Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 19. kapitola

1


Twins - 19. kapitolaKapitola 19. sa odohráva na plese. Nesie sa ešte v tom depresívnom duchu, ale... možno sa nakoniec veci urovnajú. Alebo naopak, sa viac rozhádžu... to neprezradím, tak šup čítať!

Zrýchlené dýchanie sa mi neupokojilo ani po tri - štvrtine zdolanej cesty. Slzy mi stále občas tiekli a ja som nemohla zastaviť škaredé spomienky. Vždy keď som mala pocit, že rodičia nejako veľmi uprednostnili Bellu, zaryla sa mi takáto vec do pamäte. Nikdy som nechcela žiarliť, ale vedela som, aká nemotorná a hlúpa dokáže Bella byť. Na druhej strane bola vždy veľmi zodpovedná, čo sa o mne povedať nedalo. Ale brala som to ako plus a mínus pre každú z nás. Tak prečo som mala často pocit, že je to tak? Že ju majú obaja radšej? Mama jej neustále telefonovala, pričom mne nezavolala ani raz. Odkedy som vo Forks, napísala mi jeden e-mail. Tvrdila, že sa o mne zhovárala s Bellou, lenže nikdy to neurobila naopak. Boli sme s Bellou skutočne tak podobné, alebo aj naši rodičia videli rozdiely?


Neustále som nadobúdala dojem, že to nie je fér, že mi ukrivdili. Veď ocko nás často ani nerozoznal, tak ako môže jednu uprednostniť, keď ani nevidí rozdiel? Prišla som si ako hlúpe, sebecké detsko. Nemyslím, že by sme s Bellou mali problém deliť sa. Vždy nás učili, že v jednote je sila a preto sa musíme deliť a radiť. Takže prečo mi vadilo deliť sa o rodičovskú lásku, ak by to nemalo aj nejaký špeciálny dôvod?
Keď som dorazila na cestu k Jacobovmu domu, začala som sa cítiť lepšie. Zamyslela som sa nad sebou. Cítim sa ako hlupaňa, čo sa ľutuje a vo všetkom vidí problém. Vždy som bola prevažne optimista, tak čo to celé znamená?
Jedno bolo isté. Vyžalujem sa svojmu najlepšiemu priateľovi a bude mi lepšie.

Zaparkovala som a utrela si tvár. Nadýchla som sa párkrát zhlboka a rozhodla sa neplakať už dnes večer, hlavne nie pred Jakeom.

Vystúpila som a predrala sa blatom ku garáži. Bolo tam však zhasnuté. Potešila som sa, že Jake už skončil a nebudem musieť vonku mrznúť, kým sa bude hrať s autíčkami. Pribehla som k dverám a zabúchala na ne, takmer okamžite mi otvoril Billy. Žeby aj on už stihol prísť?

„Ahoj Betta, vitaj! Poď ďalej,“ ponúkol mi a ustúpil do uličky. Vošla som a zavrela za sebou dvere. Billy ma nezdržiaval, len pokynul k Jakeovej izbe. Usmiala som sa a prešla tam. Silno som zaklopala. Nič sa neozvalo a tak som to zopakovala.

„No, čo chceš?“ odvetil zadychčaný Jacob. Zamračila som sa, asi ma považoval za Billyho. Žeby si nevšimol moje nemálo hlučné auto? Vždy si všimol, že som dorazila...

„Jake, to som ja,“ zavolala som cez dvere. Oprela som o ne hlavu a vdychovala vôňu nefalšovaného dreva. V izbe sa ozval ruch. Šuchot oblečenia, tupý úder a Jacobova nadávka.

„Au, došľaka!“ zanadával. Konečne otvoril dvere. Zdvihla som ruky a pozerala na neho. Potom som sa zamračila, hneď ako som si uvedomila, čo má na sebe.
Svoje typické čierne nohavice, vyšúchané, staré rifle vymenil za elegantné, čierne látkové nohavice. K nim mal pre neho tak atypickú bielu košeľu, popravde mierne zašlú, vyžltnutú. Na nej visela vyviazaná kravata do pravého boku. Musela som sa usmiať, vyzeral tak zvláštne. Dokonca vlasy mal rovnejšie, zrejme čerstvo umyté a vyčesané.

„Ideš niekam?“ spýtala som sa so smiechom. Jacob si povzdychol.

„Áno. Boli sme dohodnutí?“ spýtal sa stroho. Pokrútila som hlavou.

„Nie neboli, ale nevedela som, že niečo máš. Je niečo na pláži?“ hádala som.

„Jasné, karneval.“ Prevrátil oči, keď reagoval na svoj odev.

„Tak kam? Hádam nejdeš takto do kina? Ak hej, varuj ma, nikdy tam s tebou nepôjdem,“ podpichla som ho a vošla. Zavrel za mnou dvere.

„Aj tak by si nešla,“ zamrmlal. Vyzeral skleslo.

„Prečo by nie?“ Jacob mávol rukou a postavil sa pred zrkadlo. Začal poťahovať kravatu a rôzne ju prekladať. Nie veľmi podarene.

„Tak kam sa chystáš, odveziem ťa,“ ponúkla som sa.

„Nie, díki.“ Zamyslela som sa. Jacob sa zase choval tak hlúpo odmerane ako predtým, keď sa hádal s Billym. Ale ten teraz vôbec nevyzeral ako človek po hádke.

„Počuj, kamoš. Čo ťa tak naštvalo? Povedz, správaš sa dosť nepríjemne,“ prihovorila som sa mu. Stála som už za ním a sledovala jeho pokusy.

„Nečakal som ťa tu.“ Pozrel na moju tvár v zrkadle.

„Nie, prepáč. Myslela som, že máš plány iba tu a so mnou, takže som myslela, že sa pridám, ak niečo máš. Ale nevadí, nájdem si niečo hravo,“ zaklamala som. Nevedela som kam ísť, domov teda určite nie.

„Predstav si, že nie si len ty a tvoje plány. Takže sa môžeš otočiť a nájsť si niečo iné, nech sa páči,“ odvetil hrubšie, ako som bola zvyknutá. Začal sa s kravatou naťahovať a očividne znervóznel.

„Fajn, tak ahoj,“ povedala som a cúvla. Ani na mňa nepozrel, strhol si kravatu a hodil ju o zem. Vôbec sa mu nepáčila moja prítomnosť pri jeho záchvate zúrivosti.

„Na čo čakáš?“ osopil sa na mňa. Ale to bola posledná kvapka.

„Čakala som, že sa uvedomíš. Ale chováš sa ako úplný idiot! Ak ti tak leziem na nervy, fajn. Už ma tu neuvidíš,“ zvýšila som hlas. Otvorila som dvere a nekontrolovane nimi tresla. Billy, okolo ktorého som prešla na mňa zazeral, ale ja som si to valila von, do svojho auta. Upaľovala som preč a rozmýšľala, kam pôjdem. Napokon som auto musela odparkovať na krajnici, kde som sa nekontrolovane rozplakala. Jacobov výstup bol po tom dnešku až príliš. Nezniesla som hádať sa s ním a ľutovala som svoje slová, že už tam nikdy nevkročím. Zároveň som nechápala, čo to zas do Jacoba vošlo, bola som si istá, že som v práve. Ale čo ak sa už nikdy neozve? Ostaneme kamarátmi z detstva? Veď keby ma mal skutočne rád, nebol by bezdôvodne taký, aký bol.

Nechcela som byť sama. Vybrala som sa teda ďalej, keď som si uvedomila, že som neďaleko večierku. Môžem sa ta pozrieť, pokecať s ľuďmi vonku. Aj tak nemám kam ísť.
Zmätená udalosťami z dneška som sa prechádzala vonku, po upravenom okolí školskej haly. Všade okolo mňa prechádzali známy aj neznámy spolužiaci v skupinkách alebo párikoch. Všetci nahodení do rób, ktoré by som si neobliekla ani s ročnou psychickou prípravou. Absolútne som tam nezapadala, oblečená v rifliach a bunde, s kapucňou cez hlavu. Potrebovala som len premýšľať a tak som bezducho odpovedala na pozdravy a ani som nevnímala, kto okolo mňa prechádza. Keď som začala vyvodzovať, že je všetko moja vina – jedna z častí môjho procesu smútenia – niekto ma po nedbalom pozdrave zaťahal za ruku.
Uvedomila som si, že som zablúdila preč od frekventovaných cestičiek a stojím úplne vzadu pri rybníčku. Na druhej strane cezeň bol outdoor parket a na ňom sa plynule hýbalo niekoľko tanečníkov. Otočila som sa a predo mnou stál Mike Newton v obleku, nagélované vlasy mu hravo stály na strany. Usmial sa, ale vyzeral nechápavo.

„Haló, vnímaš ma?“ zasmial sa. Prikývla som a usmiala sa.

„Prepáč, rozmýšľala som,“ vysvetlila som mu.

„Tak to som videl. Si v poriadku? Všimol som si ťa už pred vchodom, chodíš ako mátoha.“ Mike vyzeral nadšený a veľmi zaujatý. Hypnotizoval ma pohľadom hoci som bola ako zmoknutá myš a mne to nepochopiteľne robilo dobre, asi som potrebovala aspoň niekoho, kto by bol dnes ku mne láskavý.

„Jasné, už je mi dobre, keď si ma zastavil,“ priznala som. Na tvári sa mu vyčaroval ešte spokojnejší úsmev.

„Ehm, vravela si... že neprídeš. Tak ma dosť zaskočilo, že si tu. Ale tancovať sa aj tak nechystáš,“ hádal so zreteľom na moje oblečenie.

„To ani náhodou,“ uškrnula som sa.

„Škoda, keby som vedel, že radšej špehuješ za oknami, mohol som ťa odprevadiť aspoň takto. Ani ja nie som nadšený z týchto šiat, bŕ. Vidíš, to máme spoločné,“ nápadne poukazoval na detaily. Prikývla som.

„A ty si tu sám?“ nechápala som.

„Nie, vlastne som tu... s Jessicou Stanleyovou. Ale chcel som sa ťa spýtať, či sa nič nestalo a tak,“ vysvetlil a sklopil hlavu.

„Aha, chápem. Mal by si sa vrátiť. Nenechávaj Jess čakať,“ poradila som mu. Už som Jessicu poznala dosť dlho na to, aby som vedela ako chlapcov hodnotí.

„Ale, počká!“ mávol rukou a zasmial sa, „Môžem chvíľu zostať s tebou, ak chceš,“ ponúkol sa ochotne. Popravde by som chcela aby so mnou zostal, ale bolo mi to hlúpe. Odmietla som ho a potom som sa objavila absolútne neupravená priamo tu. Urobil si na mňa čas a ja ho zdržiavam od stopercentného hnevu Jessici, ktorý ho iste čaká. A navyše som netušila o čom sa budeme zhovárať.
No skôr ako som mu stihla nejako naznačiť, že to nepôjde, rozhovor sa rozbehol celkom sám. Bavili sme sa o škole, spolužiakoch, napokon o rodičoch, prešli sme na jedlo a varenie a Mikeovi sa podarilo neurčito ma prinútiť sľúbiť, že mu raz pripravím svoj majstrovský zákusok. Začal si ma doťahovať, že mu do koláča nasypem jed na potkany. Keď som sa bránila, držal sa zubami nechtami vymyslených dôkazov, až to dopadlo nedobre.

„Je to tak, chceš sa ma zbaviť, inak by si prijala pozvanie na ples,“ povedal napokon. Zvesil hlavu, keď mu došla pravdivosť jeho dôkazu. „Počuj, prepáč, nechcel som...“ začal.

„Nie, nie. Ja sa ti chcem ospravedlniť. Neber to zle, nechcela som ťa nijako uraziť, ale jednoducho... nechcem s nikým randiť ani nič podobné. Nechcela som dávať falošné signály.“ A to bola pravda, nemala som záujem s nikým chodiť, k nikomu som nič také necítila a ja s nikým nechodím, kým nie je dôvod. A teda som ešte s nikým nikdy nechodila. Nikdy to nebolo vážne.

Mike zastavil našu pomalú prechádzku. Pozeral mi priamo do očí akoby hľadal odpoveď. Napokon prikývol. Prvý raz som mu neklamala ani nič podobné. Bola som rada za túto úprimnú chvíľku, takto pochopí, že nejde o neho a prestane sa o mňa pokúšať.

„Nie si smädná? Prinesiem ti niečo piť – vo vnútri je toho dosť, tak čo? Počkáš ma tu?“ Chcela som protestovať aby už šiel, aby sa nevrátil, ale nenechal mi slovo. Tak som len prikývla a on odbehol.
Keďže som stála príliš blízko veľkých, vysvietených okien, prešla som kúsok ďalej k lesíku. Nechcela som aby ma Jess zazrela lebo pukne od hnevu ak uvidí, že ju Mike vymenil za mňa. Zaprisahala som sa, že si vypijem pohár toho, čo prinesie a rozlúčim sa. Cítila som sa už veľmi dobre. Vybavila som problém s Mikeom a zdá sa, že sú z nás kamaráti.

Prechádzala som k voľnej lavičke a uvedomila som si, že na nej sedí moja sestra. Modré šaty jej viseli tesne nad zemou. Pozerala pred seba a tak si ma nevšimla. Chytro som sa zasunula za jeden hrubý strom. Pozrela som spoza neho na ňu. Práve otočila hlavu a reagovala na niečo v lese. Zalapala som po dychu, keď sa z lesíka vynoril Jacob, v tom smiešnom oblečení, ktoré na seba navliekal u seba doma. Kravatu mal už zaviazanú, ale košeľa mu bola tesná ako rýchlo vyrástol a zmohutnel. Prihovoril sa placho Belle a ona ho s úsmevom uvítala. Napokon si prisadol k nej a naklonil sa, niečo jej po ticho vravel.


Bolo to tu zase. Nepríjemný pocit v hrudi. Jacob šiel sem? Preto sa snažil vyobliekať? A prečo hovorí s Bellou? Myslela som si, že všetky plány s Bellou máme spoločné, že sú predmetom vyšetrovania našej špiónskej organizácie a nie jeho samostatného. Alebo, žeby ju nebol prišiel vyšetrovať? Možno ju chce pozvať do tanca. Ak hej, prisahám, že odpadnem. Veď to nie je možné, prečo by mi o tom inak nebol povedal. Oprávnene som sa cítila zradená. Môj najlepší priateľ a moja sestra, mohol mi povedať, ak sa mu Bella páči.

„Čo robíš?“ ozval sa posmešne Mike. Stál za mnou s dvoma pohármi v rukách. Jeden mi podal a ledabolo prechádzal ďalej. Rozprával o tom, ako šikovne zabavil Jessicu. Ja som sa ešte obzerala, ale kvôli kríkom som už na zvláštny zraz nevidela. A možno to tak bolo lepšie. Nech dnes Jakeovi bolo hocičo, utajil predo mnou niečo, čo sa ma týka. Aj keď nepriamo.

„Tak, na zdravie!“ Pozdvihol pohárik Mike. Ťukla som si s ním. Až teraz som si uvedomila, aká smädná v skutočnosti som. Vyprázdnila som pohár na jeden nádych a Mike sa spokojne usmial. Zase sme došli až k jazierku. Doliehala k nám ozvena hlasov spredu haly a tichá, pomalá hudba z parketu pred nami.

„Viem, že nechceš tancovať, ale tu nás nik neuvidí,“ začal nesmelo Mike.

„Ehm... nie. Mike, fakt nie. Budeš ľutovať,“ krútila som hlavou.

„Som na to zvedavý! Prinajhoršom sa zasmejem,“ chichotal sa a pevne zovrel moju ruku. Už zase používal taktiku, ktorou ma na ples pozýval. Tak, aby som nevedela odmietnuť. Na znak novo uzatvoreného mieru som pripustila k tancu, nechcela som ho zase uraziť. Dnes večer urobím výnimku. Mike zažiaril, keď videl, že sa nebránim.
Jednu ruku mi jemne položil okolo pása, skoro som ju necítila. Stál odo mňa ako najďalej mu to položená ruka dovoľovala. Ja som sa ho zachytila na ramenách. Obaja sme sa smiali a chichotali. Neustále som Mikeovi šliapala na nohy a on sa ksichtil vždy, keď sa mi to podarilo.

„Vidíš, vravela som ti to!“ pripomenula som mu.

„Viem, viem,“ usmieval sa žiarivo. Zdalo sa, že mu moja nemotornosť nevadí. Vlastne ho pobavila. A tak sme spokojne krúžili. Ja som sa začala nudiť až v polovici pesničky, ale vydržala som dve skladby. Mike sa totiž tváril šťastne ako psík, čo dostal novú hračku. Na konci tanca ma Mike pustil jednou rukou, ale druhú mi nechal položenú na páse.

„Paráda, takto som si to predstavoval,“ povedal zasnene. Zažmurkala som, celkom zarazená náhlou zmenou situácie. Nechcela som nechať ho zájsť zase ďalej, ale nevedela som ako sa mu rýchlo vykrútiť. Mike sa pozrel na mňa a hlboko mi pozeral do očí.

„Si tu najkrajšia, všetky tie róby a natáčky sa môžu schovať,“ povedal. Líca mi pokryl rumenec a ruky sa mi zatriasli. Bola to moja obvyklá reakcia na lichôtky, tak strašne som ich neznášala, rovnako, ako tento pocit.

„Krajšia ako Bella?“ snažila som sa odľahčiť situáciu. Nechápavo pokrútil hlavou. Asi nevedel, prečo schválne ruším jeho chvíľku slasti a romantiky. Moja chvíľka to totiž nebola. Len jeho.

Opäť sa mi hlboko zahľadel do očí. Zdá sa, že moje dôvody predsa nepochopil. Ruky som mu napla na hrudi a jemne som ho odtláčala, ale on si to vôbec nevšímal. Pritláčal sa ku mne naspäť a napokon sa mu podarilo dostať sa celkom ku mne. Dal mi jemný bozk na pery, na čo som ho odtláčala väčšmi ale on bol ako na hlavu padnutý. Možno, že si to užíval a preto si moje protesty nevšimol. Bozk zopakoval. Vykrúcala som sa mu v zovretí a on ma konečne pustil. Uvedomila som si, že nie kvôli mojej snahe. Ale kvôli klepkaniu podpätkov, ktoré sa k nám blížili. Z tieňa vystúpila Jessica v úzkych šatách. Vlasy mala vyčesané a bola skutočne sexi, až mi padla sánka. Ale jej výraz bol ničivý. Pozrela na mňa, zamračila sa a prebodla Mikea hrôzostrašným pohľadom. Len tam stáli a zazerali, potom sa Jess zvrtla na opätku a odchádzala. Mike sa zmätene pozrel na mňa, potom za Jess. Nevedel, čo robiť. Pomaly sa natiahol aby ma chytil za ruky, ale ja som sa vykrúcala.

„To bola krása,“ zašepkal a naklonil sa ku mne. Niekoľkokrát som ho ohlásila menom, aby konečne pochopil, že mne sa to vôbec nepáčilo. Ale jeho ušiam to neznelo ako malo. Dokonca moje: „Prosím ťa, prestaň,“ nepochopil vôbec. Možno, že to vnímal iba ako slová a očakával, že chcem to, čo on. Ľudia mi často vravievali, že si nikdy nie sú istí tým, ako veci myslím, vraj nie je jasné, kedy srandujem, kedy hovorím ironicky a kedy vážne.
A v domnienke, že Mike stále nechápe, snažila som sa uhnúť jeho bozkom, odtlačila som ho od seba ako som vládala, nohy sa mi šmykli v blate. Odsunula som sa z jeho zovretia a naraz som stratila rovnováhu. Za mnou už nebola pevnina, spadla som rovno do jazierka.

Voda mi bola akurát po krk, keď som sa posadila. O ruku sa mi obtrela ryba a ja som mimovoľne zvreskla. Mike nechápavo stál na brehu a podával mi ruku. Ale ja už nedopustím, aby sa ma znova dotýkal, tak som sa sama štverala von na boku rybníka.
Zrazu ma schytili teplé ruky za pás a jedným ťahom vytiahli von. Voda zo mňa stekala prúdom. Zdvihla som hlavu a odhodila si z tváre mokré vlasy. Mračil sa na mňa Jacob. Zalapala som po dychu, šťastná, že ho vidím a zároveň so zvláštnou trpkosťou.

Mike nechápal, zrejme si Jakea nevšimol do poslednej chvíle rovnako ako ja. Vybral sa ku mne s natiahnutými rukami, ja som sa pevne chytila Jacoba. Možno pochopil, alebo to bola jeho vlastná iniciatíva, ale schoval ma za svojím chrbtom a povedal Mikeovi, aby sa vrátil dnu. Mikeove protesty si už nikto z nás nevšímal. Jake ma ťahal k autu a ľudia si na mňa ukazovali, ako na atrakciu. Zazrela som aj Cullenovcov, ako chladne stáli pri okne a zazerali na mňa rovnako, ako všetci. Bella a Edward s nimi neboli... našťastie.

Mokrá na nitku som sa hodila na sedadlo a objala som si kolená. Jacob naštartoval a viezol ma preč, čo najďalej, len nech sa na mňa už nepozeral.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 19. kapitola:

 1
3. kajuš
01.08.2011 [9:51]

Emoticon Emoticon

2. ema
31.07.2011 [11:47]

Emoticon Emoticon

31.07.2011 [10:58]

ada1987Jacob sa správa ako idiot! Chúda Betta!

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!