Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si naša rodina - 13. kapitola

a hOp!xD


Ty si naša rodina - 13. kapitola „Či by som to dokázal zabiť? Samozrejme. Je to ľahká odpoveď. Pozri sa na seba. Aj ty si vrah. Obyčajný vrah, ktorý zabil svoju vlastnú matku. Prehrýzla si si cestu z jej tela. Matka umrela tvojou vinou a to isté chceš, aby urobilo aj tvoje dieťa? Chceš, aby celý život trpelo? Aby sa obviňovalo z tvojej smrti? Chceš pre neho taký život ako máš ty? Si sebecká mrcha, ktorá pozerá len na seba. Keby si to dieťa milovala, tak sa ho vzdáš.“

Edward:

Horúce, ťažké slnko kleslo za obzor a obloha vpila väčšinu sýtej žiary. Siluety hôr v odtieňoch tmavozelenej a dymovo modrej sa jasne črtajú v slabom, vyblednutom, oranžovom svetle, ktoré po ňom ostalo. Bledo oranžové svetlo klesá čoraz nižšie po oblohe. Kopce černejú, akoby ich čosi vzdialené, ukryté za ich mohutnými starými telami, zozadu podlo upaľovalo. Obloha stráca chumáče dychu, keď z nej niekto násilím kradne svetlo. Podobá sa to mojej obeti, z ktorej vysávam krv zo žíl a zatiaľ, čo moja obeť umiera a bledne, obloha ožíva hviezdami a oblieha sa do tieňov.

Z diaľky som začul prichádzajúce auto. To bude určite ona. Dúfam, že ju nevezie to opálené a vypracované čudo, ktoré si hovorí Jacob Black. Auto zaparkovalo, ale nikto nevystúpil. Tento črep nebol jej. Takže psíček si priviezol paničku až domov. Až do auta som videl, ako ju pobozkal. A ona? Čo urobila ona? Nič, vôbec nič. Ani sa nebránila. Keď vystúpila z auta, v rukách držala obrovského slona a na tvári mala prihlúply úsmev. Vyzerala úplne ako pubertiačka. Čakal som už len na to, kedy sa rozkacká k dverám domu. Pochytila ma neskutočná zlosť. Ruky som zaťal v päsť a z hrdla sa mi ozvalo hlasné vrčanie. Isabella sa konečne pozrela smerom ku mne a úplne zbledla.

„Čo... čo tu robíš?“ spýtala sa trasúcim hlasom, v ktorom bolo počuť aj hnev.

„Skôr mi ty povedz, čo si robila s ním?!“ zavrčal som zúrivo.

„Teba do toho nič, ale ak to potrebuješ vedieť. Mala som rande. Máš s tým problém?“ Či s tým mám problém? Jasné, že mám, vlastne nie. Prečo by som mal mať. Dofrasa. Prečo mi to vadí?

„Nebodaj žiarliš?“ spýtala sa a ja som sa rozosmial.

„No to určite. Už len na neho.“ Neprestával som sa smiať.

„Tak mi láskavo povedz, čo ťa sem privádza.“ Jej hlas začínal byť pevný. Už sa netriasol. Za to hnev stupňoval.

„Zlatko, keby som čakal na tvoje pozvanie, tak obrastiem pavučinou. Ale báť sa nemusíš. Prišiel som si s tebou pohovoriť.“ Uprene som na ňu pozeral a dúfal, že stiahne ten svoj prekliaty štít a ja zistím viac o tom, čo všetko robila s tým zablšencom.

„O čom už len ty chceš rozprávať.“ Ona už asi zabudla na to, ako ma vypoklonkovala zo svojho domu?

„Taká krásna a taká zabednená,“ krútil som hlavou. „Asi si nám zabudla na našu poslednú spoločnú noc a na ráno, kedy ti bolo akosi nevoľno?“ Chcel som pokračovať a povedať jej všetko hneď, no skočila mi do reči.

„Na to sa nedá zabudnúť,“ zamrmlala si pre seba.

„To je pre mňa pocta, srdiečko. Takže nie si až taká hlúpučká. To ma naozaj teší. Takže mi povedz, čo sa ti stalo, že si letela ako o život do kúpeľne a objímala záchodovú misu.“ Snažil som sa držať svoj hnev na uzde a hovoriť ešte stále pokojnejšie.

„Nie som tvoje zlatko, srdiečko, hlúpučká a čo ja viem čo ešte. Pre teba som Isabella. A čo teba do toho?“ štekala po mne ako besný pes. Skrivil som ústa a prvé, čo ma napadlo bolo, že jej malé ňuňu asi nie je očkované proti besnote.

„Nebudem sa tu s tebou naťahovať. Pôjde to buď podobrotky alebo pozlotky. Nemám na teba celú noc. Síce? Vedel by som, ako si ju spríjemniť aj s tebou...“ To som si naozaj vedel predstaviť. Prezrel som si ju od hlavy až po päty a dostával som na ňu čoraz väčšiu chuť. Musí byť taká krásna? Čert mi ju bol dlžen. Keď niekto povie, že byť upírom je prekliatie a že upír je závislý len na krvi, tak sa sakramentsky mýli. Mojím prekliatím je Isabella Swanová a závislý začínam byť na nej a nie na krvi.

„Čo to melieš! Spamätaj sa!“ zreval som po sebe v duchu.

„Aká pocta, že by si chcel so mnou robiť, čo ja viem čo, ale ja po tom netúžim,“ skríkla po mne a to ma vytočilo maximálne. Bol som zmyslov zbavený. Hádam jej nie som dosť dobrý? Schmatol som ju celou silou pod krkom a prirazil na dvere. Vytreštila na mňa oči, ktoré sa jej plnili slzami.

„Toto bola obrovská chyba. Zvyšovať na mňa hlas. No, no, no. Nevieš, že starším ľuďom sa neodvráva, maličká?“ Jej dych sa zrýchľoval a pomaly naberala na farbe. „Ja sem meriam takú dlhú cestu, aby som ťa videl a v pokoji sa s tebou pozhováral a ty si ku mne taká zlá. Takto z nás kamaráti nebudú.“ Slzy jej začali stekať po lícach. Mala strach. Bála sa ma. Jej telo potvrdzovalo moju domnienku. Chvelo sa strachom.

„No nie, rozplakal som našu Isabellku. Našu lovkyňu upírov. Ja som ale zlý chlapec.“ Musel som sa rozosmiať.

„Pusť ma, prosím ťa, pusti ma. Neubližuj mi,“ prosila, žiadala o milosť a to mi hladkalo moje ego.

„Najprv mi prezraď dôvod tvojich nevoľností a toho, že máš o pár kíl viac. Ja sa podľa toho rozhodnem, čo s tebou,“ oznámil som jej svoje rozhodnutie.

„To nie je tvoja vec. Medzi nami nie je nič a ja nie som povinná s tebou preberať môj zdravotný stav.“ Uznávam pravdivosť jej slov, ale ak je pravda, čo si myslím, tak treba konať, kým je dostatok času.

„Isabella, chorá nie si určite. Poloupíra choroby obchádzajú. Jedine, čo sa ti môže stať je, že otehotnieš.“ Posledné slovo som veľmi ťažko vyslovil.

„Aj keby som bola tehotná, tak teba do toho nič. Je to moje dieťa,“ vykríkla a v tom momente som povolil svoj stisk a ona spadla na zem. Vedel som to. To znamená, že to, čo v nej rastie, je moje dieťa.

„Zbavíš sa toho!“ zreval som po nej. Zodvihla svoj pohľad a pozrela na mňa.

„To teda nie! Je to moje a nie tvoje dieťa.“ Je sprostá? O na sa tu ide naťahovať o tom, koho to dieťa je?

„Si myslíš, že neviem, ako sa robia deti? Na to, aby si bola v tom, musia byť dvaja. Sama si si ho určite neurobila a bocian deti nenosí.“ Viem, že som otcom toho, čo v nej rastie, ale musí to dať preč. Musí. O tom sa nediskutuje.

„Odkiaľ vieš, že je tvoje? Nie si jediný chlap v mojom živote.“ Klamala. Uznávam, že nie som jediný v jej živote, ale spala jedine so mnou. Takže len ja môžem byť... Na slovo otec sa mi nechcelo ani myslieť.

„Nebudeme o tom diskutovať. Dáš to preč, ak ti aspoň trochu záleží na samej sebe.“ Videl som, že hľadá slová, ktorými by mi argumentovala a tak som si počkal, čo z nej vylezie.

„Dieťa je dar. Ty to však nevieš pochopiť. Nechcem od teba nič. Zmizni mi zo života. Nikdy o nás nebudeš počuť.“ Hlas sa jej triasol a rukami si objímala brucho. Milovalo to, čo v nej rastie a neuvažovala nad tým, ako jej to môže ublížiť a že ju to môže zabiť.

„Zmiznem, ale ty si to dáš vziať. Si až taká sprostá, že toho netvora v sebe nazývaš darom? Nie je to dar, ba dokonca ho nemôžeš ani nazvať požehnaním. Je to prekliatie, ktoré ťa zabije.“ Začínal som strácať nad sebou kontrolu. Najradšej by som to z nej na mieste vyrval a zabil sám. Aspoň skôr, ako to zabije ju.

„Je to dieťa. Nie je to žiadny netvor. Je to ešte malé a bezbranné a ty by si to pokojne zabil? Veď je to aj tvoje. V žilách mu bude kolovať aj tvoja krv. Si schopný zabiť svoje vlastné dieťa, aj keď je nechcené?“ spýtala sa a ja som vedel, že nesmiem zmäknúť. Neobmäkčí ma. Nikdy matka neprežila pôrod. Vždy ju to zabilo.

„Či by som to dokázal zabiť? Samozrejme. Je to ľahká odpoveď. Pozri sa na seba. Aj ty si vrah. Obyčajný vrah, ktorý zabil svoju vlastnú matku. Prehrýzla si si cestu z jej tela. Matka umrela tvojou vinou a to isté chceš, aby urobilo aj tvoje dieťa? Chceš, aby celý život trpelo? Aby sa obviňovalo z tvojej smrti? Chceš pre neho taký život ako máš ty? Si sebecká mrcha, ktorá pozerá len na seba. Keby si to dieťa milovala, tak sa ho vzdáš.“

Bol som odporný. Sám som si to veľmi dobre uvedomoval, ale musel som byť takýto tvrdý. Nemôžem dopustiť, aby ju to zabilo. Slová ju zaboleli. Chcela vstať a udrieť ma. Videl som to v jej hlave. Dotkol som sa toho najcitlivejšieho miesta, ktoré v sebe toľko ukrývala. Obviňovala sa zo smrti svojej matky. Celý život si to dáva za vinu. Musel som to využiť. Nedopustím za žiadnu cenu, aby ju to zabilo. Kým som ja premýšľal nad tým, ako som sa jej dotkol, ona sa postavila na nohy a udrela ma. Využila moju nepozornosť. Ruka mi samovoľne vyskočila a chrbtom ruky som ju udrel tiež. Mierne odletela a zvalila sa späť pred dvere svojho domu.

„Ešte raz sa o to pokúsiš a na mieste ťa zabijem. Teba a aj to monštrum, ktoré nazývaš dieťaťom. Ak sa ho nemieniš vzdať podobrom, tak ťa presvedčí čas, ktorý stráviš so mnou. Ja ťa k tomu donútim!“ Nečakal som, kým sa postaví na nohy a vzal som ju za ruku a ťahal k jej autu. Posadil som ju na stranu spolujazdca a naštartoval som.

Celý čas si hladkala brucho a druhou rukou si trela líce. Nebolo správne ju udrieť, ale bol to reflex. Tiež som konal zbrklo v tom, že ju beriem k sebe, ale ak ma doteraz neznenávidela natoľko, aby to dala preč, tak teraz sa o to postarám ja.

Zaparkoval som pred svojím bytom. Otvoril som jej dvere a schmatol som ju za ruku. Hore schodmi som ju priam ťahal ako vrece zemiakov. Zakopávala o vlastné nohy a párkrát aj spadla, ale to mi bolo jedno. Otvoril som dvere môjho bytu a šmaril som ju o posteľ.

„Ani sa nepohni!“



Som rada, že sa na našu poviedku nezanevreli a stále sa nájde niekto, kto si ju rád prečíta. Veľmi ma teší váš záujem.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ty si naša rodina - 13. kapitola :

 1
12. AngieCullen
10.12.2012 [22:11]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11. Pegi
10.12.2012 [21:20]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. ediandbellacullens
10.12.2012 [20:32]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10.12.2012 [18:45]

Rena16 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10.12.2012 [18:31]

Domikmoc se těším na další díl!

7. martty555
10.12.2012 [18:22]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10.12.2012 [15:14]

mispaTý jo, chová se pěkně odporně.
Jsem na ně zvědavá. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Romulek
10.12.2012 [15:11]

Tak jsem zvědavá jestli přesvědčí Edward Bellu nebo ona ho Emoticon Jinak praštit holku, hm, tenhle Edward je očividně z jiné doby než originál nebo nemá vychování. Emoticon Emoticon

4. 1ajjka1
10.12.2012 [14:34]

úžasná kapitola Emoticon Emoticon Emoticon som zvedavá ako ju chce presvedčiť Emoticon teším sa na ďalšiu, dúfam, že bude skoro Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. DAlice
10.12.2012 [13:50]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10.12.2012 [11:46]

LiviaCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
myslím že Edwarda veľmi dobre chápem ale nemal byť k Belle až taký surový... ak bude takto pokračovať tak Bella o to dieťa príde bez toho aby ju musel presvedčiť...
som zvedavá ako chce Bellu presvedčiť aby si dala to dieťa preč

1. veron
10.12.2012 [11:18]

Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!