Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » U Osamelého kojota - 10. kapitola (Hlad)

04.03.2017 (18:00) • Satu • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 925×

„Čo to, dopekla, bolo?“ Zhlboka som vydýchla a zamračene si premeriavala upíra pred sebou, keď sme vyšli z klubu do prázdnej ulice. Nikto, okrem nás, odtiaľ neodišiel, ani som si nechcela predstaviť, čo sa tam momentálne deje.

„Ava je svojská,“ pokýval hlavou Edward a oči mal ešte tmavšie ako naposledy. Muselo ho stáť veľa úsilia, aby odtiaľ len tak odkráčal,  keď bol tak blízko ponúkanej krvi.

„Svojská?“ opýtala som sa so zvýšeným hlasom. „Skôr bláznivá,“ upresnila som a kráčala v uličke sem a tam.

„Ale máme Zacharyho,“ pripomenul mi a ja som len mávla rukou na znak, že to nie je žiadna sláva. „Bella,“ oslovil ma ticho, no ja som neprestávala pochodovať hore-dole. „Bella, mali by sme ísť loviť,“ ozval sa po chvíli a ja som sa prudko zastavila. Pálenie bolo neuveriteľné, také silné, že som sa divila, ako môžem len tak stáť a rozmýšľať nad tou bláznivou vlčicou vnútri.

„Široko-ďaleko tu nie je žiaden les,“ šepla som zdesene.  

„Keď budeme utekať, stihneme sa vrátiť nad ránom do hotela,“ usmial sa Edward a náhle ma zaliala úľava. Mal pravdu, priamo v Paríži nebola síce žiaden les, no vďaka našim schopnostiam sme mohli bežať omnoho ďalej, až za hranice do Švajčiarska, kde bolo dostatok zvery.

„Poďme,“ zahlásila som so šibalským úsmevom a vyrazili sme.

Stratila som pojem o čase, pretože beh nás oboch unášal ďaleko od všetkých, ďaleko od Avy a ďaleko od tých ľudských obetí v klube.

„Cítiš to?“ opýtal sa ma Edward po pár hodinách, keď sme si už boli istí, že sme prekročili hranice Francúzska. Obaja sme sa zastavili.

„Medveď?“ Naklonila som hlavu na stranu, chvíľu sa snažila rozpoznať daný pach zvieraťa a rýchlo sa rozbehla. Edward mi bol hneď v pätách, no ja som na neho nečakala, vyrútila som sa na neďalekú lúku s jazierkom, kde na mňa čakal medveď. Bola som taká rýchla, že sa ani nestačil rozbehnúť na útek a skočila som mu rovno na chrbát s rukami obmotanými okolo jeho pása. Cítila som jeho zbesilý tep, ktorý mi pulzoval pod rukami. Nechcela som sa hrať, chcela som sa nakŕmiť, hneď. Pevne som zovrela svoje ruky v objatí a začula prasknutie jeho rebier, zaťala som zuby do jeho krku, kde bola jeho krv najchutnejšia a poddala sa tomu pocitu, ako mi jeho krv prúdi cez moje rozboľavené hrdlo. Kŕmila som sa pokiaľ mi úplne neovisol v náručí. Odhodila som jeho telo na stranu a opakom ruky si utrela krvavé pery. Už dávno som nebola takto vyprahnutá.

„Myslím, že Grace nebude nadšená, ak uvidí, čo si urobila s jej oblečením.“ Edward stál opretý o strom kúsok odo mňa. Pozrela som sa dolu na svoju sukňu, už nebola taká biela ako keď som si ju obliekla. Celá bola dotrhaná, čiže mi teraz odhaľovala celú jednu nohu a všade bola hlina, rolák mal na bruchu obrovskú dieru, ale inak vyzeral celkom obstojne. O topánky som sa ani nestarala, tuším som ich stratila niekde na pol ceste sem, no okamžite som si odhrnula kusy látky, ktoré zostali zo sukne, aby som sa dotkla svojho noža na stehne. Bol tam, kam som si ho pripevnila, nedotknutý.

„Vravela som jej, že nepotrebujem jej oblečenie,“ povedala som a necítila sa previnilo.

„Si taká krásna,“ šepol Edward a pomaly sa ku mne blížil. Mesiac sa hral s farbou jeho medených vlasov a oči mu v tme žiarili. Jeho oblečenie bolo menej dotrhané ako moje, no aj jeho to čaká, keď sa pustí do boja s nejakým zvieraťom. Sako stratil rovnako, ako ja svoje lodičky.

Blížil sa ku mne ako predátor ku svojej koristi, mierne som sa nakrčila v obrannom postoji, no nepredpokladala som, žeby sa na mňa vrhol. „Bella,“ hlas mal tichý a mierne chrapľavý, z čoho mi po tele prebehli zimomriavky. Bol len pár centimetrov odo mňa, keď sa jeho prsty dotkli mojej tváre. Gumička sa mi roztrhla niekde počas zápalu kŕmenia sa, a tak mi teraz vlasy poletovali v jemnom vetríku okolo tváre. Edward chytil jede prameň medzi prsty a skúmavo ho sledoval. „Máš také jemné vlasy,“ šepkal a tvárou sa naklonil o niečo bližšie k tej mojej.

„Edward,“ vydýchla som a jednu ruku mu položila na hruď. Nebola som sa istá, čo bude nasledovať. Nebola som si istá, či chcem, aby niečo nasledovalo.

„Povedz, že mám prestať a ja prestanem,“ šepol mi do tváre a mňa ovial jeho sladký dych. Nepovedala som nič a on to pochopil ako súhlas. Sklonil sa ku mne v jemnom bozku. Naše pery sa stretli a nežne sa opäť spoznávali. Jeho hlad sa premenil v túžbu a pery pritlačil na moje o niečo tvrdšie. Zavzdychala som a blažene mu vyšla v ústrety. Rukami som mu preskúmala hruď, ktorá bola dokonale hladká a vypracovaná ako naposledy, keď som sa ho takto dotýkala. Pamätala som si to dokonalo, hoci to boli len ľudské spomienky.

Edward mi zaplietol jednu ruku do vlasov a druhou sa prepracovával na moje brucho cez rolák vyššie. „Už to nevydržím,“ zašepkal sekundu pred tým, ako mi roztrhal rolák a odhalil tak čiernu čipkovú podprsenku bez kostíc. Perami sa pomaly presúval cez šiju, krk a kľúčnu kosť až k mojim prsiam, ktoré čakali len na jeho dotyk. Opatrne mi rozopol podprsenku a ja som pred ním náhle zostala stáť skoro nahá. Vytiahla som preto ruky spod jeho košele a začala ju pomaličky rozopínať, zatiaľ čo on mi láskal nežne jazykom bradavku.

„Ako veľmi si sa musel predtým ovládať?“ opýtala som sa bez dychu so zaklonenou hlavou.

„Veľmi,“ šepol mi na prsia a pomaly mi pozrel do očí. Jeho dúhovky boli čierne ako noc, plné túžby a vášne.

„Tak teraz sa už nemusíš,“ zavzdychala som, keď mi chytil plné prsia do dlaní.

„Viem,“ povedal a vášnivo ma pobozkal.

Autor: Satu (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek U Osamelého kojota - 10. kapitola (Hlad) :