Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » U Osamelého kojota - 12. kapitola (Zachary)

26.03.2017 (07:00) • Satu • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1484×

„Prečo si cítiť ako Edward?“ opýtal sa do ticha bežiaceho motora Lewis a mierne sa naklonil dopredu.

Mokré vlasy mi premočili biele tričko a pomaly začali schnúť do gaštanových vĺn.

„Boli sme loviť,“ odpovedal Edward bez mrknutia.

„Ale ty si sa nekŕmil,“ podotkol a preskakoval pohľadom z jedného na druhého.

„Nie.“ Edward mal opäť nečitateľnú tvár a ja som sa snažila zmiznúť na prednom sedadle.

„Prečo?“ Lewis sa nevzdával.

„Lewis,“ zavrčal Edward jeho meno a prudko dupol na brzdy, aby neprešiel na červenú.

„Aj ty si cítiť ako Bella,“ konštatoval. Rayen sa zasmial a Grayson mal čo robiť, aby ho nenapodobnil. „Prečo?“ neprestával nás sledovať krvavými očami.

„Mali sex,“ vybuchol Rayen do hurónskeho smiechu.

„Rayen!“ okríkli sme ho s Edwardom a Graysonom spoločne.

„Čo som povedal?“ nechápal a zamračene sledoval svojho druha.

„Prečo?“ Lewis vyzeral šokovane, no už sa nezdalo, že chce odpoveď na svoju otázku, tak sme to ďalej nekomentovali a Edward sa pozvoľna mohol rozbehnúť na zelenú.

Rayen sa ešte stále potichučky smial, keď Edward zaparkoval na adrese, ktorú mu dala včera Ava. Bol to podobný hotel, v akom sme boli ubytovaní aj my, menší a útulný. Všetky balkóny hotelových izieb mali červené kvety na zábradliach.

Lewis vystúpil ako prvý a s ním aj Grayson, Rayen išiel hneď za ním. My s Edwardom sme zostali ešte sedieť.

„Lewis ma chce zabiť,“ zasmial sa trpko Edward a ja som len nechápavo naklonila hlavu na stranu.

„Prečo? Veď si nič neurobil.“

„Ale urobil,“ pozrel na mňa tým istým pohľadom ako v noci, pohľadom, ktorý má každý muž tesne predtým, ako má sex.

„Aha...“ šepla som a odvrátila od neho pohľad. „Nechcem mať s Lewisom sex,“ povedala som a sledovala spomenutého upíra cez okno auta.

„Ani on s tebou, len nechce, aby si mala sex s niekým iným,“ usmial sa tým svojim pokriveným úsmevom.

„To nedáva logiku,“ zasmiala som sa.

„To mne nehovor.“

„Poďme,“ rozhodla som a spolu sme vystúpili z auta. Ostatní nás už čakali na recepcii.

„Zachary je ubytovaný na piatom poschodí, izba E28,“ informovala nás Grace, keď sme sa k nim pridali. Zaujímalo by ma ako to tak rýchlo zistila.

„Fajn, počkajte tu a dajte pozor na stopárov, my s Bellou ideme poňho,“ rozkázal Edward a vydal sa k podobnému výťahu, akým sme ešte pred chvíľou išli do podzemnej garáže v hoteli Rebelle fleur.

Nikto nič nenamietal, tak som ho nasledovala.

„Myslíš, že bude chcieť ísť s nami?“ opýtala som sa Edwarda vo výťahu.

„Nechaj hovoriť mňa a uvidíme,“ odpovedal nenútene a ani sa na mňa nepozrel.

Izba E28 bola skoro úplne na konci dlhej chodby s množstvom hotelových izieb. Edward ticho zaklopal a čakal, kým sa spoza dverí neozval šuchot.

„Vravel som, že nechcem žiadne raňajky,“ ozval sa sýty mužský hlas za dverami tesne predtým, ako sa otvorili.

„Zachary,“ oslovil ho Edward.

„Kto si a čo chceš?“ Pohľad mal obozretný.

„Pustíš nás dovnútra?“ nadvihol jedno obočie Edward.

„Fajn,“ povzdychol si a odišiel hlbšie do izby. My sme ho nemo nasledovali.

„Už dlhšie ma sleduješ, kto si?“ opýtal sa Zachary, sediac na veľkej manželskej posteli.

„Edward a toto je Bella,“ predstavil nás s priateľským úsmevom.

„A čo chcete?“ Dlhé hnedé vlasy mal sčesané dozadu, aby tak vynikla jeho štíhla tvár. Oči mal zlaté.

„Zabiť kráľovských.“ Edward si prekrížil ruky na hrudi a mimovoľne sa oprel o stenu oproti Zacharymu, ktorý sa začal nahlas smiať. Ešte teraz si pamätám, že som mala rovnakú reakciu, začal sa mi páčiť tento starý upír.

„Si ešte príliš mladý,“ zahlásil upír a neprestával sa usmievať. Jednou rukou si prešiel po nahej hrudi posiatej jemnými chĺpkami.

„Pomôžeš nám?“ Edward privrel oči, no nič viac nepovedal.

„Zabiť kráľovskú trojicu?“ Skúmavo si nás premeriaval, keď Edward len nemo prikývol. „Prečo by som mal?“ opýtal sa povýšene a vstal z postele.

„Ava.“

Prekvapene som otočila hlavu k Edwardovi, no ten nehnuto sledoval Zacharyho, ktorý skamenel uprostred pohybu.

„Čo s ňou?“ zavrčal.

„Budete voľní,“ odpovedal jednoducho Edward a odlepil sa jedným ladným pohybom od steny. Nechápavo som sledovala upírov pred sebou a snažila sa pochopiť, o čo tu, dopekla, ide. Do čoho si ma to zatiahol, Edward?

„To je minulosť.“ Zachary sa nám otočil chrbtom a voľným krokom prešiel k oknu s balkónom.

„Naozaj?“

„Ako si ma našiel?“ opýtal sa upír so zaťatými rukami v päsť.

„Ava mi pomohla,“ priznal Edward. Zachary sa v momente otočil a neuveriteľnou rýchlosťou sa zjavil pred Edwardom. Chytil ho jednou rukou okolo krku a zdvihol do vzduchu.

„Kde je?“ zasyčal mu do tváre s vystrčenými tesákmi. Edward visel v upírovom zovretí a nesnažil sa niečo povedať.

„V Paríži,“ povedala som a snažila sa nejako upokojiť situáciu.

„Vedel som to,“ zasmial sa Zachary a náhle pustil Edwarda na zem. Začal prechádzať po malej izbe hore-dole so spokojným pohľadom. „Ava,“ vzdychol a potešene zavrtel hlavou.

„Pomôžeš nám?“ chcel vedieť Edward.

„Hej, hej,“ súhlasil Zachary neprítomne a stále sa prechádzal.

„Fajn, musíme odtiaľto vypadnúť,“ zavrčala som a nervózne prešliapla z nohy na nohu.

„Stopári,“ vysvetlil Edward na nevyslovenú Zacharyho otázku.

„Koho poslali?“ Nevyzeral prekvapene.

„Valentínu,“ povedala som a to Zacharyho už zaujalo. Prestal sa prechádzať a zastavil sa kúsok predo  mnou.

„Potom vás len sledujú,“ povedal.

„V to dúfame, ale nehodlám to zisťovať podrobnejšie tvárou v tvár stopárom,“ potriasla som hlavou a zistila, že moje vlasy sú už skoro úplne suché, len tričko som mala ešte na niektorých miestach vlhké.

Ďakujem krásne za všetky doterajšie komentáre. Je to úžasný pocit, vedieť, že vás niekto číta!

Autor: Satu (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek U Osamelého kojota - 12. kapitola (Zachary) :