Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 37. kapitola

26.09.2011 (20:30) • Janeline • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1010×

Zanedlho ma ale smiech prešiel. Jacob začal byť paranoidný. Najprv mi prišlo pozorné, že okolo mňa stále behal, sledoval každý môj krok a stále mi ponúkal všelijaké nápady, aby vyplnil môj rozvrh. Ale potom mi došlo, že to robí kvôli Alice.

Jej prítomnosť – mimochodom veľmi blahodarná – mu vadila. Nemohol zniesť, že žije v našom dome. Nepohol sa odo mňa ani na kúsok a ak náhodou musel, postavil mi pred dom niektorého iného vlka. Zbadala som Paula, jeho som už ako vlka videla a poznala som farbu jeho srsti. A potom sa objavil aj šedý vlk s čiernym pásom na chrbte, neskôr som zistila, že to bol Jared. Ale aj keď som Jakeovi vynadala, nemalo to žiadny zmysel.

Raz ma donútil ísť do La Push a zostali sme tam do noci, lebo Sam mu dal nejakú prácu. Stopovali Victoriu. Došlo mi, že Alicina prítomnosť je dobrá, lebo Victoria si bude myslieť, že Bellu stále chránia. Vedela som, že sa Bella od Alice nepohne a tiež to, že kým budú spolu, bude Bella v poriadku.

Trávila som večer u Emily a zistila som, že je to veľmi milé dievča. Spoznala som jej sesternicu Leah. Bola... neviem, ako by som to nazvala. Pripomínala mi najprv Bellu. Ale potom som zistila, že Leah je veľmi silná osobnosť. Vyrovnávala s tým, čo sa jej so Samom stalo, po svojom. Bola cynická, tvárila sa drsne a nad všetkým krútila hlavou. Skutočne som nezávidela komukoľvek, kto by sa ju mohol pokúšať niečím potešiť.

Neviem kedy a ako si to tieto dve vysvetlili, ale mala som pocit, že vzťah medzi nimi neochladol. Často tam panovalo napätie, to sa musí nechať, ale boli k sebe veľmi vrúcne a obetavé. Leah síce Emily často napomínala, aby svoje správanie k nej nepreháňala, dokonca neskrývane povedala, že to zrejme robí z ľútosti, ale inak sa správali normálne. Obdivovala som ich. Nedokážem si predstaviť, že by som tak fungovala. Zničilo by ma to, ale ony... to zvládli.

„Betta, a ako je to s tvojou sestrou?“ otočila sa mňa Emily, keď som im pomáhala pripraviť večeru pre celú svorku. Jedla tam bolo až po strop.

„Má sa celkom fajn,“ odvetila som, netušiac na čo naráža.

„Teraz keď sa vrátila jedna z nich, privítala ju?“ spresnila Emily.

„Ach, áno. Ona a Alice boli výborné kamarátky. Ukázalo sa, že sa Cullenovci veľa hádali, než odišli. Oni Bellu nechceli opustiť tak ako... Edward.“ Jeho meno som zavrčala. Emily si ma prezrela a Leah tiež rovnako zvedavo.

„A nevrátia sa?“ spýtala sa Emily. Skôr sa uisťovala. Pokrútila som hlavou. Počula som totiž včera, ako Alice okamžite zamietla túto možnosť. Nechcela v Belle vzbudiť ďalšie zbytočné nádeje, za čo som jej bola vďačná.

„Je dobre, že je späť. Len čo bude až odíde?“ vyslovila som nahlas svoje trápenie. Emily sa na mňa súcitne pozrela, ale jej gesto pretrhlo rozrazenie dverí. Dnu sa nahrnuli hneď traja ľudia.

„Betta, poď rýchlo!“ zavolal ma Sam. Prebehol k Emily a chytil ju za ruky. Bolo vidno, že sa ponáhľa, no i tak konal nelogicky, akoby ho k nej niečo ťahalo.

Paul ma schmatol za ruku a ťahal ma, keď som si dovolila obzrieť sa. Vonku už stál Jacob v podobe vlka a nahlas vrčal. Za nami bežal ešte Quil a než som sa dostala k Jakeovi, premenil sa tiež. Trochu neisto som zostala obkolesená vlkmi. Pozrela som Jacobovi do veľkého, lesklého oka. Zaštekal a Paul na bez okolkov chytil a vyhodil na Jakeov chrbát.

„Jake ťa odvezie, pevne sa drž!“ informoval ma Paul a hneď na to sa tiež premenil. Tuho som sa chytila Jacoba okolo krku a on sa rozbehol.

Bežať v noci lesom bolo veľmi zvláštne. Strach umocňovalo to, že som nič nevidela, len som počula rýchlo sa meniace zvuky so svišťaním vetra. Občas ma jemne švihla vetvička do ruky, či po vlasoch a ja som sa pevnejšie pridržala Jacobovho mocného, vlčieho tela.

Netušila som, čo sa robí. Prečo sa tak náhlime? Žeby Victoria? Ide po nás? Alebo... našla Bellu? Nebola som si zrazu taká istá, že Victoria Belle neublíži, kým je s ňou Alice. A predsa len, Alice bola taká drobná a Victoria bola vysoká, veľká žena, navyše dravá, neobmedzovala sa ako Cullenovci.

Pred očami mi už behali obrázky boja a v každom skončila Alice na lopatkách. Nemala som sa tak spoliehať, že Bellu ochráni.

Konečne Jake spomalil a vyšli sme von z lesa. V šere som videla obrysy, no stále sme prirýchlo bežali, než aby som ich rozoznávala. Až potom som pre sebou zbadala náš dom. Lenže Jake zastal. Zhodil sa na zem, ako keby sa chcel vyváľať v ihličí, a ja som spadla. Bolo mi nie príliš dobre, v hlave sa mi točilo a chvíľu som sa nevedela postaviť, nemala som sa čoho chytiť.

Kým som sa prebrala, Jacob sa premenil a prišiel ku mne, samozrejme bez trička. Už som si začínala zvykať. Prijala som vďačne jeho ruku. Ťahal ma k domu.

„Bella chce odísť za pijavicou. Na samovražednú misiu, ak som dobre pochopil,“ spustil nahnevane Jacob. Lenže pred domom stáli Alice a Bella, obe nás počuli.

„Belle sa nič nesmie stať!“ vyhlásila Alice a pozerala na mňa. Jacob tiež pozrel na moju reakciu.

„Ja som počul, ako ste si to vraveli. Chce riskovať svoj život, aby zachránila život toho, kto ju zradil!“ tvrdil Jake.

„Jake, nechaj to tak!“ zamiešala sa do toho Bella, celá sa triasla a bola mŕtvolne bledá. Vtedy sa Jake zase pozrel na mňa a čakal.

„Bella sa sama rozhodla. Je jediná, kto môže Edwarda zachrániť!“ povedala mi Alice. Trochu som sa zarazila. Prečo to všetci tvrdia mne? Pozrela som na Bellu, ale tá sa celá triasla a nebola schopná udržať pozornosť. Otočila som hlavu k Alice, ktorá s očakávaním hľadela stále na mňa. Jej obrovské, zlaté oči boli plné prosby a zúfalstva. Jacob vedľa mňa pozeral do zeme.

„A čo ja...?“ hlesla som. Jake na mňa otočil hlavu a Alice asi pochopila, lebo prikývla.

„Musíš nám pomôcť. Musíš zostať s Charliem a vysvetliť mu všetko, nesmie po Belle vyhlásiť pátranie, takže ho budeš musieť nejako upokojiť. A v nijakom prípade mu nesmieš povedať... nič,“ povedala neurčito. Zamyslela som sa potom mi to došlo – to, prečo na mňa čakali.

„Sľúbila som to Carlisleovi, že nič nepoviem. Nepoviem nič,“ zopakovala som. Alice prikývla. Zdalo sa, že jej to stačilo. Pozrela na Bellu.

Zrazu mi rukou trhlo dopredu a Jacob sa vymrštil tesne pred Alice. Ani neviem ako, už obaja stáli od seba a zazerali jeden na druhého vražednými pohľadmi. Bolo by to čudné nevedieť, že Alice je upír. Bola taká drobná oproti obrovskému Jakeovi.

„Tak počkať, neskončil som!“ zavrčal Jacob. Otočil hlavu ku mne a výraz trochu uvoľnil. „Betta, tvoja sestra sa ide zabiť. Len kvôli tomu zradcovi, čo jej zlomil srdce. Tak ako sa pokúsila zabiť, keď skočila z útesu. Asi jej už preskočilo, ale ty nesmieš dovoliť, aby išla!“ Zažmurkala som.

„A čo mám urobiť?“ nechápala som. Bezradne som zdvihla ruky do vzduchu. Neverím, že takmer všemocná upírka a vlkolak odo mňa potrebujú pokyn.

„Ak odídu, všetko povieš Charliemu. Vyzradíš ich tajomstvo, že?“ chcel počuť. Prehltla som. Pozrela som na Alice, ktorá zostala pokojná. Bella sa triasla a nedokázala obstáť na mieste. Potom som pohľad otočila zase k Jacobovi a pozrela mu do nestálych, vyľakaných očí.

„Prečo ja? Ja som im sľúbila...“

„Betta, pre všetko na svete! Mňa zaväzuje zmluva, Sam mi to zakázal. Nemôžem – vieš, čo to znamená. Nepoviem to aj keď chcem. Si jediná, kto môže prekaziť túto do neba volajúcu hovadinu!“ kričal Jacob. Bol úplne bez seba. Práve preto som mu veľmi nerada pozrela do očí a nadýchla sa k odpovedi.

„Nemôžem. Ja nechcem nič prekaziť. Alice má pravdu - Bella sa rozhodla,“ povedala som. Jacob sa prehol dozadu, na tvári mal bolestný výraz. Doslova zavil nespokojnosťou a rozbehol sa od nás preč, zrejme sa čoskoro premení. Niečo do mňa narazilo a ja som si uvedomila, že ma Bella v rýchlosti silno objala. Plakala mi pri uchu, zrejme plakala od úľavy. Potľapkala som ju po chrbte.

Obe sa rozbehli k autu. Mercedes bol naštartovaný, Bella nasadla na miesto spolujazdca a Alice sa akurát natiahla za kľučkou. Vtedy ju ale odhodilo na bok. Jacob stál na jej predošlom mieste, stále v tele človeka. Ozval sa stereo výkrik - môj, aj Bellin. Alice akoby ani nespadla, už stála na nohách a zúrivo sa mračila na Jakea. Vôbec sa mi nepáčilo, akým smerom sa táto situácia vyvíja.

Jacob vyzeral, že sa chystá na ďalší úkon. Rozbehla som sa, ale nie k nemu. Zastala som pri začudovanej Alice. Prestala vrčať a uprela na mňa zlaté oči. Položila som jej ruku okolo ramien. Pozerala na mňa a nechápala, ale keď Jacob bolestne zavil, pochopila. Rozbehla som sa a Alice sa pridŕžala môjho tempa. Musela som pozrieť preč, lebo Jacob na mňa pozeral tak hrôzostrašne a zničene, až mi pukalo srdce.

Jake ustúpil. Bál sa, aby mi neublížil, presne ako som to predpokladala. Keď som Alice odprevadila až k autu a ona nasadla, vyslúžila som si od nej obdivný pohľad. A už ich nebolo. Len kúdoľ prachu z príjazdovej cesty zahalil Jacobovo trasúce sa telo.

Zrazu som sa cítila slabá. Adrenalín pomaly vyprchal a nastúpila nutná vina. Nohy sa mi podlamovali a plecia mi ovisli. Len pomaly som sa posúvala k Jacobovi. Neodvážila som sa na neho ani pozrieť, pamätala som si ten jeho výraz. Buď odbehne, alebo ma zachytí, to mi stačí ako odpoveď. Nepotrebujem vidieť v jeho tvári výčitky, ani nepotrebujem počuť jeho slová.

Pomaly som sa tackala a až kúsok pred ním som placho zdvihla zrak. Pozeral na mňa s kamennou tvárou. Ako socha vytesaná na pohreb cudzieho.

„Musela som,“ hlesla som ledva počuteľne. Len prikývol, ako robot. „Hneváš sa?“ Pokrútil hlavou. Zamračila som sa. „Ideš so mnou dnu?“ Len ma chytil za ruku. Šlo z neho teplo ako vždy. Vyšli sme po schodoch. Jake sa posadil na posteľ a ja som sa vybrala do sprchy. Mala som odkaz od ocka, že zostáva na noc na stanici. Aspoň niečo sa vydarilo.

Keď som sa vrátila do izby, Jake sedel v rovnakej polohe ako som ho zanechala. Ľahla som si a pozrela na neho. Prišiel za mnou a ľahol si na posteľ vedľa mňa. Mlčal. Celý čas. Nepovedal nič, len krátke odpovede bez života. Snažila som sa, ale vždy to vyzeralo, že ho otravujem, tak som stíchla.

„Chceš tu so mnou byť?“ spýtala som poslednú otázku.

„Vždy s tebou chcem byť.“ Ale znelo to ako by mi odvetil, že denná tlač sa dnes nevydarila. Vzdychla som si a privinula sa k nemu.

Vyžarovalo z neho teplo, ako vždy, ale podľa všetkého by som mala cítiť len zdržanlivý chlad. Zanedlho som zadriemala a potom tvrdo zaspala.

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 37. kapitola: