Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 27. kapitola

05.09.2011 (17:15) • Janeline • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1177×

Aspoň jedna vec mi počas sviatkov zlepšila náladu. Jacob dorazil a namiesto telefonátu prišiel hneď ku mne. Tvrdil, že už bezo mňa nemohol vydržať. Samozrejme to bol vtip, ale i tak mi to lichotilo.

Sedeli sme dole na pohovke a napĺňali náš dom tou dávno zabudnutou dobrou náladou. Ocko sedel oproti nám a len sa tak usmieval šťastný, že mu to vôbec ide. Kecali sme skoro o ničom a zároveň to bol nekončiaci rozhovor. Zrazu sa zo schodov zošuchtala Bella. Ako obyčajne pozdravila pri vstupe do izby. Pochybovala som, že si vôbec všimla, že tu Jacob je.

Odšuchtala sa do kuchyne a pustila sa do prípravy večere. Jacob nezakrýval svoje zdesenie a veľmi okato na mňa zízal, na tvári neveriacky výraz. Pokrčila som ramenami a nevinne zaťahovala tému ďalej. Ale Jacob zostal zdesený a sťažka komunikoval. Možno preto nás otec za krátko opustil a odišiel sledovať televíziu. Drgala som Jacoba pod rebrá a on sa mi šepky ospravedlnil, že to nie je také ľahké.

„Poďme za ňou,“ navrhol.

„Jacob, nedá sa s ňou hovoriť,“ vysvetlila som mu. Nehádal sa a očividne sklamaný prijal realitu. Asi chcel Belle pomôcť, Jacob bol taký dobrák.

Možno to bola práve prvá návšteva v dome od tej chvíle, čo Cullenovci odišli, čo ocka prinútilo k jeho konaniu. Jacob nás už od vtedy nenavštevoval a ja som ockovi neklamala o jeho dôvodoch.

Raz počas raňajok, keď Bella jedla svoje vločky len aby sa nepovedalo, Charlie na ňu hádzal uhrančivé pohľady. Nevyzerala, že by si ho všimla. Vyzerala, že sa stráca vo svojom svete tým viac, čím väčšmi ju necháme. A hneď ako sa mi v hlave zrodila táto myšlienka, vedela som, že ma ocko predbehol. Odmietal Bellu nechať ďalej upadať.
Silno tresol do stola zovretou päsťou. Naše misky a príbory nadskočili, akoby sa zľakli - rovnako ako ja. Moja sestra len zažmurkala a začudovane pozrela na ocka. Jedna z najživších vecí, čo za poslednú dobu urobila. Ocko sa na ňu ale neprestajne mračil.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa prázdnym hláskom. Ocko tresol zase do stolu, ale hádam silnejšie.

„Čo – sa – stalo? Hádaj, Bella!“ zvyšoval hlas a na každú posunku do rytmu udieral do úbohého stola.

„Ja neviem,“ hlesla Bella, ale vyzerala, že si už viac uvedomuje, kto sme. A mne došlo, že sme ju nemali nechávať upadať, pretože tým sa viac uzavierala. Vlastne som si myslela, že má nejakú schizofréniu, alebo inú chorobu. Ale teraz nás konečne vnímala ako to naposledy bolo na začiatku Januára.

„Ty! A to čo robíš, Bella! Raz ma to zaiste zabije!“ kričal ocko. Bella ani nežmurkla. Mne už sa hrnuli slzy do očí z toho, ako ocko kričal a z tej bolesti v jeho hlase. Bella mala nejakú imunitu. Teraz len sklopila pohľad. Zrejme by sa rada spýtala, čo má ocko namysli, ale videla jeho rozrušenie - rovnako ako ja.

Ocko si vzdychol a snažil sa upokojiť, až potom pokračoval: „Takto to ďalej nejde. Ideš bývať k mame do Jacksonwillu.“

„Nie, Char... ocko, neposielaj ma tam. Ja mám rada Forks,“ lamentovala zúfalo.

„Nútiš ma povedať niečo, čo nechceš počuť,“ pripomenul jej ocko. Bella naprázdno prehltla. Odhodlane zdvihla zrak k nemu a tvrdohlavo si prekrížila ruky na hrudi. Stále sa síce hrbila, bola mŕtvolne bledá a vychudnutá, ale už teraz vyzerala živšie ako predtým. Ocko sa nadýchol.

„On sa nevráti,“ povedal. Bella ani nežmurkla, ale prirýchlo odvetila: „Ja viem.“ Obaja na seba bojovne zazerali. Napokon sa ocko oprel o stoličku a predstieral nezáujem.

„Fajn. A chceš, aby to takto išlo ďalej? Nebolo by ti lepšie u mamy?“ nadhodil ľahostajne.

„Nie. Mám tu školu a priateľov. Budúci rok maturujem. A je tu Betta,“ pozrela na mňa. Možno bolo netaktné, ako som sa zatvárila, ale šokom mi proste padla sánka. Ocko tiež pozrel na mňa a falošne sa rozosmial.

„Betta? Ako keby ste sa za posledné mesiaca rozprávali. A tvoji priatelia... to ani nekomentujem. Aspoň si ich zdravila?“

„Áno, dokonca mám niečo dohodnuté s Jessicou,“ povedala. Snažila som sa utajiť prekvapenie z jej klamstva. Vedela som to za prvé preto, lebo Bella sedáva cez obed celkom sama a ja pri stole s Jessicou. A tiež som aspoň sto ráz počula Jessicino znechutené rozprávanie o tom, aká je tá Bella čudná a že má ísť na liečenie. Preto som oprávnene pochybovala, že by ju Jess niekam zavolala. A o tom, že Bella precitla po niekoľkých týždňoch dnes nebolo pochýb rovnako, takže ju iste nepozvala ani ona. Ešte teraz sa obzerala po miestnosti, akoby sa v nej ocitla náhodou.

„S Jessicou Stanleyovou,“ spresnil ocko.

„Áno,“ klamala Bella. Samozrejme, toto sa nezmenilo. Stále nevedela klamať, aj keď to teraz vyzeralo lepšie.

„A kam idete?“ spýtal sa pobavene Charlie.

„Do... kina. Ešte nevieme presne.“

„Do kina – a čo dávajú?“ chichotal sa.

„Film,“ odsekla Bella. Ocko sa zasmial.

„Dobre, uži si to. A pozdrav ju odo mňa,“ povedal. Vtedy sa Bella postavila od raňajok a vzala si tašku. Pozerala na mňa a ja som sa tiež neochotne zdvihla od nedojedeným raňajok. Bella už vyšla von.

„Dobrá práca,“ povedala som ockovi a nasledovala ju.

Naraz, keď som mohla Bellu právoplatne privítať vo svete živých, uvedomila som si, aké bolo nebezpečné nechať ju robiť všetko. Samozrejme, Bella odmietala pustiť ma k volantu ako odmietala akúkoľvek moju účasť na jej dennej rutine. Lenže keď teraz pozerala okolo seba po krajine spôsobom, ktorý napovedal, že ju naplno vníma, bolo jasné, že predtým ju nevnímala. Preto bolo nebezpečné nechať ju jazdiť. Niežeby niečo pokašlala. Práve naopak. Až notoricky dodržiavala všetky pravidlá cestnej premávky automaticky.

Aj v škole si to všetci všimli. Držala som sa celý deň pri Belle, keby niečo. Ale ona môj štít nevyužila, nesmelo komunikovala s ľuďmi, ktorí sa opovážili za ňou prísť. Mike Newton prišiel naopak za mnou a neveriacky zazeral na Bellu. Vyzeral byť šťastný, ale zároveň boli všetci z Belly unesení takým opatrným spôsobom. Veľmi pekne sa k nej zachovala Angela, ktorá jediná vyzerala, že Bellu chápe a súcití s ňou. Bellin návrat potešil každého. Aspoň zatiaľ boli všetci spokojní.

„Takže sa cíti dobre?“ spýtal sa Jacob.

„Pochybujem, že áno. Stále v noci vrieska a má zlé sny. A vyzerá hrozne, je chudá ako chrt, málo zje. Ale je to lepšie ako predtým,“ vysvetlila som mu.

„Možno by mala prísť na nové myšlienky. Neverím, že odmietla odsťahovať sa na Floridu. Veď slnko miluje. Prečo nešla?“ To bola veru záhada aj pre mňa.

„Chcela tu zostať silou-mocou. Podľa mňa verí, že sa sem vráti. Alebo, že sa s nimi aspoň nejako skontaktuje.“

„To je neuveriteľné, mala by byť rada. To, že vypadli, to bola tá najkrajšia vec, ktorú pre Bellu mohli urobiť,“ vyprskol Jacob.

„Fíha, pokoj, Jake. Tebe hádam nezlomil srdce, keď odišiel,“ strieľala som si z neho. Zamračil sa.

„Mne tým vrátil dych, keď odišiel,“ sykol cez zuby.

„Odkedy tak Cullenovcov nenávidíš?“ spýtala som sa. Lenže Jacob len mrzuto krútil hlavou a opravoval si ďalej svoje auto. Boli to už len posledné úpravy a my sme sa chystali Rabbita prevetrať.

Na našej jazde ma Jacob nechal riadiť iba chvíľku, napokon vyhlásil, že také auto potrebuje citlivého vodiča a vytiahol ma zo sedadla. Verím mu, pri nákladiačiku som si zvykla na tvrdé zaobchádzanie, bez toho to nešlo. Rozhodli sme sa, že zájdeme aj k nám, aby Jacob ukázal svoj výtvor Charliemu.

„Paráda! Neveril som, že to dokončíš, Jacob! Robil si to celú večnosť,“ reagoval ocko ma auto. Jacob sa smial a veľa susedov vyzrelo von z okien. A potom sa otvorili vchodové dvere a von vykĺzla aj Bella. Mala na sebe tepláky a bundu si tuho pridržiavala kvôli veľkej zime.

„Prečo tu dobrovoľne mrznete?“ spýtala sa. Jacob sa na ňu nadšene usmial a potom sa stalo niečo neuveriteľné. Bella pozerala na Jacoba chvíľu neisto, zamyslene a prekvapene. On stále so širokým úsmevom na perách a ona sklopila pohľad a keď ho zase zdvihla, kútiky úst sa jej vykrivili. Usmievala sa. Prirodzene, veselo a hlavne úprimne.

„Bella,“ zašepkal Charlie, ale potom sa rýchlo tváril, že o nič nejde. Ja som si nebola istá, či to Jacob spravil naschvál a či o tom vôbec vie. Podarilo sa mu už zase niečo, nad čím mi nezostáva iné, než žasnúť.

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 27. kapitola: