Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Transylvánska smršť - 8. kapitola

NO


Transylvánska smršť - 8. kapitola„Mrzí ma to,“ skríkol na ňu a pokúsil sa chytiť jej zápästia. Bella však vymrštila ruku dlaňou dopredu a ryšavému upravila vzhľad nosa. Nepekne to zachrapčalo.

Vladimir:

Edwarda bolo opäť raz potrebné zachrániť. Bella do neho mlátila ako do boxovacieho vreca a on sprvu len kajúcne držal. Celá jeho obrana spočívala v tom, že si dal ruky pred tvár. On mi bude niečo hovoriť o Bellinej nepripravenosti? Obaja by mali trénovať.

„Mrzí ma to,“ skríkol na ňu a pokúsil sa chytiť jej zápästia. Bella však vymrštila ruku dlaňou dopredu a ryšavému upravila vzhľad nosa. Nepekne to zachrapčalo.

„Tak už dosť!“ zaplietol sa do toho Stefan a schmatol Bellu okolo pása. Tá sa ešte načahovala po Edwardovi, ale to bola už len určitá zotrvačnosť. To sme už poznali. Ak by ho chcela mlátiť ďalej, museli by sme ju ťahať obaja. Namosúrene na seba navliekla späť košeľu a uviazala si ju na uzol na páse. Stefan vzal kanister s benzínom a obrátil svoju pozornosť späť ku generátoru. Edawrd sedel stále na zemi a dával všetkým tým dolámaným údom šancu sceliť sa. Pomaly sa postavil, pričom neustále sledoval Bellu. Tá ho statočne ignorovala.

Vo chvíli generátor nasucho zakašľal, potom sa z neho zadymilo a rozklepotal sa v pravidelnom rytme. Naozaj som neveril, že ho Stefan spravý. Väčšie šance som dával Edwardovi. Stefan sa mičurinsky zaškľabil a pohodil hlavou k Isabelle.

„A máš vodu!“ Bella mu úsmev vrátila a ležérnou mačacou chôdzou prešla až k nemu.

„Si žrebec,“ povedala obdivne. On nakrčil čelo.

„Dohodnime sa, že som borec,“ zaškrípal zubami.

„Čo len chceš, zlato,“ zaštebotala a upaľovala rovno do kúpeľne. Keď otvorila kohútik, zatriaslo sa celé potrubie a s obrovskou námahou začalo pľuť vodu. Rúrky boli hrdzavé, a tak tomu musela dať trocha času. My traja sme zatiaľ postávali pred domom a pokukovali jeden po druhom. Nebol som rád v Edwardovej spoločnosti. Cítil som sa pred ním, ako nahý. Myšlienková nahota je ďaleko horšia ako tá fyzická. Nakrčil čelo a vševedúco pokrútil hlavou, keď sa zas povŕtal v mojej hlave.

„Niekedy to musí byť naozaj nepríjemné, vedieť, čo si o tebe myslia,“ povedal som opovrhujúco.

„Momentálne ma skôr frustruje, že nevidím, čo si myslí ona,“ povedal s poriadnou dávkou úprimnosti a možno mu to len ušlo, ale Bella okamžite reagovala šťavnatým vyjadrením svojich sympatií k Edwardovi. To dievča ma svojim slovníkom dokáže neustále šokovať. Aspoň Edwardovi urobila jasno v tom, čo sa jej odohráva v hlavičke.

 

Bella:

„Momentálne ma skôr frustruje, že nevidím, čo si myslí ona,“ povedal ten pošuk. Prejavila som kúsok svojho temperamentu niekoľkými trefnými prirovnaniami na jeho adresu. Aspoň Stefana som pobavila. Vladimir sa toho zmrda zastal a to som mu ešte nestihla vynadať do úchylákov. Za to, že sa dotkol mojich pŕs, mu tie jeho konáre otŕham po halúzkach a na koniec si nechám tú, ktorú najskôr ešte v živote nepoužil a hompáľa sa mu tam úplne zbytočne.

Chvíľu trvalo, kým vodovodný kohútik prestal prskať kakao a začala tiecť v celku čistá voda. Generátor síce nabehol, ale tá kovová zhrdzavená rároha, čo by mala hriať vodu, zasvietila na červeno, ale nehriala. Aj tak mi tá voda pripadala v porovnaní s teplotou mojej pokožky dostatočne teplá. Bolo to úžasné, môcť zas cítiť na svojej koži každučkú kvapku, ktorá hladí moje telo. Vedela by som ich do jedinej spočítať. Milovala som to. Milovala som aj dážď. V tomto živote, aj keď ma vlastne celkom bavil, bolo však len málo rozkoší, ak opomeniem krv. Teda, to bola jediná rozkoš, čo za to stála, ale s poslednou kvapkou, ktorá mi stiekla hrdlom, prišla prázdnota a frustrácia. Keď som dopila, vrátila sa bolesť. Hrdlo už tak pekelne nepálilo, no aj tak to bola bolesť, ktorá by sa dala na stupnici od jedna do desať označiť ako stotisíc. Vypla som vodu a rozhliadla sa po niečom, čím by som sa utrela. Vzdala som to pri pohľade na žltú, miestami trocha plesnivú osušku, ktorá bola pohodená v rohu. Pleseň je síce fascinujúco krásna, lebo vytvára zvláštne, nepravidelné obrazce v odtieňoch farieb, aké sa len tak nevidia. Ľuďom je odporná a mne najskôr tiež kedysi bola, ale to som ju nevidela ako kvetinu zložitých tvarov. Otriasla som sa ako pes a kvapky vody poodletovali od môjho tela.

Chcela som si obliecť späť tie veci, čo ten krásavec priniesol a zase ma do nosa udrel ten jeho zvláštny pach. Možno to bolo aj tým, že nepil ľudskú krv, ale jeho aróma bola trocha iná, než je bežný pach upíra. Vôňa mala sladšie a hlavne sviežejšie prvky. Potom tu boli tie oči, do ktorých som sa musela dívať, aj keď som vlastne nechcela. Tekuté zlato, ktoré v sekunde dokázalo nabrať odtiene temna. Celkom ma bavilo vytáčať ho a sledovať, ako sa tie jeho karamelky menia na čiernu čokoládu.

Postavila som sa na špičky, aby som sa pozrela cez okienko. Počula som Stefana a Vladimira, ako zase preberajú taktiku ohľadom boja s jednotlivými členmi gardy. Očividne ich prítomnosť toho Edwarda netrápila. Aj tak im vlastne čítal z hláv, tak vlastne nemusela. Jeho som však nepočula. Buď niekam odbehol, alebo... Natiahla som sa viac a oprela sa pri tom o stenu. Zaprela som sa a doska zapraskala. Bola to stará chata a drevo spevňujúce stenu kúpeľne bolo nasiaknuté vodou a teda aj poriadne oslabené. Zaprela som sa viac, lebo som predpokladala, že ma to ešte udrží a neudržalo. Moje dokonalé reflexy nezlyhali, uskočila som a stena spadla, akoby bola z kartónu. Doslova sa odklopila a padla do trávy. Edward stál oproti a v rukách obopínal hrubý kmeň stromu, ktorý privliekol z lesa. Díval sa na mňa a ja na neho. S dávkou rešpektu cúvol, pustil strom a rýchlo sa otočil.

„Za toto nemôžem,“ povedal ospravedlňujúco. Mala som na sebe bielizeň, a tak to nebola až taká katastrofa, ale on najskôr nielen, že v živote nedržal ženské prsia, ale ich ani len nevidel. Každý normálny chlap by sa díval, aj keby mal za to okamžite dostať cez hubu.

„Čo tu, dočerta, robíš! Špehoval si ma?“ skríkla som po ňom a natiahla na seba rifle.

„Nešpehoval som ťa! Bol som po drevo.“ Trocha sa pootočil.

„Čo s tým chceš robiť?“ Skočila som do trávy a rozmýšľala, že tú stenu proste dvihnem a opriem ju o chatu.

„Je to na oheň,“ povedal a pohotovo priskočil ku mne, aby mi ju pomohol zodvihnúť. O jeho pomoc som vážne nestála. Ja by som to zodvihla aj malíčkom, ale on bol proste divne staromódny. Čo staromódny, ten bol zaostalý.

„Oheň? Ty si vážne idiot. Sme horľavý, to nevieš?“ vypľula som na neho.

„Viem! Som upírom dlhšie než ty, princezná.“

„Počuj, Bajaja, ešte raz mi povieš princezná, a urobím princeznú z teba!“ zasyčala som na neho a zamávala mu pred nosom ukazovákom.

„Počuj, musíš na všetko reagovať podráždene? To v sebe nemáš trocha jemnosti?“ Podoprel stenu tým kmeňom, čo dovliekol.

„Ty jej máš dosť za všetkých upírov sveta,“ precedila som cez zuby. Čakala som, že zareaguje, no smiešne si povzdychol.

„Kam chcete ísť loviť?“ opýtal sa priestorom. Ja som Vladimira a Stefana vlastne prestala vnímať. Už som si zvykla nepočúvať ich. Možno im len čítal myšlienky, ale spozornela som. Lov by sa mi páčil.

„Pôjdeme teraz a vrátime sa najrýchlejšie ako to pôjde. Vyberieme si niekoho, čo nebude nikomu chýbať,“ povedal Vladimir a vynoril sa spoza chaty.

„Tak oni môžu ľudskú krv a ja mám byť na zverine?“ vypískla som.

„Bella, pôjdeme do mesta. Ty by si to nezvládla.“ Vladimir ma niekedy dokonalo sral.

„Asi by sme sa mali predsa len vystriedať.“ Stefan si zastal vedľa Vladimira a zas sa tváril tak neuveriteľne dôležito.

„Zvládneme to tu,“ povedal ryšavý a mne došlo, že ma Vladimir zas stavia do pozície neprispôsobivého problému.

„Počkať, ja idem s vami!“ zavrčala som.

„Bella...“

„Vladimir...“ vrátila som mu späť ten pokus o napomenutie.

„Bella...“ povzdychol si. „Dobre, so Stefanom sa na love vystriedame, ale zaberie to dvojnásobok času. Ty by si sa nezvládla spratať do kože,“ šepol.

„Nie! Ja to zvládnem. Nepotrebujem dozor. Viem sa už ovládať na toľko, aby som dokázala počkať v chate. Pokojne môžete zobrať aj ryšavého a ja tu počkám a žiaden človek nepríde k ujme a aj chata zostane celá,“ povedala som vážne a potom som si uvedomila, že ma vlastne Vladimir dostal tam, kam chcel.

„Ja viem, že to zvládneš. Ale Edward tu s tebou zostane. Však?“ opýtal sa Edwarda, ktorý akurát nasadil výraz kamennej sochy. Prikývol, aj keď nadšene určite nepôsobil.

„Ja nepotrebujem, aby tu zostával!“ povedala som nahnevane.

„Ja tu musím zostať, lebo ti neverím!“ Zatváril sa ako Barbar Conan, čiže totálne smiešne a trápne. Pretočila som oči a trucovito som zaliezla do zadnej izby v chate. Vladimir so Stefanom odišli a ja som sedela ešte pár minút po tom, čo zmizli z môjho dosluchu. Otvorila som dvere a vykráčala z izby. Edward sedel v zaprášenom kresle a pozrel mi do tváre.

„Kam si sa vybrala?“

„Máš strach, že som dostala chuť na občerstvenie?“ podpichla som ho a on sa chytil.

„Len teraz odišli a ty hneď začínaš robiť problémy?“ opýtal sa trpko.

„Ale ty netušíš, čo je to mať problémy,“ šepla som s úškrnom. Nechcela som nič iné, než ho zneistiť. Celkom ma bavilo, ako frustrovaný bol z toho, že nemá ani páru o tom, čo si myslím.

„Tuším. Som v problémoch a dostal som do nich celú rodinu, lebo som tak neuvážene súhlasil s tým, aby ste prišli. Nemohol som však vedieť, čo majú v pláne,“ zašomral.

„Už ste to mali urobiť dávno,“ zasyčala som.

„Čo akože?“ Nakrčil čelo. Postavila som sa pred neho a rozhodila rukami.

„Zbaviť sa tupírov,“ okríkla som ho. Pokrútil hlavou.

„Volturiovci vládnu. Každý, kto vládne, má svojich odporcov a aj vstúpencov. Vždy bude niekto nespokojný.“

„Keď vládli Zamfirovci, bolo to lepšie. Upíri sa neschovávali, ale vládli a...“

„A ty si tam vtedy bola, Isabella?“ opýtal sa príkro a vyskočil na nohy. Postavil sa oproti mne a založil si ruky na hrudi.

„A ty si tam bol?“ vrátila som mu.

„Nebol, ale zamysli sa. Ak by o nás všetci vedeli, ak by sme sa neskrývali a nerušili tú jemnú hranicu medzi nevedomosťou a poznaním, ako to môže dopadnúť? Svet sa zmení. Prestane sa vyvíjať. Ľudia sa prestanú vyvíjať. Ak začne každý upír bez rozmyslu a kázne zabíjať a brať si po čom túži najviac, o čom to bude? Myslíš, že naše inštinkty zachovajú na zemi inteligenciu a aspoň minimum slušnosti? Čo nám bude brániť chcieť mať všetko? Ako dlho nám asi potrvá vykynožiť ľudí, keď po sebe nebudeme musieť upratovať a budeme si môcť vziať všetko? Čo si myslíš, prečo v ľudských dejinách nie sú zmienky o vládnutí Zamfirovcov?“ Uprene sa mi díval do očí.

„Volturiovci to v rámci utajenia všetko zničili. Ostali len legendy o nemŕtvych, ktorými sa ľudia strašili a ktoré ústnym odovzdávaním stratili na pravde, lebo ľudia potrebovali mať aspoň nádej, že nad upírmi dokážu vyhrať nejakým dreveným kolom.“ Tiež som si založila ruky na hrudi, ako on.

„Ja ich neobhajujem. Chcú ma už roky získať do gardy a tiež moju sestru, ale utajenie má svoj zmysel a oni, aj keď svoju moc zneužívajú, udržujú určitý stupeň poriadku.“

„Poriadok, či diktatúru pre upírov?“ Obišla som ho v polkruhu a on sa automaticky točil za mnou.

„Vladimir a Stefan nechcú v skutočnosti vládnuť. Oni dvaja chcú pomstu. Dajme tomu, že postavia armádu, nájdu prívržencov a ty budeš ich tajnou zbraňou na psychické dary. Dosiahnu svoju pomstu a to, čo ich drží pri živote, to prečo zostali nažive, pominie. Oni dvaja už nebudú mať dôvod existovať. Tu však zavládne anarchia. Bude to pokračovať a klany sa postavia proti sebe. Nastane vojna medzi upírmi a stratíme jedine my.“ Trucovito som pokrútila hlavou. Neviem o čo sa snažil, ale nepáčilo sa mi, že ma chce takto zmanipulovať a oklamať.

„Vladimir a Stefan chcú späť to, čo upírom patrí. My máme byť vrcholom potravinového reťazca a nie sa skrývať v lesoch!“ skríkla som. Začínal ma ovládať hnev. Stúpal mojim telom ako hladina ortuti v teplomery.

„Si hlúpa, keď si nevieš poskladať súvislosti. Potrebuješ zjavne lekciu dejepisu upírov!“ skríkol a to môj teplomer vybuchol. Vrhla som sa na neho. Tentokrát zareagoval rýchlejšie ako naposledy. Zvrtol sa a stiahol ma k zemi. Využila som jeho nechránené zápästie pri mojej tvári a uhryzla som. Mala som určitú výhodu aj v tom, že ma ako ženu očividne nehodlal nejako zvlášť udrieť. Aspoň zatiaľ sa tomu vyhýbal. Keď sa však bránil, miestami som schytala aj silnejšiu ranu, na čo som však bola hlavne pri Stefanovi zvyknutá. Vladimir ma nemlátil. Ten to vždy najprv skúšal po dobrom. Snažil sa dostať nado mňa, čo sa mu na sekundu aj podarilo. Strčila som pod neho nohu a odkopla ho do protiľahlej steny. Skočila som mu na hruď a schmatla ho za hlavu. Prudko som trhla do boka, no on mi zavadil ruku okolo pása a trhol. Stiahol ma zo seba a zároveň zo mňa strhol aj rifle. Pred očami sa mi zatemnilo. Zavrčala som a vypálila po ňom s úmyslom zniesť ho zo sveta. On ma teda pekelne vytáčal. Najradšej by som mu tú jeho ryšavú palicu odtrhla a vdupala do hliny. Prestala som myslieť a to bolo práve to, pred čím ma Vladimir neustále varoval. Nesmiem stratiť kontrolu. Potom reagujem nepremyslene, inštinktívne a v tom má starší upír navrch. Veľmi rýchlo som to ucítila. Zostala som zaborená chrbtom v zemine a vlasy som mala plné ihličia a sutín chaty. On mi kľačal na hrudi a rukami mi držal ramená pri zemi. Pákrát som vykopla nohami, no pohotovo sa uhol.

„Odtrhnem ti nohy a ruky a počkáš tak na svojho otecka, aby ťa poskladal!“ zavrčal a ja som neverila, že by toho bol schopný, ale riskovať som nechcela.

„Nie je môj otecko... To len ty máš otca... Choré,“ preniesla som o poznanie pokojnejšie. Nahol sa a zavrčal mi do tváre. Skôr ma to pobavilo, než vydesilo. Skrivila som tvár. „Pusť ma!“ okríkla som ho a začala zas kopať. Párkrát sa mi podarilo takmer odlepiť od zeme.

„Nie!“

„To na mne chceš takto piknikovať, kým neprídu?“ opýtala som sa znechutene.

„Áno.“ Prižmúrila som oči a urobila to, čo mi šlo celkom dobre. Opľula som ho. Poriadna spŕška jedu mu zasiahla tvár a oči. Čakala som že sa utrie a pustí ma, no nahol hlavu k mojej hrudi a otrel sa mi do košele. Šlo ma roztrhnúť od zlosti, keď to urobil a opravilo to trocha moju mienku o ňom.

„Pri prvej príležitosti ti odtrhnem hlavu,“ zaškrípala som zubami.

„Dobre,“ zasyčal a ďalej ma pevne zvieral a uprene mi hľadel do tváre.

„Pusť ma, kurva!“ zrevala som na neho a zas sebou tvrdo mykla. .

„Nie!“ Na všetky moje vyhrážky a krik reagoval jednoslovnou odpoveďou. Bol v strehu a vždy, keď som sa mykla, pritvrdil zovretie a mykol mi rukami. Nechýbalo veľa a naozaj by mi ich odtrhol. Skúsila som to z druhého konca a zostala nehybne ležať. Tak ako sa on díval na mňa, tak som sa dívala aj ja na neho. Prezerala som si kontúry jeho tváre a postupne som prichádzala na to, že sa mi tá jeho ryšavá štica celkom páči. Bol to zvláštny odtieň a v kombinácii s farbou očí bol celkom sladký. Napadlo mi niečo, čo by mohlo tohto staromódneho hlupáčika vyhodiť zo sedla. Uškrnula som sa a on spozornel.

„Tak čo, nerozdáme si to, papuľka?“ opýtala som sa lámane s podobným prízvukom, aký mala aj jedna žena vo filme na lodi. Trocha som nadvihla panvu, aby mu na stopercent došlo, o čom hovorím. Nakrčil čelo a trocha nadvihol obočie. „No tak... Ja už nohavice nemám a tých tvojich ťa zbavím behom sekundy,“ šepla som zachrípnuto a olízala som si peru. Prižmúril oči.


Kapitola trvala nekonečne dlho, ale nie preto, žeby nebola dopísaná, ale pre problém s PC, za čo sa ospravedlňujem. Už to pôjde rýchlejšie. Dúfam, že ste na poviedku ešte nezabudli a necháte mi komentár. Ďakujem. Lolalita 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Transylvánska smršť - 8. kapitola:

 1 2   Další »
19.09.2013 [14:39]

MaryAngelŽrebec alias Borec! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Nikdy ma táto paralela nenapadla! Emoticon Emoticon Emoticon No Edward sa teda ukázal ako muž činu a ja mu jednoznačne tlieskam! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Aj keď teda, Bella sa chopila šance pomerne rýchlo a mňa jedine mrzí, že mám pred sebou ešte jednu odpublikovanú kapitolu a potom od zvedavosti ti začnem vypisovať na stenu spamy o vývoji ďalšej kapitoly. Emoticon

18. Seb
30.08.2013 [15:49]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon ajsem moc zvědavá, jak na ten Belly návrh Edward zareaguje. Emoticon

17. danje
29.08.2013 [22:17]

K povídce jsem se dostala až dnes a přečetla dosud napsané kapitoly. Tak píšu koment až k této. Super nápad. Způsob, jak naučit Bellu anglicky Emoticon Emoticon - fakt nemá chybu. Emoticon
Četla jsem jedním dechem. Škoda, že nemáš upíří vlastnosti, abys nemusela spát a sázela nám jednu kapitolu za druhou. Emoticon Emoticon No, já vím - my nedočkavé Emoticon Emoticon Emoticon Ale, stejně jsi jednička - s jakou rychlostí nám přidáváš TS a TM. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16. majka
29.08.2013 [19:22]

Bella je strašne trdlo ale pači sa mi tato kapitola ale vaaždne by mohla prisť dalšia trošku rýchlejšie :)

15. Danka2830
29.08.2013 [16:34]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon paráda!!!

14. 1ajjka1
29.08.2013 [13:41]

úžasná kapitola Emoticon Emoticon a ten koniec Emoticon Emoticon chudák Edward, viem si predstaviť jeho výraz Emoticon Emoticon Emoticon teším sa na pokračovanie
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13. Jana
29.08.2013 [8:37]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

28.08.2013 [23:39]

Mispoolrychle další! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11. BabčaS
28.08.2013 [23:02]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

28.08.2013 [21:45]

jesikata Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!