Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 7. kapitola

13.07.2011 (07:30) • Janeline • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1250×

Betta:

Keď som sedela v aute a vedľa mňa sa mračil starostlivý Jacob, boli sme v La Push a ja som prestala panikáriť, vyzeralo všetko svetlejšie. Jacobovo stiahnuté obočie sa miestami stiahlo ešte tuhšie. Každú chvíľu si ma prezrel pohľadom z hora na dol, akoby kontroloval, či zo mňa znenazdajky neodpadne končatina.

„Trochu sme to prepískli,“ zhodnotil ešte raz situáciu.

„Pomrvili,“ pritakala som. Jacob vyzeral každopádne lepšie, zdalo sa, že mu to celé až tak nevadí. Aj napriek tomu, že moju sestru priviedol do bezvedomia, zachytil na schodoch, aby si nerozbila hlavu, a potom sa zahral na usmrkanca, ktorý nevie, čo so sebou.

Keď sme prišli k nemu, Billy nebol doma. Posadila som sa na Jakovu posteľ a objala si nohy. Prehodil okolo mňa dve deky.

„Jake, ty si neveril, že sa to podarí,“ skonštatovala som. Jacob sklonil hlavu a obočie zdvihol tak vysoko, až sa mu stratilo vo vlasoch na čele.

„A na to si už ako prišla?“

„Nevyzeráš, že by ťa to zobralo. Zdá sa, že si neúspech očakával,“ dodala som na vysvetlenie rovnakým tónom. Jacob prikývol a posadil sa vedľa mňa. Tmavé oči mu svietili jasne v tom šere, v akom sme sa nachádzali. Dlhé vlasy mu poslušne ležali na chrbte a on na mňa pozeral pohodovým hlbokým pohľadom.

„Som spokojný. Nie preto, že sa nám akcia nevydarila. Som rád, že si späť a že... že sú veci tak, ako sú,“ pokrčil nevinne ramenami.

„Ako to myslíš?“ prižmúrila som hravo oči. Jacob mi pripomínal chlapča, ktoré sa chce z niečoho vykrútiť.

„Len som rád, že... máš na Cullena taký názor,“ povedal.

„Že sa ho bojím?“ spresnila som oddane. Prikývol.

„Vlastne, áno. Som rád, že si sa do neho nezamilovala, alebo tak,“ povedal ledabolo. Padla mi sánka a ja som sa neveriacky otočila k nemu.

„T-ty si myslíš, že... ja a... čože?!“ koktala som neveriacky. Jacob sa zasmial, ale neustúpil.

„Prepáč, ja len... Všetci ich milujú. Decká z vašej školy, Charlie, Bella, všetci z mesta. My v rezervácii sme iní. Bál som sa, že keď s ním budeš sama...“ odmlčal sa a nervózne sledoval hrubý pás koberca. Zanovito som pokrútila hlavou.

„Nezbožňujem ho,“ ubezpečila som Jaka s trpkým úsmevom.

„Dobre, a teraz si vyzleč šaty,“ povedal mi zase pokojne. Zažmurkala som.

„Prosím?“

„No tak, Betta. Si celá mokrá a domov tak skoro nepôjdeš. Videla si Cullena, je u vás. Bež si dať horúcu sprchu a ja ti niečo požičiam. Som vraj malý, takže moje šaty ti nebudú až také veľké,“ hovoril a zároveň sa postavil ku skrini. Vytiahol tričko, košeľu s dlhými rukávmi a nejaké tepláky. Položil mi to na kolená. „Á, ešte uterák, tak vstávaj!“ popohnal ma. Postavila som sa a prekrížila si ruky na hrudi.

„Jacob, ja sa tu sprchovať nebudem. Je to hlúpe,“ hádala som sa. Jake prevrátil oči. Chytil ma za ruku a dotiahol do kúpeľne.

„Prechladneš a Charlie ma zabije. A dozvie sa, prečo si prechladla,“ vyhrážal sa mi.

„Pretože som zmokla,“ bránila som sa.

„A zmokla si pred parkom, keď si imitovala svoju sestru, aby si sa dostala ku Cullenovi,“ objasnil mi svoj zámer. Pokrútila som hlavou.

„A z toho aj tak vyplýva to, že za to nemôžem, že tu stále iba prší. Napokon ma možno spasí a pošle ma späť do Arizony, alebo na Floridu,“ vyvodila som zas ja. Mohla som súboj vyhrať, keby Jacob náhle neprestal súťažiť. Pohľad mu zmäkol a on sklonil hlavu. Ruka mu nervózne vyletela za krk a on začal cúvať. Ukázal mi na sprchu a ťahal sa pomaly von.

„Počkaj, Jake, čo je?“ nechápala som. Pokrútil hlavou. Nedočkavo som do neho štuchla jedným prstom, no on zase sklopil hlavu.

„Viem, že sa ti tu nepáči, ale myslel som, že už je to lepšie. Že chceš zostať,“ povedal mi. Zamyslela som sa. Jacob obraňuje Forks?

„Radšej by som šla do tepla, Jake. Nebudeme si klamať,“ pokrčila som ramenami.

„Jasné,“ pokrútil hlavou a odišiel. Radšej som sa rýchlo pustila do tej sprchy. Nerada by som stretla Billyho, asi by sa to zle vysvetľovalo.

V šatoch od Jacoba som opustila kúpeľňu. Jaka som našla ležať na posteli v jeho izbe a zazerať do stropu. Ruky mal zložené pod hlavou a pohľad prázdny.

„Tak čo, môžeme vyraziť?“ nahodila som srandovný tón a zatancovala. Oblečenie mi bolo veľké a viselo na mne. Jacob sa rozosmial. Aspoň niečo.

„Sadaj a povedz mi, čo máš v pláne,“ zavolal na mňa.

„Hm, v pláne s čím?“

„S Bellou. Asi nebude nadšená, ak sa dozvie Cullenovu verziu,“ vysvetlil.

„Aha,“ pochopila som. Jacob sa usmial. „Neviem. Asi sa jej ospravedlním a nebudem jej vravieť nič. Nech si urobí vlastné závery, aj tak sa bude mýliť. Nedám jej to, čo chce,“ vykreslila som beznádejne. Nebolo to bohvie čo. Nebolo to skoro vôbec nič.

„A necháme to teda celé tak?“ zaznel Jacob sklamane.

„Ty chceš pokračovať? Po takom krachu?“ Jacob pokrčil ramenami.

„Aspoň sme robili niečo spolu. No, aj tak to bola hlúposť,“ tvrdil.

„Jake, môžeme robiť aj niečo iné. A hlúposť to nebola. Ako si mohol byť tak istý, že to som ja? Vážne som si myslela, že sme príliš podobné. Že by to vedel podľa správania? Ale nie je prirodzené osopiť sa na človeka a obviniť ho, že to nie je on, len jeho dvojča. Čo ho viedlo tak presne?“ uvažovala som nahlas. Jacob prižmúril oči a hladiac do stropu sa zamýšľal tiež.

„Neviem, ale hlúposť to teda bola. Ja by som si nikdy nedovolil tvrdiť... Ak by si bola Bella, nespoznal by som to. Preto mi to, prosím, nikdy nerobte,“ zasmial sa. Predstavila som si absurdnú situáciu ako vo filme, keď ja aj Bella, oblečené v smiešnych oblečkoch, stojíme na vrchole strechy a nútime Jaka vybrať si tú správnu. A on si pravou i ľavou rukou utiera pot z čela a urputne premýšľa, ale nič. Nič nevie. Tak to áno, bolo by to smiešne.

„Tak z iného súdka, čo budeme teraz robiť?“ nadhodila som, keď sa podvečer vrátil Billy. Sedeli sme v obývačke a keď prišiel, pustili sme sa do vybaľovania tašiek s nákupom.

„Hm, zajtra plánujem vyčistiť jeden starý podvozok. Ale to by ťa asi nebavilo,“ nadhodil s nádejou. Usmiala som sa na neho, to sa nedalo odmietnuť, keď po tom tak túžil.

„Dobre, pomôžem ti. Alebo budem zavadzať, ešte uvidíme,“ sľúbila som mu. Jacob prikývol. Od tej doby sa šťastne usmieval. Čakala ma predsa nedeľa a ja som bola rada, že ju nebudem musieť stráviť doma.

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 7. kapitola: