Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 29

04.09.2010 (11:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2148×

„Pusti ma,“ povedala som a on iba zatrepal hlavou. „Edward, hneď teraz daj tú ruku preč,“ zasyčala som.

„Nie, nikam nepôjdeš!“ povedal nahnevane a odstrčil ma od dverí. Teraz mal na tvári výraz ako pravý upír.

Hocikedy by som sa bála, ale v tejto chvíli nie. Hnevala som sa, len som nevedela, že či na neho, alebo na seba.

„Lepšie by bolo, keby si sa nevracal vôbec,“ zamrmlala som potichu, no vedela som, že ma počul. Zbadala som, ako sa zamračil a hlavu si schoval do rúk. 

„Asi si o mne musíš myslieť, že som riadny kretén.“ Sadol si na stoličku s pohľadom upreným na zem.

„Ja fakticky neviem, čo chcem. Neviem, čo sa so mnou stalo. Ale viem, že ti nechcem ublížiť,“

„Ja viem, že nie,“ povedala som rýchlo a pousmiala som sa.

„Vieš, že po tom všetkom, čím sme si spolu prešli, ťa mám aj tak stále radšej a radšej? Asi nie som úplne v poriadku,“ zdôverila som sa, čím som na Edwardovej tvári vyvolala úsmev.

„Sme ako blbý a blbší,“ zasmial sa a ja s ním. Rukou som si prehrabla vlasy a nervózne sa poobzerala po miestnosti.  Nemala som rada, keď nastalo ticho.

„Čo keby sme proste hneď teraz išli niekam len my dvaja?“ ozval sa zrazu a ja som na neho prekvapene pozrela.

„Na skúšku, ako by nám to spolu klapalo,“ zamrmlal trochu v rozpakoch a zahanbene sklopil oči.

Cítila som, ako sa mi zdvíhajú kútiky a ja som mala čo robiť, aby som sa nesmiala. Vedela som si presne predstaviť, čo Edward myslí tým klapalo by nám to spolu.

„Dobre,“ povedala som rozhodne.

„Ale nech to za to stojí,“

„Bude to skvelý víkend,“ vyhŕkol rozhodne a daroval mi úsmev.

„Ako veľmi máš rada zábavné parky?“ spýtal sa a ja som na neho s prekvapením pozrela.

XXX

„Na to ma v živote nedostaneš!“ povedala som so strachom, keď sme stáli pred obrovskou dráhou, v jednom z najväčších zábavných parkov v Kalifornii. 

„No tak, Bella, načo som platil letenky? Keď tam nepôjdeš, tak mi všetko preplatíš,“ vyhrážal sa mi a ja som na neho pozerala so založenými rukami na hrudi a s pozdvihnutým obočím.

„Dobre,“ zabrblala som a vybrala sa preč. Počula som, ako si Edward povzdychol a rozbehol sa za mnou.

„No tak, zajtra vyberáš ty?“ skúsil to a nahodil psie oči. Aj tak dávno musel vedieť, že mu poviem áno, keďže bolo pod mrakom a nehrozilo, že by slnko vykuklo, no aj tak tu bolo príjemne. Teda všetko len ničila tá dráha, ktorá nevyzerala rovno dôveryhodne.

 „Zajtra vyberám ja,“ potvrdila som a Edward sa šťastne usmial. Jemne ma chytil za ruku a ťahal smerom ku dráhe.

„Nemusíš sa báť, Bella. Pravdepodobnosť, že  sa to zrúti, nie je až taká veľká,“ povzbudivo sa usmial.

„A navyše, nás by nezabil ani výbuch bomby... možno,“ zamyslel sa a ja som na neho zhrozene pozrela.

„Snažíš sa ma upokojiť? Lebo moc ti to nejde,“ oznámila som mu  a už si sadala do jedného vozidla.

„Môžem odstrániť brzdy, aby sme to mali trochu akčnejšie,“ žmurkol na mňa.

„Radšej nič nehovor,“ zašepkala som trochu priškrtene. Vlastne toto je asi prvý aj posledný krát, čo som na niečo také išla. Kŕčovito som sa chytila páky predo mnou, keď sa to pohlo.

Myslím, že ani nepochopím, čo sa ľuďom na tom tak páčilo. Jediné, čo sa dialo, bolo to, že sme rýchlo klesali hore a dole. To bolo všetko.

V duchu som prosila nech to už skončí, pretože toto nebolo nič pre mňa. Za  to ale pre Edwarda áno. Zakaždým, keď sme prudko klesali dole, pustil sa a priam „vyletel“ z vozidla, čo v ňom vyvolávalo záchvaty smiechu a určite aj šťastia.

Jedine žena, ktorá za nami sedela, zakaždým zhrozene vypúlila oči, keď sa Edward dostal do vzduchu a potom znova nasadol.

„No nie je to super?“  zakričal Edward a nadšene na mňa hľadel. Palce som zdvihla do vzduchu a nahodila šťastný výraz.

„Wau, toto musíme robiť častejšie. Bavilo by ma na tam chodiť celý deň. A ty si taká obetavá, že tam chodíš so mnou Bella, ďakujem,“ spustil Edward s výrazom, ako na Vianoce a ja som myslela, že sa mu ústa už nezastavia.

Všimla som si, ako sa na chvíľu zamyslel a znova na mňa nadšene pozrel.

„Čo keby som si kúpil jedno také k domu?“ povedal a ja som sa zasmiala.

„Keď sa rozhodneš usadiť, daj mi vedieť,“ zabrblala som a Edward horlivo prikývol. Bolo úžasné vidieť, ako stačí deťom málo ku šťastiu.

„Sam s tebou nechce chodiť?“ spýtala som sa provokatívne.

„Ona moc na zábavu nie je,“ zašepkal zamračene.

„S tebou je oveľa väčšia sranda vo všetkom,“ povedal rozhodne a ja som nechápala. Tak prečo bol radšej so Sam ako so mnou?

„Je s ňou lepší sex?“ vychrlila som bez rozmýšľania a bolo mi jasné, aký šok som u Edwarda vyvolala.  

„Nie!“ zakoktal zahanbene, s vypúlenými očami.

„Nekazme si víkend,“ poprosil a ja som prikývla, však čo už narobím.

Chvalabohu Edward si už nevybral žiaden strašný kolotoč a väčšinou sme niekde sedeli a rozprávali sa. Niekedy podvečer sme prišli do hotela a ja som unavená padla na posteľ. 

„No tak, Bella, nemôžeš byť unavená,“ zašepkal Edward a so šibalským úsmevom  vyliezol na posteľ.  Jemne sa presunul na do mňa, rukami tak, aby ma nepriľahol.

„Nemal si ma tak zmoriť,“ zasmiala som sa a cítila, ako sa mi trasie hlas. Edward sa pousmial  a nežne ma pobozkal. Jazykom láskal ten môj a rukami mi prechádzal po tele. Cítila som, že únava ma už prešla a nahradil ju úplne iný pocit. Hladne som zaplietla ruky do Edwardových vlasov a snažila si ho čo najviac k sebe pritiahnuť. Bozkávali sme sa nežne a pritom nenásytne. Vzrušene som vzdychla, keď mi Edward rukami vbehol pod tričko a hladil ma. Cítila som, ako zrazu stuhol a uprene mi pozrel do očí.

„Bella, si si istá?“ spýtal sa zadychčane a ja som horlivo prikývla. Jemne sa pousmial a vrátil sa k mojim perám.

Xxx

Cítila som, ako mi prvé slnečné lúče dopadajú na viečka a ja som spokojne otvorila oči. Hneď sa mi na perách objavil úsmev, keď som si spomenula na včerajšiu noc.

„Dobré ráno, slnko mojich očí,“ zaspieval Edward a s tanierom v ruke podišiel ku posteli.

„Ako si sa vyspala?“ zasmial sa a venoval mi bozk.

„No, už aj lepšie,“ rypla som a ruky mu ovinula okolo krku a natiahla sa po ďalší.

„Takže, dnes vyberám ja, že?“ zamyslela som sa a šibalsky na neho pozrela. Mala som chuť mu oplatiť ten zábavný park, no rozhodla som sa, že si to chcem užiť.

„Mohli by sme si spraviť takú malú túru do lesa,“ povedala som a všimla si, ako sa Edward zamračil.

„Do lesa?“ zašepkal otrávene a zvalil sa vedľa mňa.

„Bude to super, uvidíme prírodu, zvieratá... môžeš si aj zaloviť.“ Edward sa zamyslel a potom prikývol. Nadšene som vybehla z postele a išla sa umyť aj namaľovať.

 ...

„Bella, pohni!“ zakričal Edward už asi po tretíkrát a nervózne prešľapoval  za  dverami.  Rýchlo som si prečesala vlasy a vyšla z kúpeľne.

„Čo som ti chýbala?“ spýtala som sa.

„Veľmi,“ zabrblal trochu nezaujato a ja som pretočila očami.

Edward mi otvoril dvere a ja som nastúpila do auta s mapou v ruke. Mala som v pláne ho zobrať na jednu  z lúk v lese o ktorej som vedela, že sa mu bude páčiť. Aj keď príroda nepatrí na zoznam jeho obľúbených vecí.

Edward celý čas sedel zamyslene v aute a nepovedal ani slovo.

„Deje sa niečo?“ spýtala som sa nechápavo.

„Ten tvoj priateľ ti furt volá,“ zašepkal  nešťastne.

„Ty si mi pozeral do mobilu?“ povedala som nahnevane a Edward znervóznel.

„Tak nejak.“  Očami pozeral všade inde, len nie na mňa. Zlosť ma prešla a ja som sa pousmiala.

„Ty žiarliš,“ zašepkala som nadšene a Edward prikývol. Povzbudivo som ho chytila za ruku a usmiala sa na neho.

Netrvalo dlho a my sme sa dostali ku ceste, ktorá viedla na lúku. Edward vybral tašku a pomaly sme sa vybrali do lesa. Edward mi celú cestu rozprával, čo všetko zažil a kde bol. Ja som ho so záujmom počúvala.  Závidela som mu, že toľko precestoval už ako človek a potom ako upír.

Asi po dvoch hodinách cesty sme sa dostali až ku lúke. Pomaly som prešla cez malý potôčik a vstúpila na lúku.

„Je to tu krásne,“ zašepkal Edward vedľa mňa.

„To je,“ súhlasila som a ľahla si do trávy.

„Vieš, že na takomto mieste som nikdy nebol?“  povedal Edward po dlhšom tichu a ľahol si vedľa mňa.  Vedela som, že nečaká odpoveď, iba som ležala so zatvorenými očami a užívala slnko, ktoré mi svietilo do tváre.

„Vieš, keby som nebol upír, tak by som chcel ísť na Maledivy. Asi by som bol stále na slnku,“ zamyslel sa a ja som sa pousmiala.

„Vlastne som vždy chcel bývať v slnečnom meste,“

„Namiesto toho som bledý ako stena,“ povedal a zasmial sa. Prišlo mi to ľúto, hlavne kvôli tomu, že Edwarda premenili kvôli mne. Jemne som otvorila oči a pozrela na trblietajúceho Edwarda.

„Raz sa tam pôjdeme pozrieť,“ zamrmlala som a povzbudivo sa usmiala.

„Bol to krásny víkend, škoda, že už končí,“ zašepkal.

„Môžeme si ho vždycky zopakovať,“ upozornila som ho s úsmevom. Edward sa na chvíľu odmlčal a potom vstal.

„Asi by som mal skočiť na lov,“ povedal a rozbehol sa do lesa.

Po dvoch hodinách, ktoré sa mi zdali aj tak krátke sa vrátil s úsmevom na tvári a nadšene si vedľa mňa sadol.

„Pochutnal si si?“ spýtala som sa so smiechom.

„A ako, mala si ísť so mnou,“ povedal a očami sa vpíjal do tých mojich. Jemne som zatriasla hlavou, čím som mu na tvári vyžiarila úsmev.

„Asi by sme už mali ísť domov,“ navrhol a smutne na mňa pozrel. Mal pravdu, cesta bola dlhá.

Xxx

Celú cestu sme s Edwardom dohadovali, čo poviem Ethanovi. A bolo mi jasné, že sa z toho ťažko vyhovorím. Po tomto víkende som ale vedela jedno, že s Ethanom nezostanem. Nemilovala som ho aj keď som chcela. Možno bol môj osud chodiť po tomto svete sama a občas s Edwardom. Tej myšlienke som sa musela zasmiať.

Asi okolo 9 večer sme prišli domov a ja som bola šťastná, že tam nikto nie je. Umorená som si ľahla na sedačku a nevšímala si Edwarda, ktorý ma pozoroval.

„Bella, porozprávame sa?“ spýtal sa a s úsmevom na mňa hľadel. Prekvapene som sa posadila a prikývla na súhlas.

„Vieš, po tomto víkende som si niečo uvedomil,“ začal a ja som ho prekvapene počúvala.

„A keď som bol na love, tak som nad tým trochu rozmýšľal, že ako chcem vlastne vo svojom živote pokračovať,“ vysvetľoval mi pomaly a hľadel mi priamo do očí.

„A uvedomil som si, že to takto nechcem. Nebolo ľahké sa rozhodnúť, lebo obidve vás mám rád, ale chcem ti povedať, že som si vybral...“  Edwarda prerušilo zaklopanie na dvere a ja som sa s vydýchnutím postavila, aby som išla otvoriť a toho dotyčného vyhnať. 

Prudko som otvorila dvere a pozrela sa do dvoch zlatých očí. Pozorne som si dotyčného prezrela.  Bol to vysoký, prekrásny upír s tričkom, ktoré perfektne obopínalo jeho svaly a hľadel na mňa. Keby som bola človek, tak by som to tak rýchlo nerozdýchala.

„Ahoj Bella,“ ozval sa ten dotyčný a ja som vypúlila oči. Až teraz som ho spoznala, bol to Chvostík.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Najprv sa vám ospravedlňujem, že pridávam po takej dlhej dobe, ale nemala som čas a ani nápady :) Dúfam, že sa vám táto časť páči, aj keď som im to zasa pokazila, no napadlo ma, že v mojej poviedke doslova Chvostik zmizol, takže je zasa tu. Prosím o komenty a vaše názory. :)

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 29: