Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si naša rodina - 16. kapitola

Ty si naša rodina - 16. kapitolaMôj plán vychádza.

Edward leží pokojne vedľa mňa, objíma ma okolo pása a jeho sladký dych ma chladí na zátylku...

Aký mala Bella plán s Edwardom? A koho stretne v tejto kapitole? Nechajte sa prekvapiť. Prajeme príjemné čítanie.

16. kapitola

Bella:

Môj plán vychádza.

Edward leží pokojne vedľa mňa, objíma ma okolo pása a jeho sladký dych ma chladí na zátylku. Už sa konečne prestal vyhrážať a nazývať naše dieťatko monštrom. Upokojil sa. A ja s ním.

Pobozkal ma. Zistil, že som už hore. Oči som mala však stále zatvorené. Nechcelo sa mi otvárať ich a kaziť tak túto dokonalú ilúziu, ktorú sa mi podarilo vytvoriť svojou poslušnosťou. Lenže on si nedal pokoj. Prešiel mi rukou od drieku k prsníku a jemne ho stlačil. Zašepkal mi do ucha moje meno. Znelo to tak sladko. Stačilo by len uveriť, že to medzi nami takto naozaj môže fungovať.

Otočila som sa a pozrela mu priamo do očí. Tváril sa ako anjelik, akoby sa nič nebolo stalo.

„Dobré ránko,“ šepol a odhrnul mi prameň vlasov z tváre. Opätovala som mu úsmev aj pozdrav a posadila sa na posteľ. Jeho chladná ruka ma však v sekunde stiahla späť vedľa neho.

„Kam chceš ísť?“ zachrčal.

„Umyť sa, obliecť a spraviť si raňajky,“ odvetila som mu úplne normálnym hlasom, aj keď jeho silné ruky ma drtili okolo drieku. V očiach sa mu zablislo. Nechcel ma nikam pustiť, to mi bolo jasné už na prvý pohľad. Edward bol nepochybne jeden z tých typov upírov, ktorí mali radi všetko pod kontrolou. A ak mi to mohlo pomôcť ochrániť svoje dieťa, mala som v úmysle splniť mu všetko na svete.

Sadla som si nahá obkročmo na jeho brucho pokryté tehličkami a tvárou sa naklonila nad jeho. Moje vlasy ho šteklili na líci a oči mu sčerneli. Jeho telo sa naplo. Prešla som končekmi prstov po jeho lícnej kosti a pobozkala mu kľúčnu kosť.

„Povedz mi, že sa môžem ísť umyť,“ šepla som mu na chladnú pokožku. Rázne však pokrútil hlavou. Prekliaty upír.

Posunula som sa k nižšie po jeho bruchu, až som zadočkom narazila do jeho stojacej pýchy. Len sťažka som mohla zadržať chvenie, keď zavrčal. Pozrela som na jeho tvár. Úplne horel žiadostivosťou ako Apolón naháňajúci Dafné. Lenže ja som nebola bohyňa a nemohla som sa premeniť na vavrínový strom. Mohla som svojmu Apolónovi len splniť všetky priania.

V duchu som sa už ratovala, keď mi zaškvŕkalo v bruchu. Líca mi zahoreli červeňou, no uľavilo sa mi. Nie, že by sex s Edwardom bol zlý, ale mala som strach o svoje dieťa. Čo ak by prirazil prisilno a ublížil by mi? Cez noc bol síce milý, až prekvapivo milý, ale čo ak predsa?

Chytil ma okolo bokov a posadil vedľa seba. Sám vstal v celej svojej kráse a žmurkol na mňa. „Umy sa a obleč. Niečo ti skúsim urobiť pod zub.“ Vzal si šaty zo zeme a vyšiel z miestnosti. Sledovala som jeho perfektne tvarovaný zadok ako sa stráca vo dverách a vzdychla si. Možno keby sa stretneme za inej situácie a ja by som nebola lovcom upírov, všetko by dopadlo inak. Možno by sme sa vzali, mali veľký dom na predmestí a kopec detí. A boli by sme šťastný. Ale to sa bohužiaľ nestane, aj keď to bola nesmierne krásna predstava. 

Vysúkala som sa z plachty a vošla do kúpeľne. Odraz v zrkadle ma prekvapil. Tvár som mala strhanú, oči ešte stále trochu opuchnuté a pery nepeknej sychravo-bielej farby. Ale vyzerala som oveľa lepšie ako včera večer. Vtedy som si samej sebe pripadala ako zombie z nízkorozpočtového filmu. Šaty som mala hodené na zemi, no keď som ich vzala do rúk, boli mokré. Po nadávkach a dlhom presviedčaní, som na seba hodila niečo z Edwardovej skrini – tričko s dlhými rukávmi, ktoré mi bolo priveľké a čierne tepláky. Prstami som si prečesala vlasy a aspoň naoko vypláchla ústa. Po skoro dvadsiatich minútach, keď som uznala, že môj výzor je prijateľný, som vyšla z izby.

„Už som sa bál, že si znova zaspala,“ podpichol am Edward. Sedel na gauči a pred ním bola čína. Ani som si neuvedomila, kedy sem prišiel poslíček s jedlom, ani kedy ho vôbec volal.

„Vyzeráš dobre.“ Prerušil moje myšlienky a uškrnul sa. Očami som prešla po svojom oblečený a zase som celá sčervenela. Vykoktala som zo seba niečo v tom zmysle, že moje šaty sú mokré a potom si sadla vedľa neho. Podal mi čínu aj paličky. Schuti som sa pustila do jedla.

Sledoval ma. Po celý ten čas, čo som jedla zo mňa nespustil zrak. Prišlo mi to nepríjemné, že si ma tak obzerá, ale nič som mu na to nepovedala. A tak moje prežúvanie prerušil on.

„Možno by sme sa mohli zastaviť u teba doma, aby si sa zbalila.“ Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, čo vlastne povedal a potom mi skoro zabehlo. Neveriacky som sa na neho pozrela. Myslel to však vážne.

„Kru sme?“ opýtala som sa s plnými ústami. Prikývol a ja som prehltla.

„Myslíš to naozaj?“ stále som nemohla uveriť.

„Samozrejme. Bells, nemysli si o mne, že som nejaké zviera, len preto, že som ťa v hneve zavrel do-“ Nedokončil. Zavrel oči, zaťal zuby a ruky zovrel v päste. Akoby ním prebehla ostrá bolesť.

Ale mňa zaplavila nevýslovná radosť, ako keby som mala predčasné Vianoce. Vrhal som sa Edwardovi okolo krku a ďakovala mu. Ten malý výlet ma neskutočne potešil. Nie však len preto, že som mohla z tohto bytu aspoň na chvíľu vypadnúť, ale hlavne to bola dokonalá možnosť na útek.

„Tak poďme. Čím rýchlejšie, tým lepšie.“ Vstala som a potiahla Edwarda na nohy. Vzal ma okolo pása a silno ma stlačil, až som nemohla dýchať. Prekvapene som sa na neho pozrela.

„Nemysli si však, že ti dovolím utiecť, Bella. Už som ti predsa povedal, že ak sa o to pokúsiť, zbijem ťa tak, že toho malého pankharta potratíš. A v tvojom dome to bude platiť dvojnásobne.“ Prehltla som na prázdno. Myslel to smrteľne vážne ako vtedy. Prikývla som, aj keď som už v duchu kula plány na útek. Možno to bola moja posledná príležitosť, ako utiecť a zachrániť život svojho dieťaťa.

Vyšli sme z bytu a zišli dole schodmi. Edward ma po celý čas až po nástup do jeho auta držal okolo drieku a drtil mi kosti. Nič som mu však nepovedala. Cesta k môjmu domu prebehla v pokoji. Nerozprávali sme sa. Edward hľadel na cestu pred sebou, len občas pozrel očkom po mne a ja som si ho nevšímala. Hrala som sa s bezpečnostným pásom, ktorý mi naivne zapol – akoby mu to pomohlo udržať ma v aute. Ale ja som aj tak nemala v pláne vyskočiť z idúceho vozila a zraniť sa. A tým som si aspoň viac získavala jeho dôveru.

Odrazu sme prudko zastavili. Pozrela som na Edwarda a potom nasledovala jeho pohľad. Pred mojim domom stálo auto. Nepatrilo Jakeovi. Ani mne. Nepoznala som ho. Bola to však drahá značka, ktorú si určite nemohol dovoliť len tak hocikto. A potom mi svitlo. Moje sestry.

„Poznáš to auto?“ opýtal sa ma Edward. Vystrašene som prikývla. Srdce mi bilo ako splašené a zalial ma pot. V hlave mi blúdila jediná myšlienka: moje sestry sú tu, dozvedia sa o mne a Edwardovi, dozvedia sa o našom dieťati, zabijú ho!

„Bella, kto to je?“ chcel vedieť.

„Sú to moje sestry. Nik iný nevie, že som tu. A nik by si nemohol dovoliť také auto...“

„Prišli sa pozrieť ako si na tom so mnou, však? Či si ma už zabila.“ Nepýtal sa, vedel to, no aj tak som prikývla. Hľadela som na to auto, potom na dom a premýšľala, ako z tejto prekérnej situácie vykľučkovať. Ale nič ma nenapadalo.

„Vrátime sa,“ zahlásil. Ja som mu však rýchlo protirečila:

„Nie, to nemôžeme. Neodídu, kým ma nestretnú.“ 

„Tak pôjdem s tebou.“

„Bez mihnutia oka by ťa zabili,“ nesúhlasila som. Naozaj som sa o neho bála. Ale aj o svoje sestry. Zbláznila by som sa, ak by ich stretnutie vyústilo v bitku. „Počkaj ma v aute. Za chvíľu som späť.“

Pobozkala som ho a vystúpila skôr, ako ma stihol zastaviť. Pomalým krokom som prešla okolo prázdneho auta svojich sestier ku vchodu. Tesne pred dverami som zastavila. Naozaj to boli oni. Alice a Rosalie sa rozprávali v obývačke. Bože, tak dlho som ich nevidela. Mala som sto chutí vojsť dnu a obe ich vyobjímať. Ale na sebe som stále mala Edwardove veci. Ako by asi zareagovali na takéto oblečenie? Možno by nezistili, že patrí upírovi, ale nie sú to hlupane. Vedeli by, že sa niečo deje.

Obehla som dom a zastavila pod oknom do svojej izby. Jediným skokom som sa ocitla v nej a nemierila si to ku skrini. Behom niekoľkých sekúnd som sa prezliekla, stiahla vlasy do gumičky na temene hlavy a zase sa vrátila pred vchod.

„Nepovedz im o mne, inak na to doplatí tvoje decko,“ začula som Edwarda. Už nesedel v aute. Stál v lese oproti vchodu. Nemo som prikývla a vošla do domu plne si uvedomujúc dôsledky.

 „Bella!“ skríkla naradostnene Alice a vrhla sa mi okolo krku. Rosalie ju nasledovala, na čo sme sa všetky tri skotúľali so smiechom k zemi. 

„Už sme si mysleli, že sa ti niečo stalo. Och, som taká rada, že ťa vidím.“

„Aj ja, Rosie.“ Silno som ju objala a postavila sa.

„Takže, kde si bola?“ vyzvedala Alice. Môj mozog pracoval ako ešte nikdy.

„V meste. Snažila som sa nájsť toho Cullena, ale vyparil sa mi,“ hovorila som nahnevane a zvalila sa na gauč. Sestry sa posadili proti mne so skúmavým pohľadom.

„Si v pohode, Bells? Si akási iná. Naozaj sa ti nič nestalo?“

Pokrútila som hlavou. „Len som sklamaná sama zo seba. Je to už niekoľko dní a on ešte stále nie je mŕtvy. Asi som precenila svoje schopnosti. Proste tomu nerozumiem. A k tomu som bola hore celú noc, keď som ho hľadala. Som unavená. Ale dosť bolo o mne. Čo tu robíte vy dve?“

Zhltli mi tú nevinnú lož a s úsmevom si vymenili pohľady. „Ideme do Mexika. Vraj sú tam nejakí novorodení, ktorí robia problémy. A tak sme si povedali, že si cestou spravíme malú zastávku a prídeme ťa pozrieť. Dlho si sa nám neozvala.“

„Takže novorodení?“ zopakovala som, ignorujúc jej poslednú vetu. „Zaujímavé. Kiežby som mohla ísť s vami. S mladými upírmi sa tak dobre bojuje,“ zasnila som sa, na čo sa sestry zasmiali.

„Áno, ale tentoraz nie. Vôbec nevieme, koľko ich je, ani kto ich všetkých premieňa. Bude to ťažké,“ zafňukala Rosalie.

„Viete predsa, že ak by bol akýkoľvek problém, zavoláte a ja prídem.“

„Nie, to v žiadnom prípade,“ protestovala Alice. „Musíš si vyžehliť ten prúser z poslednej akcie a my si poradíme. A navyše, bude nás tam čakať pár sexi lovcov z pobočky z Brazílie. Pomôžu nám a popri tom sa aj zabavíme. Vieš predsa, akí sú chutní.“ Rosalie zavzdychala a ja sa spravila grimasu. Ponúkla som ich kávou a čokoládovými sušienkami. Asi po hodine rozhovoru, kedy som sa všemožne snažila vyhnúť sa téme Edward, zahlásili, že musia ísť.

„Čaká nás ešte dlhá cesta. Večer musíme prechádzať cez hranice a to je už skoro obed. Radi sme ťa videli, sestrička.“ Obe ma objali na rozlúčku a ja som ich odprevadila až k autu. Edward nás sledoval z vysokého stromu.

„Inak,“ Rosalie sa vyklonila z okienka, „o mesiac sa vrátime. Šéf povedal, že ten bastard už musí byť vtedy mŕtvy a ak nie, vraj ťa postavia pred komisiu. Myslím však, že sa nemusíš báť, zlatko. Stačí len, ak ho zlikviduješ skôr, než prídeme. Si najlepšia, veríme ti a držíme ti palce. Maj sa, zatiaľ.“ Doširoka sa usmiala a zakývala mi. Ale ja som sa nezmohla ani na jedno. Stála som ako primrznutá k zemi, keď sa ich auto stratilo v zákrute. Hneď potom sa okolo mňa zvíril vzduch.

Edward zoskočil zo stromu a objal ma okolo pása. Dotyk jeho chladnej hrude som vnímala intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Bolo mi jasné, že žiadna komisia sa po mojom zlyhaní konať nebude. Zabijú ma, aj keď to Rosalie nepovedala priamo. A vtedy už bude viditeľné aj moje tehotenstvo, ak náhodou už neporodím. O mesiac sa vrátime, povedala. O mesiac musí byť Edward mŕtvy. Nedokázala by som ho však zabiť. Pod mojím srdcom rástlo aj jeho dieťa. Videla som len jedinú možnosť – útek. Mala som mesiac na to, aby som ušla od Edwarda, od svojej rodiny, od spoločnosti. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ty si naša rodina - 16. kapitola:

 1 2   Další »
14. Kati
05.02.2013 [16:50]

Těším se na pokračování. Emoticon Emoticon Emoticon

13. Pegi
02.02.2013 [12:54]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12. Kati
01.02.2013 [21:57]

Emoticon Emoticon Emoticon

11. Megie
27.01.2013 [19:30]

Super kapitolka ;)))) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. Ajda
20.01.2013 [9:08]

Nádherná kapča Emoticon Honem dalšíí Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. Seb
18.01.2013 [18:39]

Teda to jsem zvědavá, jak se tohle vyvrbí,super kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. Ajda
17.01.2013 [9:29]

Emoticon

14.01.2013 [21:04]

Domikmoc se těším na další díl!

6. Niki
14.01.2013 [19:11]

Bobek :// :D

5. DAlice
14.01.2013 [15:39]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!