Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 11. kapitola

19.07.2011 (08:30) • Janeline • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1080×

Nadišiel ďalší bežný deň v škole. Na matike som sa išla potrhať od nudy. Nikdy som nebola dobrá v matike a za svoje slabé dvojky som bojovala vždy doma, keď som svojím – a to znamená veľmi pomalým – tempom prešla všetko a pomaly si postupy precvičovala dokola a dokola. Takže hoci som sa prvých dvadsať minút z hodiny snažila dávať pozor, nič som nechápala a to ma len rozčuľovalo. Ako môžem byť na matiku také drevo? Dokonca aj Bella to chápe lepšie.
Nahnevane som čítala z jej tváre. Najprv sa zamyslene mračila na tabuľu. Po nejakých slovách učiteľa sa odsudzujúco pozrela na neho.

„Prečo to nevysvetlíte pre nás pomalších?“ prečítala som si z jej výrazu. Napokon akoby ju trafila do čela kôstka od čerešne, mala absolútne neutrálny výraz, ktorý plynule nahradil úsmev a uvoľnenie. Usmiala sa aj do zošita a potom schmatla pero a pustila sa do riešenia. Nahlas som vzdychla a zložila si ruky pod hlavu. Toto inak nápadné gesto tu bolo zanedbateľné, keďže takto rezignovali všetci okrem hŕstky ľudí z matematického klubu, inteligentného spolužiaka v zadnej lavici a samozrejme Cullena, pre dnešok výnimočne aj Belly. Pozrela som ledabolo na bok. Až po chvíli som si uvedomila na koho zazerám. Mike mi zakýval a ja som rýchlo zažmurkala a napriamila sa. Príliš zasnene som mu pozerala do tváre, nieže by som si to uvedomovala, ale to on nevedel. Veselo sa vyškieral a kýval mi. Preglgla som. Usmiala som sa na neho a stočila som pohľad. Predo mnou sa na mňa mračila zase Jessica. Usmiala som sa aj na ňu a ona mi úsmev prirýchlo a privrelo opätovala. Zamyslene prižmúrila oči, keď si ma obzerala. Otvorila zošit z opačnej strany a jej ruka chvíľku behala po papieri. Potom mi výtvor posunula.

Tak čo vravíš na tvoju sestru a na Edwarda? – stálo tam napísané úhľadným písmom. Placho som sa na Jess usmiala a pokrčila som ramenami. Prižmúrila opäť oči a pritiahla si zošiť k sebe, trochu agresívnejšie. Niečo napísala a posunula mi to.

Chodia spolu, to vie každý. Aj ty si sa už s Edwardom zhovárala? Aký je v súkromí?

Pomaly som zdvihla hlavu a pozrela sa do Jessicinej nedočkavej tváre. Celá horela a veľkými očami si ma prísne premeriavala. Chcela som nejako zdržať čas, akokoľvek sa vyhnúť odpovedi, ale Jess sa nedá tak ľahko umlčať. Z jej výrazu ma zarazilo s akou dychtivosťou očakáva odpoveď. Ako keby bola novinárka, alebo lepšie, nadšená pätnásťročná fanynka a ja ako keby som mala pikošky o jej idolovi z nejakej hlúpej kapely. Edward Cullen bol pre ňu (a viem, že nie len pre ňu jedinú) hotovým snom. Bol nedosiahnuteľný diamant, ktorý si mohli len za sklom obzerať a túžiť po ňom. A potom prišla ďalšia fanynka, úplne obyčajná, rovnaká ako ony a získala tento diamant bez námahy. Uf, naraz som si uvedomila, ako veľmi musí Jessica žiarliť. Na Bellu. Takže to, čo teraz chce odo mňa, je niečo, čo ju upokojí. Čo ju presvedčí, že Bella nemá nič výnimočné a ona teda nemusí žiarliť. Rozhodla som sa jej dať čo chce. Aby ma viac neotravovala. Zovrela som v prstoch pero a písala som odpoveď.

Vlastne je veľmi nudný. Bola som s nimi iba chvíľku a ver mi, že sa im vyhýbam. Nechcem byť s Edwardom v jednej miestnosti.

Napísala som pravdu. Chcela som povedať niečo odpudzujúce, akože sa chvastá alebo tak. Ale na druhej strane som nechcela klamať. A to, že sa Edwardovi vyhýbam a nechcem tráviť čas v jeho prítomnosti bola čistá pravda. Aj keď to malo iné dôvody...

Zdalo sa, že môj zámer vyšiel. Jessica sa najprv na papier udivene pozerala, pritisla si ho k sebe. Asi si ho chcela ponechať ako dôkaz, keď bude všetko rozprávať nejakej svojej kamoške, najskôr Lauren. Neveriacky hľadela na mňa, oči doširoka roztvorené, sánka spadnutá a pokožka na jej tvári zbledla. Prikývla som. Jessica si dala ruku pred ústa a zlostne sa chichotala, nenápadne otočiac pohľad na moju sestru. Rýchlo som pozrela na Bellu, ale našťastie bola plne zamestnaná matikou.

Jess mi dala na zvyšok hodiny pokoj a keď zazvonilo na jej koniec, vychádzala som rýchlo z učebne, kým sa na mne nezachytí aj niekto iný. Mike sa tváril absolútne potešene, spokojne a vlastne vyzeral dosť namyslene. Čo ho tak potešilo, som sa dozvedela cez obed. Dobehol ma tesne pred jedálňou a dnu sme už vošli spolu, keď mi podržal dvere.

„Tak, o čom ste si to dopisovali s Jess?“ spustil hrdo. Pozrela som na neho a on si samoľúbo prehrabol vlasy. Zažmurkala som. Čo je to s ním, chová sa skôr ako Lauren, než ako Mike.

„Hm o... chlapcoch,“ odvetila som. Väčšmi sa usmial.

„A v dobrom?“ spýtal sa potmehúdsky.

„No, celkom hej,“ hlesla som a pustila som sa k výdaju obeda. Dnes som nehodlala urobiť rovnakú chybu ako minule. Zdá sa, že Jess aj Mike majú rozprávací deň a preto si vezmem obed v prípade, že sa budem chcieť vyvliecť z odpovedí na nepríjemné otázky. Mike si vzal mlieko tak, že ho vyhodil do vzduchu a chytil na tácku, a mal vtipné poznámky pri nevrlej kuchárke, ktorá sa neho za to mračila ešte viac ako obyčajne. A to sme si mysleli, že to už viac nedokáže.
Sadla som si rýchlo ku stolu. O svoje miesto som sa viac nemusela obávať, bolo celkom isté, že Bella sedí pri stole s Cullenovcami, prípadne len sama s Edwardom. Jej staré miesto teda zostalo natrvalo moje.

„Ehm, Betta, si to ty, ha?“ ukázal na mňa Mike a rozosmial sa nad svojím vtipom. Usmiala som sa taktne a zamestnávala som sa podľa plánu pitím. Mike sa dosmial a pokračoval.

„Hm, napadlo ma, či by si nešla niekedy von. Tým myslím, napríklad do kina – na film. Alebo na večeru. Niekam - so mnou?“ prehovoril zrazu nervóznejšie a výrazne potichšie. Ledva som ho počula v preplnenej jedálni. Pozrela som na neho. Strnulo sa na mňa usmial a v tvári sa mu mihol tieň strachu. Zrejme ho napadlo to isté - či som ho počula. Tak som sa nadýchla k odpovedi a jemu viditeľne odľahlo.

„Do kina... už mám plány. Na veľa filmov, takže v blízkej dobe už do kina nechcem ísť – chápeš, budem mať toho asi plné zuby,“ usmiala som sa trpko.

„Jasné. A kedy ideš?“ spýtal sa nenútene a tiež sa začal hrať s jedlom rovnako ako ja.

„Ehm, vlastne hneď dnes večer, najbližšie,“ spomenula som si a odvetila som s úľavou, že neklamem.

„S kým?“ vypadlo z neho.

„S... kamarátom,“ povedala som. Mikove pery sa spojili a pohľad mu stvrdol. Zdá sa, že si urobil záver.

„A s kým?“ Poobzeral sa. Došlo mi, že očakáva, že pôjdem von s niekým koho pozná, s niekým zo školy.

„Ale nie, nie je zo školy. Je z rezervácie z La Push. Rodinný priateľ.“ Mávla som rukou.

„Ach, tak. Indián, hm. A koľko má vlastne rokov,“ spýtal sa nenútene.

„Pätnásť,“ odvetila som mrzuto. Mala som chuť mu šplechnúť rovno do tváre, že sa nemá čo starať. A on zareagoval presne tak, ako ma to mohlo vytočiť. Doslova sa rozosmial.

„Ahá, takže to nie je rande!“ odľahlo mu.

„Nie, to teda nie je,“ odvetila som stroho. Mike sa nadychoval pre ďalšie slová, ale ja už som mala dosť. Potlačila som slušné vychovanie a postavila som sa od stola. „Idem, čau,“ zavolala som na neho cez rameno a brázdila som si cestu k východu.

Čo je to za bláznivý deň? Najprv Jess, teraz Mike. Nanešťastie s ním som to nedokázala vybaviť v dobrom, tak čo mi zostáva. Hádam pochopí, že to prehnal a nebude sa na mňa hnevať.

„Čo to bolo pri obede?“ otočila sa na mňa Bella v kuchyni.

„Čo máš na mysli?“ nechápala som. Celkom som si zamestnala hlavu uvažovaním o Jacobovi a o tom, že nepotrebujem ďalšieho nápadníka. Nechcela som nikomu ublížiť, vrátane Mikea.

„To ako si ho tam zanechala – Mikea Newtona... o čo išlo?“

„Ále, nič také. Pozval ma na rande,“ mávla som rukou. Bella sa zachichotala.

„Čo je?“ napomenula som ju.

„Och, prepáč, ja som tušila, že sa pokúsi dostať aj teba,“ vysvetlila.

„Počkaj, čože? Teba pozval tiež?“ Bella sa zasmiala a prikývla.

„Včera,“ doplnila.

„Takže pozval najprv teba a potom mňa, keď si ho odmietla?“ neverila som. Bella sa chichotala ďalej a prikyvovala. „Ach, preboha! Tak to je fakt... smutné. Ani mi ho už nie je tak ľúto, dobre, že si mi to povedala,“ vysvetlila som jej a ona sa rozosmiala väčšmi. A ja tiež.

Charlie prišiel domov oveľa skôr ako obyčajne. Sedela som v obývačke a nedočkavo som naťahovala krk, aby som videla von. Čakala som na Jacoba. Bella sa oprela nad ocka a pozrela na neho. Zdvihol obočie a sledoval ju.

„Ocko, ja dnes pôjdem von s Edwardom a jeho rodinou,“ povedala potichu. Moju pozornosť si tým získala. Otočila som hlavu k nej. Zaujímalo by ma, čo budú spolu robiť.

„A čo budete robiť?“ skóroval ocko. Bola som mu vďačná za túto otázku. Bella by sa asi hnevala, keby som sa do toho vkladala ja.

„Ideme hrať baseball,“ povedala bez rozpakov. Myslím, že som vyzerala rovnako ako ocko. Jeho oči sa vytreštili a on niekoľkokrát za sebou rýchlo zažmurkal. Napol svaly na tvári a zazeral na Bellu ako na zjavenie.

„Ty ideš hrať baseball?“ zvýrazňoval jednotlivé slová. Bella pretočila očami, ale zdalo sa, že nejakou časťou dáva Charliemu za pravdu.

„Áno, neboj sa, nič si nezlomím. Edward bude dávať pozor. Vraj nebudem moc hrať, možno trochu,“ vysvetľovala otrávene. Ocko sa z plného hrdla rozosmial a Belle očerveneli líca.

„Tak do toho! Betta, ty si nejdeš zahrať s niekým basketbal, nech mám dnes bláznivý večer?“ zapojil ma do toho a stále sa šokovane usmieval. Ledva som odtrhla oči od Belly, ktorej rozhodne spadol kameň zo srdca.

„Nie, ja idem s Jacobom do kina,“ povedala som. Ocko zamrmlal súhlas a Bella sa zatvárila spokojne. O čo tu ide? Neverím ani za nič, že ide skutočne hrať baseball. Prebodávala som ju pohľadom, keď sa ozval zvonček. Konečne je tu Jacob. Zdvihla som sa, ponáhľala sa mu otvoriť.

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 11. kapitola: