Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twitanic 7. kapitola

Rupert Sanders


Twitanic 7. kapitolaSiedma kapitola Twitanicu...Dozviete sa Bellinu zvláštnu reakciu a máme tu pohľad od Edwarda... Nech sa vám to páči... :) S láskou Emielee

7. kapitola – Dosť!

 

 

Nedokázala som sa pozrieť na Edwarda. Moje oči boli zahanbene sklopené a tvár tak nízko, aby nespozoroval moje červené líca. Pociťovala som nápory horkosti a chveli sa mi päste. Nezmohla som sa na slovo.

„Očividne som ťa trochu zaskočil,“ začal Edvard. „Bella, toto sa u mňa ešte nikdy nestalo. Inak si to naozaj neviem vysvetliť. Keď nie som s tebou, cítim sa tak zvláštne osamelo. No keď som, moje pocity sú úplne iné. Zmiešané, ale šťastné. Bella, bol by som rád, ak by si dnešok strávila som mnou.“

Nahol sa bližšie ponad stôl. Mohla som cítiť jeho omamnú vôňu.  Čakal...

Premýšľala som. Hlavou mi vŕtali rôzne chaotické myšlienky. Je láska to, čo cítim k Edwardovi? Čo k nemu vlastne cítim? Keď zaspávam s obrazom jeho tváre, keď som pri ňom taká nesvoja, čo to je?

„Bella?“ oslovil ma.

Potrebovala som sa spamätať. Uložiť si svoju hlavu. Prázdne som sedela. Moje telo kričalo, aby som ušla. Prečo mi to robí...?

„Bella? Si v poriadku?“ opýtal sa. Pri zvuku jeho hlasu mi poskočilo srdce.  Je toto láska?

„Môžem to odniesť?“

Začula som Haroldov hlas. Spýtal sa na nedojedené raňajky. Už som nemala chuť k jedlu.

„Bella?“ pripomenul mi. No ja som sa ani nepohla.

„Čo jej je?“ Harold vyslovil svoju otázku smerom k Edwardovi.

„Neviem, asi slečne zostalo zle,“ odvetil Edward.

Edward podišiel ku mne, Harold ma chytil za ruku. Boli tu pre mňa. Dosť!

„Nechajte ma!“ zakričala som. Odsunula sa a vykročila. Nepozrela som sa na nich. Rýchlo som odkráčala z jedálne. Nezastavovala som. Chladne som odišla a pohľady dvoch mužoch sa upierali na mňa. Cítila som ich, no neotočila som sa. Ako náhle som vyšla z jedálne môj krok sa zmenil v beh. Bežala som do svojej kajuty. Dvere som otvorila s veľkým buchotom a zamkla som.

„Čo je to so mnou?“ zastonala som. Správam sa hlúpo. Najskôr Harold, potom Edward. Oprela som sa o zdobenú kľučku.

„Isabella?“ začala matka. Nie som tu sama. Rose sa priblížila ku mne a ja som sa strhla.

„Áno, matka!“ začala som formálne, aby som sa ubránila prúdu sĺz.

„Čo sa ti stalo?“ spýtala sa bez záujmu, je jedno, čo odpoviem.

„Nič zvláštne, matka, len mi býva zle, asi morská nemoc,“ zaklamala som. Nebola to tak úplne lož. Nemoc s názvom Edward Haroldový.

„Hm, dobre, idem sa naraňajkovať,“ predniesla dôležito.

Usmiala som sa zdvorilým falošným úsmevom a odišla do svojej izby. Objala som vankúš a slzy mi začali stekať po tvári. Ničomu nerozumiem. Som stratená...

 

Edward

 

Sedel som na vysokej stoličke vo svojej kajute číslo dvadsaťjeden. V ruke som mal poloprázdnu fľašu červeného vína. Nebolo tam tak úplne víno, ale iná červená tekutina , ktorá kedysi prúdila v žilách bylinožravca. Nápad môjho stvoriteľa Carlisla, ako zostať nenápadným. Pred odchodom na nepotopiteľnú loď som lovil do sýta. No jeden človek dokázal pokaziť skoro celú moju plavbu. Ani som sem nechcel ísť. Do Ameriky sme pokojne mohli preplávať cez Atlantický oceán a určite by nám to zabralo menej času, než šesť dní. Ale moja „údajná sestra“ Esme trvala na štýlovej plavbe v prvej triede na palube Titanicu.

Na lodi je vyše dvetisíc ľudí a ja musím myslieť iba na jedného človeka. Isabella Swanová - dcéra kapitánovej milenky. Keď som ju prvýkrát uvidel, neprišla mi zaujímavá. Bledá pokožka, dlhé hnedé vlasy, čokoládové oči. Obyčajné dievča.  Čím ma tak očarila...?

Počuť myšlienky každého v okolí je naozaj otravné. Nedá sa to vypnúť, len z časti ignorovať. No pri nej... Nepočujem nič. Len hlasný tlkot jej srdca. Ako je to možné? Už len týmto si získala moju pozornosť. Ďalším očarujúcim faktorom je jej vôňa. Nikdy som sa nestretol s takouto omamnou vôňou človeka. Keď vstúpila do knižnice, musel som ihneď odísť. Nechýbalo veľa a zabil by som ju. Skočil po nej a vychutnával si tú vzácnu krv. Riskoval by som veľa – odhalenie našej rodiny, ale aj ich lásku. Určite by som ich sklamal. Ovládol svoju neskonanú túžbu cítiť jej bezmocné telo pod mojimi zubami, a s buchotom odišiel. Potom som začul hlasité hysterické myšlienky poslíčka, ktorý bol s ňou. Polica, do ktorej som zaboril knihu, spadla na ňu. Vedel som, že zostať je nebezpečné. Utiekol som na morský vzduch počas noci. Nik tam, našťastie, nebol. Nechával som sa unášať vetrom a rozmýšľal som, či si nezaplávam v studenej vode, aby som zahnal vražednú myšlienku.

Dúšok „vína“ prešiel mojím vyprahlým hrdlom.

Dnes som bol u nej tak blízko. Povedal som jej, ako celú vec vnímam a priznal sa k svojím citom. Neodmietla ma ani neprijala. Moje mŕtve srdce sa hýbe kvôli nej. Ona hýbe mojím svetom.

Ďalší hlt červenej tekutiny. Ďalšia prázdna fľaša.

Nevzdám sa jej. Budem jej priateľom. Lepším, než je Harold Philciens. Ale pomohlo by mi, ak by som prenikol cez ten múr skrývajúci jej záhadné myšlienky.

Len priateľ... Nie, viem, že mi to nestačí! Ovláda ma aj iná túžba po nej. Okrem jej sladkej krvi, je tu ešte jeden vnútorný pocit, ktorý mi bol donedávna neznámy. Až keď som hlbšie nazrel do myšlienok svojho stvoriteľa, spoznal som tú vlnu, ktorá sa prehnala mojím bledým telom. Keď mi šliapala pri tanci na špičky, za celý svoj život mi toto šteklenie neprišlo také magické. Chcel som, aby ten okamih trval večne. Ak by som mal ešte chvíľu...

Vytiahol som ďalšiu fľašu z vinotéky. Jej dnešná reakcia mi zobrala všetky slová z úst.

„Nechajte ma!“ Jej hlas zakričal túto prosbu. Ranilo ma, ako odkráčala, bez toho, aby sa vyjadrila k mojim slovám. Bez jediného pohľadu...

Ozvalo sa zaklopanie. Kto to môže byť? Žiadne myšlienky... Bella?

Otvoril som s nadšením a nemýlil som sa. Oproti mne stála slečna Swanová, svoje krásne oči upínala do diaľky, spodnú peru mala skrytú pod zubami a zaťaté pästi prezrádzali, že sa dlho odhodlávala k tomuto činu.

„Bella, som rád, že ťa vidím!“ takmer som skákal od radosti. Vyzeral som asi dosť neprimerane k svojmu postaveniu. Bella sa zarazila. Nemal by som takto prejavovať svoje emócie. Rozrušil som ju.

„Edward, smiem ísť dovnútra?“ opýtala sa nevinne. Odstúpil som a rukou pokynul k otvorenej miestnosti. Takmer som pri nej zabudol na slušné vychovanie.

Prešla okolo mňa a jej opojná vôňa naplnila moje hrdlo túžbou po jej krvi. Zaťal som zuby. Nedotknem sa jej. Nemôžem...

„Chcela som si s tebou pohovoriť o dnešku a o tom čo si mi povedal,“ začala potichu a zvrtla sa ku mne. Na tvári mala nerozhodný výraz, nešťastný, možno až sklamaný.

Stisol som viečka. Toto sa mi nepáči, zrejme mi nechce ublížiť a chce sa len priateliť.

„Posaď sa!“ navrhol som je ukazujúc na stoličku, na ktorej som pred chvíľou sedel. Neváhal som a posadil sa na druhú stranu stola. Ruky som položil pred seba a skúmavo na ne hľadel. Zobrala mi všetku odvahu, viem, čo príde, tak nech už to máme za sebou.

„Edward, v prvom rade sa ti chcem ospravedlniť za moju reakciu,“ povedala a tiež pozerala na moje bledé ruky.

„Nie, ja som ťa prekvapil, bola chyba to podať takým nečakaným spôsobom.“

Prečo „to“ označuje moje pocity? Áno, mal som jej „to“ ozrejmiť jemnejším a hlavne romantickým spôsobom.

„Edward, nepoznáš ma, ako ma môžeš milovať? Prosím, aspoň sa so mnou nezahrávaj...“ jej hlas bol obviňujúci, no stále jemný a takmer nečujný.

Ako si toto môže myslieť? Nikdy by som sa s nikým nezahrával, nieto ešte s Isabellou Swanovou.

„Nie, Bella, ja sa s tebou nezahrávam, sám si to neviem vysvetliť,“ povedal som rázne a úprimne. Jej oči sa presunuli z rúk na moju tvár. Priblížil som sa k nej ponad stôl.

„Edward, toto nie, prečo mi to robíš?“ sykla na mňa a odhodlane mi pozerala do očí.

„Prosím, Bella, ver mi, ľúbim ťa,“ riekol som jej. Bol som zúfalý a jediným dôvodom bola láska.

„Nie!“ nesúhlasne zakričala, prudko sa zdvihla zo stoličky a obrátila sa mi chrbtom.

„Edward, nič o mne nevieš, nepoznáš ma!“ rozkričala sa. Nevydržala sa mi pozerať do očí, utiekla... Ako pri raňajkách.

Prešiel som k nej, boli sme tvárou v tvár. Nadýchol som sa a opäť mi do nosa zavanula tá najúžasnejšia vôňa na svete.

Nesmiem! Prikázal som si. Dokážem to. Ruky som jej opatrne položil na jej útle ramená. Chcel som vidieť jej tvár, ale to mi nedovolila.

„Bella, prosím, dovoľ mi ťa lepšie spoznať, chcem  vedieť všetko. Prečo ťa milujem, prečo sa nedokážem  zbaviť tvojho obrazu pred tvárou, prečo máš rada detské knižky... Jednoducho všetko,“ rozprával som jej o tých krásnych veciach, čo som si na nej všimol. Usmievala sa až sa rozhodla venovať mi pohľad. Bol som neprimerane blízko. Pár centimetrov od nej... Vyzerala... šťastne? Spokojne? Nevedel som to určiť.

Oprel som svoje čelo o to jej. Cítil som kvapôčky ľudského potu. Nestrhla sa, neotočila sa, len mlčky stála. Určite odhalila môj zámer - prekonať tú nebadaná vzdialenosť.

„Smiem?“ spýtal som sa nežne, plný nádeje, že odpovie kladne.

„Edward, ja...“ zlyhal jej hlas. Svoje ruky som jej presunul na tvár a pomaly som sa perami približoval k jej ústam. Kúsok... Minimeter...

Spojil som ich. Dokázal som sa ovládnuť, potlačiť zabijaka a odovzdávať sa jej teplým dotykom. Nežne som napodobňoval tvar jej pier a nechával sa unášať... Milujem Isabellu Swanovú a pokojne uverím tej lži, že aj ona ku mne niečo cíti.

 


 

<Ďalšia kapitola - Zúfalstvo>



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twitanic 7. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!