Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 18. kapitola

30.07.2011 (09:15) • Janeline • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1078×

Trhnutím som otvorila dvere, z časti kvôli tomu, aby osoba za dverami dostala, čo chce a z časti za to, že ma rozčúlila. Ale ako som sa tak zachcela nevraživo pozrieť na návštevníka, hlava mi klesla o kus nižšie. Predo mnou stála mladá žena, nízka ako dievčatko, útlej postavy. Samozrejme som poznala Alice Cullenovú, ale nikdy som sa nevyskytovala tak blízko nej. A ako som ju videla teraz, priamo oproti mne, bola taká malá a krehká, až som sa celkom prestala hnevať a tvár som nechala uvoľnenú.

Alice bola rovnako bledá ako zvyšok jej rodiny, mala okrúhlu tváričku a špicatú bradu, veľké lesklé oči, dlhé mihalnice sa jej krútili sami od seba tak, akoby sa to nepodarilo ani po zákroku najlepšej maskérky. Havranie vlasy mala ostrihané na veľmi krátko a veselo rozhádzané okolo malej hlávky. Zažmurkala som, aby som sa prebrala. Malá Alice bola jednoducho... rozkošná. Musela som si v duchu pripomínať, čo som videla na lúke. Je rovnaká ako oni, kamenná, silná a rýchla. Hoci je skoro polovica zo mňa, iste by ma hravo zničila, keby chcela. Táto pripomienka ma donútila ustúpiť. Alice to ale pochopila ako pozvanie dnu a s úsmevom vošla.

„Ešte sme sa nestretli, ja som Alice, teší ma, Betta,“ vystrela chudú rúčku. Ale nech už bola akokoľvek očarujúca, milá a prívetivá, nemala som záujem sa kamarátiť a dotýkať sa jej nepríjemne chladnej pokožky. Len som na ňu pozerala s vráskou na čele, hypnotizovali ma jej zlaté oči a dúfala som, že rýchlo pochopí. Uškrnula sa a ruku zložila.

„Prišla som pomôcť Belle upraviť sa na ples,“ vysvetlila. Teraz som si všimla, že má so sebou vešiak prekrytý ochrannou fóliou a zo dve krabice. Tak obratne ich mala po pazuchou, až som si ich nevšimla. Možno to súviselo s tým, že bola iná... Také drobné dievča by sa s podobnou náložou určite nemotorne natriasalo a striedalo by si ju v rukách – ak by bolo obyčajné.

„Je hore,“ zašomrala som a ukázala na schody. Alice sa úsmev z tváre nestrácal, žiarivo mi prikývla.

„Iste, viem. Ale napadlo ma, že by som mohla pomôcť aj tebe. Som veľmi dobrá. Veď uvidíš, pripravím Bellu a potom sa pustím do teba.“ Vyzerala skoro prosebne.

„D-do mňa? Pustíš... čo tým myslíš?“ habkala som. Ešte som sa o kúsok odtiahla, ale už som sa dotýkala kabátov na vešiakoch.

„No ples! Upravím ti vlasy, urobím vizáž a oblečiem ťa. Máš šaty? Ak nie, môžem ti nejaké zbehnúť vybrať,“ mlela nadšene. Zažmurkala som. Má na mňa priveľa energie.

„Vybrať?“ zopakovala som neisto.

„Ehm... požičať,“ povedala pomaly, znelo to, akoby sa opravila. Rýchlo som pokrútila hlavou.

„Ja nejdem na žiadny ples. A nepotrebujem si od teba nič požičiavať,“ povedala som. Alicinu tváričku na chvíľu opustil úsmev.

„Nejdeš na ples? Ach, škoda. Viem, ako s Bellou podobáte, mohla som vás spraviť odlišné ako nikdy! Vážne, zamilovala by si si to, bol by to najkrajší večer tvojho života! Mala by si ísť na ples, kým máš možnosť, veď koľkokrát sa bude taká udalosť opakovať?“

„Dúfam, že už nikdy,“ zašomrala som a pretisla sa medzi Alice a kabátmi.

„Alice, vitaj! Snažíš sa ju presvedčiť, aby šla na ples? No vieš, ona asi nemá s kým, je to hanblivka,“ ozval sa ockov smiech z kuchyne. Zaskočilo ma, že s tým cudzím dievčaťom hovorí takým tónom. Skoro akoby sa s ňou maznal, zrejme na neho robila rovnaký dojem ako na mňa.

„Oco!“ protestovala som, ale on zdvihol prst. Pochválil Alicinu snahu. Mrzuto som sa posadila na gauč. Otec si ma ale nevšímal a Alice vybehla po schodoch za Bellou.

Keď som sa upokojila, začala som sa celkom baviť predstavou, ako Bella sedí v kúpeľni a Alice ju češe a líči ako nejakú bábiku. A ako Bella zúri, ale pravdepodobne neodolá malej Alice a nepovie jej nie.

Nech už bolo ako chcelo, nemala som právo zúčastniť sa na tom. Bohužiaľ, celkom by som sa zasmiala. Kým sa nič nedialo, volala som Jacobovi, ale u nich to nikto nebral. Plánovala som ísť k nemu, keď Bella odíde na ples. Tešila som sa, že čas strávim s ním, ale zdá sa, že trčí v garáži a Billy odišiel alebo spí.

Nervózne som klopkala nohou a premýšľala, čo budem robiť, kým mi ocko bude chodiť pripomínať, ako som sa mohla baviť s ostatnými deckami. Práve preto by som najradšej nebola doma. Ale z rozmýšľania ma vytrhol zvonček pri dverách. Tak som sa odhodlala vpustiť Edwarda. Posadil sa oproti mne a obaja sme zazerali. Charlie z kuchyne nazrel do miestnosti a keď ho zbadal, zhnusene odfrkol a nepridal sa k nám.

„Betta, kam sa chytáš dnes večer ty?“ spýtal sa zdvorilo. V tom dokonalom, a určite strašne drahom, obleku vyzeral snáď ešte lepšie, ale ani náhodou ma nepriťahoval. Bála som sa ho a hnevala som sa stále rovnako, ako v nemocnici.

„Neviem,“ odvrkla som.

„Dúfal som, že sa na plese uvidíme. Chcel som sa s tebou zhovárať a usudzujem, že to pre teba bude príjemnejšie v spoločnosti,“ povedal. Neveriacky som na neho pozrela. Chce so mnou hovoriť? Tón, akým to povedal, naznačoval rozhovor. O čom, preboha, sa chce on rozprávať so mnou. Chce sa ma spýtať, aké kvety má Bella najradšej?

Zasmial sa a mňa zase striaslo.

„Ale nevadí mi aj súkromie, len pre teba... dovolil som si hádať, že by to bolo pre teba pohodlnejšie,“ načal zasa svoju myšlienku. A načo vlastne ľudia? Ak by chceli, vedia vyvraždiť celú sálu, takže mi ťažko niekto pomôže.

Trpko sa usmial. A vôbec, prišlo mi hlúpe odpovedať mu, veď vie, čo si myslím. A vie aj, že sa s ním baviť nehodlám, nech už ide o hocičo.

„Je to aj v tvojom záujme. Rozhodni sa, inak si vyberieme miesto aj termín my,“ reagoval. My? Veľmi by ma zaujímalo, kto je to my... On a jeho upírska mafia? Alebo on a Bella? Ach, ako neznášam rozhovory, o to viac s nesmrteľnými, prastarými potvorami z pekla...

Dvere na poschodí zavŕzali a dolu sa niesol dievčenský šepot. Alice a Bella sa asi škriepili. Keď som ich tak počula, akosi ma pichlo pri srdci. Ja by som mala byť ako Alice, ako Bellina najlepšia kamarátka. Ja by som jej mala pomôcť vyberať šaty a upraviť sa, štebotať si s ňou v izbe a potom by sme, držiac sa za ruky, zišli dole schodmi. Ocko by nás fotil a chválil a my by sme sa správali ako skutočné sestry. Kde sa to pokazilo? Aspoňže má Bella inú oporu.

Horný schod sme počuli zavŕzať tiež, potom zbehla dole Alice. Kývla bratovi a zostala stáť pred dverami. Charlie vošiel a drsne kývol hlavou na Edwarda.

„Prajem dobrý večer, Charlie,“ povedal Edward jasne a postavil sa. Tiež podišiel ku schodom. Bella pomaličky zišla dole, s jednou nohou v sadre a oblečená v elegantných šatách. Vlasy mala zopnuté na temene a vlnité. Skutočne, Alice sa to podarilo. Bella bola stelesnením jemnosti, akoby bola tvárou kampane V jednoduchosti je krása. A pritom to bola stále ona. Nesmelo sa usmiala a prijala Edwardovu ruku. Charlie ju pochválil a ja som musela prikývnuť. Vďačne na nás pozrela.

„To je zásluha Alice,“ predniesla Bella. Alice sa zo srandy uklonila. Nech už Alice porobila hocičo, Bella mala niečo do seba. Je to hlúpe, ale vždy som si myslela, že je Bella krajšia ako ja. Vždy mi prišla oveľa ženskejšia, otvorenejšia a zároveň zraniteľnejšia, čo asi každého na nej priťahovalo. Samozrejme, ani jedna z nás nemilovala módu a vôbec sa v nej nevyznala, ale i tak. Bella bola vždy oblečená krajšie. Mne aj rodičia často vyčítali, že sa obliekam ako taký chlapec, ale bol to môj štýl. V Belle bolo čosi z našej matky, čo ja som určite nemala. Alebo o tom aspoň neviem.

„Tak, deti, dávajte si pozor,“ povedal Charlie. Stočil hlavu ku mne. „Alice, vážne ju nedokážeš prehovoriť? Nemáš nejakého voľného brata, že by vzal Bettu?“ spýtal sa Alice. Okamžite sa mi nahrnula červeň do líc a pichlo ma v hrudi. Hnev mi stúpal do hlavy príliš rýchlo, než aby som sa dokázala včas udržať.

On sa zbláznil! Najprv ma tu chce odložiť ako balvan niekomu na krk, ako posledný kus tovaru, o ktorý nikto nemá záujem. A navyše ma posiela za nebezpečnými, vražednými monštrami! Aspoň keby Bellu odtiahol, ako si mohol nevšimnúť toto všetko?! A teraz so mnou zachádza ako s nechceným kusom nábytku.

„Všetci sú zadaní,“ povedala Alice milo. Bella sa usmievala, ale jej dvaja spoločníci len stáli a pozerali na mňa, akoby tušili, ako sa cítim.

„Ja len chcem, aby si užila,“ smial sa ocko a pozrel na mňa. Úsmev mu uvädol, keď konečne zbadal, ako sa tvárim.

„Nechceš niekoho podplatiť, aby ma vzal tancovať?“ vyštekla som na neho. Zatváril sa ohromne nevinne, ale to mu nebolo nič platné.

„Radšej budeš trčať doma?“ povedal mierne a poškrabal sa na hlave. Nemohla som uveriť, prečo so mnou zachádza takto. Chvíľu vo mne boptnal hnev, ale napokon mi prišlo smutno. Bella mu robí oveľa väčšiu radosť ako ja, hoci sa zaplietla s upírmi. Bella chodievala vždy do Forks, a preto ju ocko mal radšej, bola s ním viac, rozumeli si. My sme si nemali veľa čo povedať. Ale mama ju tiež mala radšej, aspoň sa mi tak vzdalo, pretože chodila často preč. A mňa mala stále doma pod nosom.

V očiach ma zaštípali slzy a rýchlymi krokmi som prešla na chodbu. Schmatla som kľúče od auta.

„Kam ideš?“ zavolal za mnou otec. Nevedela som, čo odvetiť. Bála som sa, že by sa mi triasol hlas, a tak som len pokrútila hlavou a zavrela dvere zvonka. Zbehla som k nákladiačiku a namierila si to na jediné miesto, kam môžem ísť. Do La Push.

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 18. kapitola: