Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 48. kapitola


Twins - 48. kapitolaTakže, celá táto kapitola sa bude odohrávať na Floride u Bellinej a Bettinej mamy. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. :)

Naraz mi napádalo, koľko ľudí má v tom prsty. Edward to vie stále a nepovedal ani slovo. Celá Jacobova prekliata svorka musela vedieť o čo ide. Ani jeden z nich ma nikdy nekontaktoval. A ja sa divím, prečo na mňa stále tak divne všetci zazerajú. Prisahám  bohu, toto vie každý okrem mňa? A vraj kamaráti. Ešte raz mi jeden z nich povie, že sme kamaráti, tak za seba neručím.

A hlavne... prečo mi to nepovedal on? Ak je to vážne za nimi, prečo by mi to nepovedal? Ibaže by to nebolo.

Na Bellu nemalo zmysel sa hnevať. Niečo vo mne načrtlo tento návrh, ale ja som sa nehnevala. Nemohla som, nebola to jej chyba. Už som si zvykla na Belline šokujúce prekvapenia a viem ako zle na tom bola, keď Edward odišiel, chápem, že ju vrúcny Jacob upokojoval. A stále bola jediná, kto mi povedal, čo sa deje.

„Dievčatká!“ vítala nás mama a plakala radosťou. Vyšli sme do tepla a slnko mi oblialo ramená. Rozbehla som sa k nej hneď ako prvá a vrhla sa jej do náručia. Dokonca mi bolo jedno, že si celá posádka bude myslieť aká som teatrálna herečka. Najprv výbuch v lietadle, smiešny ľúbostný trojuholník a teraz toto.

Objala som mamu pevne a do nosa sa mi nahrnula jej typická svieža vôňa. Až mi vyhŕkli slzy dojatím.

„Neplačte všetci, veď toto je pozitívne,“ potľapkal ma jemne Phil. Musela som sa usmiať. Najradšej by som bola len s nimi. Bez Belly, Edwarda, spomienky na Forks...

Všimla som si, že Edward dávno sedel v aute. Až po ceste sa ospravedlnil, že sa neprivítal verejne. Vraj „zabudol“. Pozrela som na stále žiariace slnko. Pokrútila som hlavou. To iste nejako súvisí.

Edward si veru veľmi von nechodil. Stále trčal len vnútri a vyhováral sa, že má veľa učenia na prijímacie skúšky na univerzity. Phil vzdal pokusy vytiahnuť ho na pláž hádzať si a začal otravovať mňa. Až keď sa zotmelo, Edward zaklapol knihu a pozrel na unudeného Phila.

„Platí to ešte?“ spýtal sa s úsmevom. Phil ožil. Pamätám si ako nebol schopný obsedieť a teraz ho nedostatok aktivity ubíjal k smrti.

„Jasné!“ súhlasil rýchlo a vyskočil pre loptu. Edward sa rozlúčil s Bellou. Sledovala som, ako mama nechápavo pokrútila hlavou.

„Na čo sa lúčia, veď za chvíľu je späť,“ pošepla mi Renée, keď sme v kuchyni pripravovali ľadový čaj. Pokrčila som ramenami. Radšej sa do tejto témy miešať nebudem.

Čas strávený tu som si neužívala tak, ako som plánovala. Ale bolo to lepšie ako doma, tým som si bola istá. Za posledné dva dni som sa nedobre vyspala. Stále ma ťažilo Bellino priznanie. Každú noc som mala príliš myšlienok a nedali mi spať. Zato bolo veľmi uvoľňujúce celý deň behať bosá len v šortkách a tielku so špagetovými ramienkami. Kde sa to hrabe na Forks...

Raz dopoludnia som sa opierala o stôl a nechápavo žmurkala nad konverzáciou, ktorá nastala.

„Tak, Edward. Kam sa chystáš na školu?“ spýtala sa mama.

„Mám niekoľko možností. Medzi nimi je Yale, Harvard, Berkley, Darthmount, Brown... všetko čo vám napadne. Som rád, keď mám otvorených niekoľko možností,“ odvetil príjemne. Mame sa nad tými prestížnymi univerzitami zakrútila hlavička.

„Waw, to je teda iná liga! A čo by si rád robil?“ vyzvedala milo. Edward pokrčil ramenami.

„Ešte nie som rozhodnutý,“ usmial sa Edward.

„A nechce tvoj otec, aby si bol lekár ako on?“ spýtala sa mama po dlhej úvahe. Edward sa zasmial. Bol taký okúzľujúci, že som sa na neho dokonca zabudla hnevať.

„Pravda, Carlisle by bol rád, keby bolo viac takých dobrých doktorov ako je on. Ale necháva mi voľnú ruku. Ja sa ale o zdravotníctvo tak nezaujímam,“ vysvetlil šarmantne.

„Och, to chápem,“ mávla mama rukou. „Ja sama mám taký strach z krvi, bŕ! Je mi z nej hrozne zle. To má Bella po mne,“ zasmiala sa mama. Edward sa uškrnul a ja som vyprskla porciu vločiek do dresu, kam som to stihla nasmerovať. Mama zažmurkala a pozrela na mňa.

„Pardon,“ ospravedlnila som sa kašlúc. Odbehla som do kúpeľne a neveriacky mrkala do zrkadla. Ktovie či tá mama vie kam mieri, alebo to trafila len náhodou? Renée sa nezdá. Je detinská, pojašená a nezodpovedaná. Ale už má veľa skúseností a vždy vedela čo sa deje s nami, s jej dcérami. O tom, že má podozrenie, nebolo pochýb, to bolo jasné z jej slov.

„Zlatko, je ti dobre?“ prišla za mnou do kúpeľne. Usmiala som sa na ňu do zrkadla.

„Fajn,“ odvetila som.

„Pomôžeš mi hore s niečím? Rada by som ti ukázala, čo som našla,“ navrhla. Prešla som k nej a už ma ťahala do svojej povestnej izby. Táto izba bola plná harabúrd, škatúľ a všetkého možného v nich. Boli to všetko pamiatky alebo nálezy, ktoré Renée považovala za užitočné. Mama bola citovo spätá skoro s každou vecou, ktorá sa okolo nej kedy mihla. Ocko ju občas prezýval „škrečkom“, pretože všetko odkladala. Aspoň zabijeme deň. Pustili sme sa do triedenia a mama mala historku ku každej hlúposti. Niekedy mi až zastal rozum nad tým kde pre boha René zohnala tú, či tamtú vec.

„Betta, zlatko. Povedz mi, čo je s tebou?“ prehovorila zrazu vážne. Zažmurkala som.

„Ehm... mami?“ zamrmlala som nechápavo a sklopila som pohľad.

„Vidím, že ťa niečo trápi. Ide o chlapcov?“ spýtala sa nádejne.

„Ide o Jacoba, ale... nechcem o tom hovoriť.“ Mama sa už-už nadychovala ku komentáru. „Nie, mami, nechcem o tom hovoriť nie preto, že je to trápne. Jednoducho to nemá zmysel,“ dodala som.

„A je to zlé?“ spýtala sa a zahryzla si do pery.

„Je to dosť zlé. Ale ty by si to nepochopila,“ vzdychla som si.

„Akože nie? Ja pochopím všetko!“ presviedčala ma.

„Nie, toto sa týka Belly. A to nepochopíš.“

„Ajaj,“ zaúpela René. Vedela, že mám pravdu. Bellu zbožňovala a nedala na ňu dopustiť. Nikdy by neprijala fakt, že Bella spravila chybu a že aj kvôli nej som ja nešťastná.

„Zlatko, ale ak Bella niečo pokašľala, som tu pre teba. Mám vás rovnako rada,“ pripomínala mi znova. Prikývla som a do očí sa mi znovu tlačili slzy. Mama ma rýchlo obišla a zozadu ma pevne objala. Jednou rukou mi dala vlasy preč z tváre.

„Dievčatko, neboj sa. Všetko bude dobré. Uvidíš, že si primladá na trápenie. Ver mi, tvoja sestra je aká je. Je naivná a občas vie byť poriadne hlúpa,“ povedala Renée. Zažmurkala som a pozrela na ňu. Prikývla a zasmiala sa. „Nepozeraj tak, myslíš, že nepoznám vlastné dieťa?“

„Myslela som, že ti to nedochádza,“ pokrčila som ramenami. Renée sa uškrnula a pohladila ma po hlave.

„Viem aká je, inak by som ju nemohla milovať. A viem aká si ty. Preto som tu častejšie pre ňu. Vždy si sa snažila byť nezávislá a silná. Ste obe rovnako silné, zlatko. Ale Bella si to málokedy pripustí. Ty máš slobodu, o ktorú si bojovala. Ale som tu, keď ma potrebuješ,“ šepkala mi mama.

Presne niečo takéto som potrebovala počuť. Presne som dostala vysvetlenie, prečo bola Bella stále uprednostňovaná. Konečne som to pochopila a prekvapivo sa mi uľavilo. Moje bremeno sa zdalo zase o niečo ľahšie.

„Ale...“ začala som a zase sa odmlčala. V náhlej eufórii ma napadlo, že vyslovím ďalšiu vec, ktorá ma trápi, no napokon som to prehodnotila.

„No, vybaľ to! Dlho som čakala kým sa dostaneme ku koreňu veci. Len tak si to vziať nedám!“ bojovala mama. Zamyslela som sa nad tým a musela som uznať, že má pravdu. Zrazu mi táto téma neprišla taká čudná a necítila som sa hlúpo. Predtým by som asi nezvládla takto otvorene hovoriť a prejavovať pred mamou emócie. A teraz to bola voda na môj mlyn. Čo sa zmenilo? Ja? Možno... Alebo aj to, že som mamu dlho nevidela, tak som si uvedomila ako ju mám rada a aká dôležitá pre mňa vlastne je.

„Ide o to, že vždy som mala pocit, ako keby ste obaja s ockom Bellu uprednostňovali. Ako keby ste nevideli jej chyby. A preto som ju prestala mať tak rada, ako by som mala. Iritovalo ma to. Veľmi,“ priznala som. Mama si vzdychla.

„Bella je veľmi múdra a robí mi ohromnú radosť,“ začala Renée hlasom, ktorý sa k obsahu jej slov vôbec nehodil. „Nikdy, nikdy som nevidela, že by spravila jedinú chybu. Mala som ju stále pred očami a ona sa správala neobvykle dokonale. Nikdy ako keby neprežívala pubertu... Ani raz neporušila pravidlá, nikdy nechcela ísť na párty, nikdy si nechcela dať piercing alebo tetovanie. Nestalo sa ani raz, že by svojvoľne odišla, že by neupratala, dokonca preberala moje práce, keď som sa na ne vykašľala. Bola proste až príliš dospelá. Vždy som mala pocit, ako keby strážila ona mňa a dokonca som sa často hanbila, že sa správa dospelejšie ako ja. V porovnaní s tebou bola proste iná. Tiež si nebola práve búrlivá, ale Bella ako keby vôbec nemala túžby. A potom mi došlo, že robí všetko, čo by malo robiť dokonalé dieťa. Nechápala som to a nechápem to ani dodnes, Betta. Istý čas mi napadlo, že berie drogy, hlavne keď som ju nemala na očiach. Vieš si predstaviť, úzkostlivá, otravná matka, viem, že som taká,“ zasmiala sa, no potom sa zatvárila zase vážne. „Doteraz čakám, kedy ma bude Bella skutočne potrebovať vo svojom živote. Chcem mať pocit, že som jej bola dobrou matkou. To je dôvod, prečo som sa jej venovala niekedy viac.“

Padla mi sánka. Ako to, že mi toto nedošlo? Veď mama mala potom rovnaký názor na Bellu ako ja. Príliš obetavá, príliš dospelá a správna. Presne to, čo som jej vždy vyčítala.

„Mami, neboj sa, si super mama,“ snažila som sa ju utešiť. Smutne sa usmiala a potľapkala ma po pleci.

„Chápeš to, zlatko? Takto to je z mojej strany a Charlie? Ktovie. Ale je to jedno, Bellu nevídal tak často a teraz sa konečne jeho dcéra správa tak, ako sa má správať. Behá za chlapcami a neposlúcha. A zdá sa, že Charlie z toho dvakrát veľkú radosť nemá,“ zachichotala sa mama.

 

Už po troch dňoch som si bola veľmi istá, že tento výlet bol pozitívny. Dal mi veľa. Dozvedela som sa krutú pravdu. Pri spomienke na ňu som potriasla hlavou, aby som sa tomu vyhla.

Ďalej som si vysvetlila dlho zatuchnuté rodinné veci a naplnila som svoju novú potrebu, ktorá sa vyvinula počas dospievania. Bola som emočne vyrovnaná. S ockom by som ťažko viedla rozhovor o pocitoch. Viem dobre, aké nepríjemné mu to je. A keď by som sa pozerala ako sa ošíva, zrejme by ma to tiež dostalo a skončilo by to len tak trápne ako vždy.

Piaty deň som si večer balila veci. Ani by mi to nebolo došlo, keby to Bella nahlas nespomenula. Tak som si v hlave rýchlo prepočítala, či skutočne ubehlo toľko dní. Nezdalo sa mi to. Ale potom som sa zničene pobrala hore a hádzala veci do cestovnej tašky. Hlavu mi zaplnili myšlienky na Forks, na Jacoba. Ako toto celé vyriešim? Ako skutočne zistím, či Jake má rád Bellu a kvôli tomu je ku mne niekedy taký chladný?

Ozvalo sa zaťukanie na otvorené, biele dvere a vytrhlo ma zo zamyslenia.

„Mami, poď dnu,“ vyzvala som natešenú Renée. Spiklenecky sa usmievala a pretancovala izbou k posteli. Pozrela na moju tašku a potom sa ešte väčšmi usmiala.

„Betta, zlatko! Mám pre teba ponuku!“ Tešila sa ako malá. Nedokázala som však vypnúť svoje ťaživé myšlienky. Snažila som sa sústrediť na mamu a kývla som jej, aby vedela, že čakám.

„Nechceš sa sem presťahovať? Bývať zase so mnou?“ vysypala.

Zapustila som korene. Vyvaľovala som oči a na chvíľku bolo v mojej hlave ticho. Viem, že sa Philovi darí a majú tento krásny dom, ktorý je o niečo lepší a väčší ako náš dom vo Phoenixe. A aj Florida bola o niečo lepšia ako Phoenix. Nebolo tu také dusno a horúco kvôli oceánu. Nebolo tu presne to, čo mi naposledy vo Phoenixe prekážalo. A bola by tu láskavá mama, žiadny dážď, lepšie študijné podmienky, nebola by tu Bella a žiadni upíri. Ako keby bol Forks zrazu čierno-biely a Florida farebnejšia než čokoľvek iné.

Prehltla som naprázdno. Mama nedočkavo stála predo mnou a stískala mi ruky.

„Ehm ja...“

„Poď, zlatko! Budeme chodiť na výlety! Budeš mať vlastnú kúpeľňu a môžeme spolu chodiť na aerobik!“ lákala ma po svojom Renée. Zase som len zažmurkala a predstavila si, ako budem v tejto novučičkej a krásnej izbe. Ako budem pobehovať len v tielku a sukni a ako budem chodiť bosá na prechádzku na pláži, keď zapadne slnko. Cítila som zvláštny tlak na hrudi. Bolo to prisilné. Vzrušenie, radosť, zvláštna zmes strachu a aj bolesť.

„Betta, je ti dobre?“ prerušila ma mama zase. Zdvihla som hlavu a uvedomila si, že len zazerám do zeme. Pri ráme dverí sa objavila Bella a naťahovala krk, aby na mňa videla. Aj ona nedočkavo čakala.

„Zlatko, tak... ako si sa rozhodla?“ zopakovala mama.

„Dobre, takže...“ začala som pomaly, „poviem ti za chvíľu, podaj mi pohár vody,“ požiadala som ju.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 48. kapitola:

 1
05.01.2012 [18:57]

Annie115=D Ona to doufám neudělá! I když by si to Jake hóódně zasloužil!
Já si myslím že Bells se nikdy nechovala příliš dokonale! Možná chtěla aby ji rodiče brali za tu "dospělou"!!!
Betta mi přijde strašně no prostě mi přijde jako chudák!

3.
Smazat | Upravit | 05.01.2012 [11:50]

Ona ho opustí? Bože, to je čoraz napínavejšie, prosím rýchlo pokračko Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

04.01.2012 [21:05]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Peabody
04.01.2012 [20:55]

ach tak je to čím ďalej tým viac napínavejšie Emoticon Emoticon Emoticon veľmi sa teším na ďalšiu kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon som zvedavá, čo odpovie Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!