Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si naša rodina - 22. kapitola

asasa


Ty si naša rodina - 22. kapitolaTrápenie a vyznanie lásky...

Prajeme pekné čítanie. VictoriaCullen a 9moncici9

22. kapitola

Bella:

Hlasno som vydýchla. Nemohla som tomu uveriť. Jasper, som tu! Tu! Jasper, moja prvá láska, o ktorú sme sa s Alice doslova pobili. Nenávidel upírov, bol to ten najzapálenejší lovec a práve kvôli tomu sme sa do neho obe bezhlavo zamilovali. Obe ako mladé, ešte neskúsené - v hre citov. Ten boj som vyhrala, no nevyhrala som celú vojnu. Dodnes ma pálil na hrudi moment, keď som videla Jaspera, ako sa bozkáva s Alice a bolo to to najhoršie, čo som dovtedy cítila. Až doteraz. Teraz som už mala Edwarda, ktorého som bezhlavo milovala každučkým kúskom svojej duše a všetko staré išlo bokom. Vlastne, ani Jaspera som od toho bozku poriadne nevidela – vyhýbala som sa mu. Niekoľko rokov. A teraz, keď sme sa ocitli v tvárou v tvár a ja som sa celá naradovaná k nemu rozbehla, niečo sa vo mne pohlo. Niečo staré, hlboko zakliesnené v mojom vnútri ako úlomok zo zrkadla, ktorý vrazila ľadová kráľovná Kayovi do srdca. Prerývane som sa nadýchla a zhrozila sa. Žeby som k Jasperovi ešte stále niečo cítila? Nie, rázne som krútila hlavou. Milovala som Edwarda, to bolo jasné. Muselo byť!

Zosunula som sa vedľa postele a skryla si tvár do dlaní. Snažila som sa nemyslieť na svoje zmiešané pocity, ledva som však zadržala hlasné výdychy, aby si Edward nič nevšimol. Ale na to bol až príliš pohrúžený do rozhovoru s Carlisleom o pôrode. Vo zvukoch som vyhľadala Jaspera. Šomral nad mojou silou a nad hnevom – pre neho neoprávneným. Vedela som, ako miloval Alice, aj Alice ho chvíľu milovala, aj keď teraz jej city prešli do chladnej pasivity. Akosi sa priveľmi sústredila na prácu a prestala myslieť na to, že ona je smrteľná a má pred sebou len veľmi krátky život. A teraz... Keď sa dozvie o Jasperovi, že Edward Cullen, upír, je jeho kamarát, nemala som ani tušenie, ako to vezme. A ani ako vezme moje oblé bruško, v ktorom rástol život. Zrazu som mala nutkanie pohladiť ho. Pomalými pohybmi som prechádzala po tenkej vrstve koži, pod ktorou sa skrývalo malé telíčko Edwardovho dieťatka. Jasper mi vsadil do hlavy chrobáka. Ako to poviem svojej rodine? Nepoviem, už teraz som to vedela, nemala by som na to potrebnú silu. Len by som im ukázala malú a dúfala, že to pochopia. Pohla sa. Bolestivo, ale aj tak to bolo krásne. Sykla som. Dvere izby sa okamžite otvorili.

Stál v nich Edward s vystrašeným výrazom. Nechápavo som sa ne neho pozrela, preskakoval mu pohľad z mojej tváre na brucho, a potom som sa ocitla vo vzduchu. Posadil ma na posteľ a prisadol si vedľa mňa. Dotkol sa môjho bruška.

„Si v poriadku? Ublížil ti?“ hlas mal náhlivý, sotva dýchal. Usmiala som sa.

„Som v poriadku, Edward, prestaň sa mračiť.“ Nahla som sa k nemu tak blízko ako sa len dalo, aby sa nám nespojili pery a vyhladila som mu vrásku na čele.  Neprestal sa mračiť.

„Mala si odhalený svoj štít. Zrazu som počul tvoje myšlienky a bolesť. Vydesilo ma to,“ priznal. Objal ma okolo drieku a pritiahol si ma bližšie. Trochu nepokojne som sa oprela o jeho hruď.

„Skutočne?“ opýtala som sa nevinne a snažila sa, aby mi nepreskočil hlas. „A čo všetko si vlastne počul?“

Nič nehovoril a to ma vydesilo. „Chvíľu si na niečo spomínala. Bolo to o Jasperovi. A potom som videl svoju sestru. Myslíš, že keď sa dozvie o mojom priateľstve s Jasperom, všetko medzi nimi sa pokazí. A potom si sa samej seba pýtala, ako poviše o našom synovi-“

„Dcére,“ prerušila som ho automaticky.

„Dieťatku, svojej rodine. Bojíš sa, že ho neprijmú a zastihne ho rovnaký osud ako teba.“ Posledné slová len vydýchol. Mlčky som sedela v jeho lone a na jednu stranu sa aj radovala, že nepočul nič dôležité, čo by mu mohlo ublížiť a pripraviť Jaspera o život. Lenže vyjadril moje najhoršie obavy. Akoby to cítil, vtisol mi bozk na čelo a nechal tam svoje pery. „Nikdy nedovolím, aby naše bábo zažilo to, čo ty, Bella. Bude mať rodinu. Kompletnú. Ty mi pri pôrode neumrieš, pretože ťa premením na upírku,“ vyhlásil. Šokovane som sa posadila na posteľ a vážne sa mu pozrela do očí. Myslel to smrteľne vážne. Ba čo viac, odrážalo sa mu v tých zlatých zreničkách aj čosi viac. Skutočne ma miloval?

„Ešte sa na mňa hneváš za to, že som sem,“ odmlčala som sa hľadajúc to správne pomenovanie, nič lepšie ma však nenapadlo, „ušla s Jakeom?“ Na čele sa mu opäť objavila vráska. Nie však zo starosti, skôr z hnevu. Pokrútil hlavou. Edward nevedel veľmi dobre klamať.

Skôr, než si stihol niečo uvedomiť, priklincovala som ho k posteli a s úsmevom sa mu posadila obkročmo na bedrá. Nesúhlasne pokrútil hlavou, no mne sa táto poloha viac než len páčila. Rukami som sa oprela o jeho hruď vyskladanú zo svalov, kde by vám ani lupa nepomohla pri hľadaní tukových vankúšikov, a on ma držal za okolo bruška.

„Ublížiš si,“ šepol po chvíli. Pokrútila som hlavou s neskrývaným úsmevom na perách.

„Žiarlil si?“ spýtala som sa priamo. Už sa mi nechcelo hrať na mačku a myš.

„Mal som na to právo. Ty si moja.“ Pomaly sa zodvihol, aby ma pobozkal. S úškrnom som ho poslala späť k matracu. „Bella,“ zakňučal.

„Prečo ma chceš premeniť, Edward?“ Naklonila som hlavu a pozorne si ho prezerala. Kútikom oka mu myklo. Mlčal tak dlho, až som sa začínala báť odpovede aj toho, že všetky moje domnienky sú nesprávne a on to naozaj všetko robí len kvôli našej dcére. Už som to raz z jeho úst počula. Nechal sa uniesť situáciou, a tak trochu mu to vykĺzlo, a aj keď to bolo len pred pár hodinami, chcela som to počuť znova. Vtedy som na svojom zadočku pocítila jeho vzrušenie. Ak by sa upír mohol červenať, teraz by bol Edward červený ako paprika. Sklonila som sa, stále udržujúc bezpečnú vzdialenosť od jeho bezchybných pier. Len moje vlasy mu spadli k tvári. 

„Prečo mi to nechceš povedať?“ opýtala som sa. Jeho telo sa podo mnou zachvelo a on odvrátil pohľad niekam za mňa.

„Ani ty si to nepovedala,“ povedal nakoniec a ja som vedela, že sa mu protivý, keď mi to musel pripomenúť, Istotne s tými slovami prehltol aj celú svoju česť.

Oči sa mi rozžiarili. „Len preto? Lebo som ti nepovedala, ako veľmi ťa milujem? A že by som za teba aj umrela, ak by to bolo potrebné?“

Okamžite sa na mňa pozrel. Vpil sa mi do očí a premýšľal či hovorím pravdu. Nežne a opatrne ma uložil na chrbát a dlho pobozkal. Uvoľnila som sa, keď medzi ten bozk povedal: „Milujem ťa, Bella.“ Zasmiala som sa, keď mi začal bozkávať krk a vlasmi ma šteklil po tvári.

„Mám ti to hovoriť častejšie?“ opýtal sa sústredene bozkávajúc moje obnažené bruško. Pritiahla som si ho späť k tvári a uškrnula sa.

„Žena ako ja potrebuje každú sekundu vedieť, že ju má niekto rád.“ Najmä, keď má pochybnosti o svojej láske, dokončila som pre seba. On, akoby to počul, sa zarazil. Odtiahol sa odo mňa na niekoľko centimetrov a skúmal mi tvár. Nechápavo som na neho hľadela, všetka radosť sa mu z tváre vytratila. Otvorila som ústa, keď ma prerušil: „Máš o nás pochybnosti?“ Zakliala som. Neuvedomila som si, že mám odkrytý štít a Edward tak môže počúvať moje myšlienky. Ešte viac sa odo mňa odtiahol, keď som ho znova natiahla okolo svojej mysle ako oceľový múr. Sadol si na posteľ a zamračil sa. Moje myšlienky mu ublížili.

„Nemám pochybnosti. Vlastne, mala som, ale už nemám. Milujem ťa, veľmi. To len...“ zastavila som sa skôr, než by som stihla povedať niečo ešte horšie. Chytil ma za ramená a chcel mnou zatriasť, ale rýchlo si to rozmyslel. Spustil ruky späť k telu.

„Vysvetli mi to,“ zachrapčal a ja som pochopila, že už nemôžem cúvnuť. Nadvihla som sa na lakťoch.

„Keď som vyzerala už skoro na osemnásť, zamilovala som sa do jedného chlapca od nás zo spoločnosti. Nič medzi nami nebolo, lebo on chcel inú, ale keď  som ho znova videla, čosi staré sa vo mne ozvalo. Nebola som si istá, či k nemu ešte stále niečo cítim, ale ty si mi to teraz vyvrátil a ja viem, že to bola len pochabá mladá láska,“ hovorila som rýchlo. Edward sa tváril zmučene. Ruky mal zaryté do plachiet. „Bol to Jasper,“ vydýchla som. Jeho reakcia bola okamžitá. Vyletel na nohy a zavrčal, až sa steny izby otriasli. Nevyletel z dverí, len sa začal prechádzať hore dole po izbe.

„Ja ho zabijem,“ šepkal si nahnevane popod nos. Určite by to už dávno urobil, len premýšľal nad tým, ako mu spôsobiť čo najviac bolesti. Krutosť mu bolo vidieť na tvári.

„Edward, bolo to dávno. Je to len stará láska, ktorá by sa ani nemala nazývať láskou. Milujem teba,“ chcela som zachrániť situáciu. Neprestal sa prechádzať, len na mňa prižmúril. Nemala som tušenie, čo sa mu honí hlavou a v duchu som si nadávala, že som mu to vôbec povedala. Bola som zúfalá. Zrazu som zamrnčala a chytila sa za brucho. 

„Bolí ťa niečo?“ priletel ku mne skôr, než som stihla klipnúť viečkami. Usmiala som sa – v duchu – nad svojou prefíkanosťou. Ja viem, nemala som ho nútiť, aby sa o mňa tak šialene bál, ale nič lepšie mi v tej chvíli nenapadlo. A zdalo sa, že to skutočne zabralo a Edward na svoju pomstu úplne zabudol.

„Boli ma srdce,“ šepla som. Nechápavo sa mi pozrel do očí. Úplne som si otvorila svoju myseľ. „Bolí ma srdce, lebo mi nechceš veriť, že ťa milujem a chceš ublížiť Jasperovi, ktorý ani poriadne nevie, že sa mi kedysi páčil. A tiež sa mi nepáči, že ja som ti už trikrát povedala, že ťa milujem, ale ty to úplne ignoruješ. Zrazu sa ti to nezdá také dôležité?“ fňukla som. Toto som nepredstierala. Odvrátila som pohľad od Edwarda, aby som zadržala slzy, ale on ma chytil za bradu a donútil ma dívať sa mu priamo do očí.

„Si jediná žena, ktorej som kedy povedal, že ju milujem, Bella. A myslel som to smrteľne vážne. Teba budem milovať až do konca večnosti.“ Jeho slová ma dojímali. No aj tak tu bolo ešte pár nevyriešených záležitostí. 

„A neublížiš Jasperovi?“

Zavrčal. „Ten malý smrad by sa mi pár dní nemal ukazovať na očiach, ale áno, nechám ho žiť. Nemá ani tušenie, o čo prišiel, keď sa do teba nezamiloval, čo ho teraz asi zachránilo.“ Nadvihla som obočie. Nepochybovala som o tom, že nič netušiaci Jasper by skončil podobne ako Jake. Edward sa usmial a stiahol ma bozkom na posteľ. Bol plný túžby. Zachvela som sa a v podbrušku mi zatrepotali motýlie krídla. Vtedy som si uvedomila, že je ešte jedna vec, ktorú som s Edwardom už dlho nerobila.

„Edward, ukáž mi, ako veľmi ma miluješ,“ šepla som túžobne.

„Nechcem ti ublížiť,“ odvetil zaťato. Prevrátila som očami a odtiahla ho od seba na centimeter.

„Carlisle? Môžeme?“ šepla som, no vedela som, že ma počul. Počúval nás celý dom, ale mne to bolo akosi jedno.

Carlisle si vzdychol. „Dobre. Ale buď opatrný, synak,“ začula som zdola, pričom posledná veta patrila Edwardovi. Uvoľnil sa, aj keď bol ešte stále trochu v strehu a dával pozor na každý svoj pohyb. Zašiel mi rukou pod nohavice a jazykom do úst. Zavzdychala som od slasti.


Dúfam, že si ešte niekto na túto poviekdu spomenul a je mi ľúto, že mi písanie tejto kapitoly trvalo tak strašne dlho a vy nám aj napriek tomu zanecháte komentár. :)


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ty si naša rodina - 22. kapitola:

 1
12. Veronika :)
22.07.2017 [0:07]

Poviedka je perfektná, len stále čakám na pokračovanie .. Asi sa ho už nedočkám že? Emoticon Emoticon

11. BabčaS.
14.08.2014 [2:18]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. Kala
08.02.2014 [19:37]

KalaTato povídka se mi moc líbí. Emoticon Emoticon
Plánujete další kapitolu??

9. zuzka
21.08.2013 [10:48]

kedy bude dalsia kapitola??????

8. Seb
28.06.2013 [19:45]

Mám radost, že povídka pokračuje, kapitola se mi líbila, Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. 1ajjka1
28.06.2013 [13:56]

úžasná kapitola Emoticon Emoticon Emoticon teším sa na ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon dúfam, že bude skoro Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Niki
27.06.2013 [21:30]

Krásné :))

5. Pegi
27.06.2013 [20:44]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. myska98
27.06.2013 [18:49]

Jasně, že si na ní pamatuju, dlouho sem se těšila na další díl... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. caroline
27.06.2013 [16:17]

Nádherná kapitolka. Na tuto povídku se zapomenout nedá, díky tvému úžasnému psaní Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.06.2013 [14:52]

mispa Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. michyseji
27.06.2013 [14:16]

ja si na nu pametám a je výborná :D teším sa na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!