči. Hladný upír si ma premeriaval rovnako zvedavým pohľadom ako ja jeho a vyzeral, že to, čo vidí, sa mu naozaj páči.

„Rayen je trochu...“ Edward očividne hľadal vhodné slovo. „Výstredný,“ vybral si nakoniec a v očiach mu zaiskrilo.

„Všimla som si,“ prikývla som a sledovala Rayena pred sebou. „Topánky a tričko sú asi príliš nepohodlné,“ usmiala som sa a on sa nahlas zasmial, až sa mu zavlnili brušné svaly, ktoré ma fascinovali už na prvý pohľad.

„Poď, som zvedavý, čo na ňu povie Grayson.“ Chytil ma za ruku a ja som šokovane vydýchla. Ešte som stihla hodiť jedným nervóznym pohľadom po Edwardovi, ktorý nás pobavene sledoval, a už som bola násilne odtiahnutá do obývačky.

Nábytok bol ladený do príjemnej smotanovej farby so žltými vankúšikmi. Oproti gauču bol mramorový krb a skoro všade naokolo na stenách vysoké svetlo-drevené police s knihami. V jednej z foteliek pri stojacej zlatej lampe sedel útly upír s tmavo-hnedými vlasmi. Rovnako ako Rayen, ani on nemal na nohách topánky, ale aspoň mal biele obyčajné tričko s krátkymi rukávmi a bledé rifle.

„Ahoj, som Grayson,“ milo sa na mňa usmial a vstal z fotelky. V rukách držal obtlstlú knihu, ktorú položil na neďaleký drevený stolík a vyšiel mojim smerom.

„Bella,“ kývla som na pozdrav a nespúšťala oči z jeho tmavých dúhoviek. „Edward, ty ich tu nechávaš hladovať?“ opýtala som sa ho cez rameno.

„Mali sme prácu,“ odpovedal tajomne, akoby to malo všetko vysvetliť. Nič to nevysvetlilo.

„No, čo na ňu hovoríš? Nie je rozkošná?“ opýtal sa Rayen Graysona. Pripadala som si ako zvieratko v Zoo, kde si ho prišli ľudia poriadne obzrieť.

„Myslím, že ju uvádzaš do rozpakov,“ povedal mierne Grayson a hneď mi bolo jasné, ktorého z nich dvoch budem mať radšej. Vďačne som sa na Graysona usmiala a ignorovala Rayenove obchádzanie okolo mojej osoby.

„Kde sú ostatní?“ chcel vedieť Edward a mierne nakrčil obočie.

„Ethan so Skye išli loviť asi pred hodinou a zvyšok by sa tu mal niekde potuľovať,“ zaškeril sa na mňa Rayen.

„Buď dobrý,“ prihovoril sa mu Grayson a postavil sa mu za chrbát. V tom momente som pochopila. Rayen bol ako oheň, vášnivý, s iskričkami v očiach, a Grayson bol jeho voda, ktorá ho vždy upokojila a usmerňovala. Navzájom sa dopĺňali.

„Bez obáv, ak nebude dobrý on, nemusím byť ani ja,“ sladko som sa usmiala a olizla si peru.

„Fu, to znie ako výzva,“ Rayen sa potešene usmieval, no pohľadom zablúdil k Edwardovi s nemou otázkou v očiach.

„Bella sa vie o seba dokonale postarať aj sama,“ povedal a postavil sa odo mňa trochu ďalej. Nebola som si úplne istá, čo sa tu práve stalo, že či sa mám pripraviť na rýchli boj, alebo pokračovať v hravom podpichovaní. 

Odrazu som zacítila iný pach upíra, taký, ktorý som už raz cítila a sľúbila som si, že ak ho zacítim znovu, tak to bude poslednýkrát. Prudko som sa otočila za seba. Zopár krokov za mnou stál upír s tmavo-červenými vlasmi, stiahnutými do copu, v snahe udržať ich pod kontrolou, no zopár prameňov bolo príliš krátkych na cop a vlnili sa mu v kučerách okolo tváre. Tvrdé rysy tváre iba zdôrazňovali divokosť, čo sa mu ukrývala v očiach. Úzke pery mal pootvorené v prekvapenom výraze.

„Lewis...“ šepla som tesne predtým, než som sa naňho vrhla.

 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek U Osamelého kojota - 5. kapitola (Skupina) :

 1
3. Dommy1
09.02.2017 [21:24]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. BabčaS.
09.02.2017 [21:00]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Seb
09.02.2017 [19:08]

Nechala jsem se zlákat nevšedním názvem povídky a nelituju, početla jsem si, těším se na pokračování a doufám, že povídku dopíšeš Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Emoticon EmoticonDěkuju Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!