Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tiene mojej minulosti - 7. kapitola

Esme


Tiene mojej minulosti - 7. kapitolaBellu čaká sobotňajšie upratovanie a nebola by to snáď ani Bella, ak by sa jej nič nestalo. Musí ísť do nemocnice, kde stretáva Carlislea a všeličo si s ním vyjasní. Ďalej vás čaká rozhovor s Mandy, ktorý sa zvrtne na hádku. Dúfam, že sa vám poviedka bude páčiť a zanecháte komentár.

Včerajšia narodeninová oslava nakoniec nebol taký zlý nápad, ako som si doposiaľ myslela. Nechcela som tam ísť, lebo som si myslela, že tam budem musieť predstierať veselú náladu a baviť sa s ľuďmi, ktorých ani nepoznám. No bolo to fajn – svojím zvláštnym spôsobom som sa bavila, teda ak sa to tak dá nazvať. Vlastne sa tam so mnou nikto okrem Davida a Mandy poriadne nerozprával a to mi vyhovovalo.

 

Bola sobota, čo znamenalo, že mám dosť práce s upratovaním a nemusím sa starať o to, čo budem robiť. Pustila som sa do toho, hoci môj byt by niekto mohol nazvať ukážkovo čistým a udržiavaným. Včera som sa rozhodla poutierať prach, ktorý sa usadil na skriniach. A bolo ho tam statočne. Z obývačky som si do spálne pritiahla malý stolík, na ktorý som sa postavila, aby som dočiahla navrch. Podcenila som však stabilitu povrchu a zradila ma aj moja pochybná rovnováha – na moment som sa zakymácala a s hlasným treskotom som spadla na zem. Do ľavej ruky mi vyrazila nesmierna bolesť.

„Dofrasa,“ zanadávala som. Chytila som si boľavú ruku a snažila sa s ňou pohnúť, ale protestovala. Aj najmenší pohyb príšerne bolel.

 

Nemotorne som sa postavila a prezerala si zranenie. Možno to nie je zlomené. Zmierene som si povzdychla a upratovanie nechala tak. Doktorovi sa nevyhnem. Zdravou rukou som otvorila dvierka na skrini a vytiahla odtiaľ jeansy, aby som sa prezliekla, keďže na sebe som mala len tepláky. S veľkými problémami som sa preobliekla a potom na seba natiahla ešte bundu.

 

Šoférovanie jednou rukou som nejako zvládla, horšie bolo nájsť nemocnicu. Chvíľu som blúdila, než sa mi podarilo nájsť veľkú bielu budovu, ktorá priam kričala novotou. Musela som čakať dobrú polhodinu, než ma mohol lekár na pohotovosti prijať. Čakala som kým lekár príde a zatiaľ som si prezerala nemocničné prostredie, keď sa dvere v miestnosti otvorili a, presne ako kedysi, sa z nich vynoril Carlisle. Pocítila som silné déjà vu, keď som tu teraz tak sedela. Bolo to už pár rokov odvtedy, kedy som po prvý raz uvidela Carlislea Cullena. Aj on si uvedomil, že tu som, kráčal ku mne však váhavou chôdzou, na tvári smutný úsmev. Jeho oči boli čierne. Ako dlho už nebol na love? Vtom som si uvedomila, akým smerom sa uberajú moje myšlienky a zdesila som sa. O čom to len premýšľam? Nijakí upíri.

 

Mohla som vedieť, že ho tu stretnem. Ale netušila som, že mám až také šťastie a natrafím na neho práve v tejto nemocnici. Veď v meste je ich niekoľko.

„Bella,“ pozdravil ma rozpačito. „Povedal by som, že ťa rád vidím, ale vzhľadom na to, kde sa opäť stretávame, to nevyznie dobre.“

„Ahoj, Carlisle,“ odpovedala som mu stroho. Keby ma tá ruka tak nebolela, rozbehla by som sa rovno domov.

„Čo sa ti stalo?“ Zaliala ma taká úľava, keď mi vzal moju zranenú ruku do svojej ľadovej a prezeral si ju.

„Spadla som.“ To sa mi stáva neustále a on to veľmi dobre vedel. Nemusela som mu nič viac vysvetľovať. Chvíľu si ruku prezeral a jemne ňou hýbal a potom sa na mňa vrelo usmial.

„Nie je zlomená,“ odvetil a mne sa uľavilo. „Iba si si ju silno narazila. Pár dní budeš nosiť ortézu a bude to v poriadku.“

 

Nič som mu na to nepovedala, iba som sa pozerala všade, len nie do jeho anjelskej tváre.

„Mrzí ma, že si vtedy od nás tak rýchlo odišla,“ prehovoril odrazu. „Ale chápem to, Bella.“

Teraz by som mu mala asi niečo povedať, ale nič mi neprichádzalo na um. On však pokračoval.

„Vyčítaš nám, čo sa ti stalo a máš na to plné právo...“

„Nie, Carlisle,“ zastavila som ho. „Nič z toho vám nevyčítam. Viem, že ste to takto nechceli, ale ty mne nevyčítaj, že sa snažím zabudnúť.“

„Ty možno chceš zabudnúť, ale my ťa stále považujeme za súčasť našej rodiny, Bella. Všetkým nám chýbaš.“

„Vy si rýchlo nájdete nejaké rozptýlenie,“ zašomrala som.

Jemne sa zasmial. „Keby to bolo také jednoduché. Vieš, ani jeden z nás to nenesie ľahko, robíme, čo môžeme.“

 

Na chvíľu zostalo ticho a Carlisle sa venoval ošetrovaniu mojej ruky, no potom znova prehovoril: „Vraj si dokončila strednú v Jacksonville,“ nadhodil, ale pripadalo mi to tak, že sa snaží rozptýliť mňa. Alebo seba.

„Áno. Po tom, ako ma prepustili, ma Renée chcela mať pri sebe a ja som si povedala, že tak to bude najlepšie. Zmena prostredia, chápeš.“

„Musí byť na teba veľmi hrdá, keď si sa dostala na univerzitu.“

„Tešila sa, keď ma prijali. Štúdium ma teraz naplno zamestnáva a nemám tak čas myslieť na iné veci.“

„Som rád, že sa ti tak darí, Bella. Určite urobíš skvelú kariéru.“ Carlisle dokončil ošetrovanie mojej ruky a vrelo sa na mňa usmial.

„Ďakujem,“ povedala som mu rozpačito.

„Nemáš za čo, Bella.“ Zoskočila som z postele, že sa poberiem domov, ale on ma zastavil. „Bella,“ začal. „Viem asi aká bude tvoja odpoveď... Vieš, bol by som rád, keby si nás prišla niekedy navštíviť. Všetci by sme ťa radi znova videli.“

Chvíľu som na neho pozerala, ale neprehovorila som. Carlisle sa milo usmial a ja som nebola schopná urobiť nič, len som mu úsmev nesmelo opätovala a zvrtla som sa na päte, aby som čo najrýchlejšie ušla z miesta.

 

Od toho momentu si dávam obrovský pozor, aby som si ruku ešte viac nepoškodila. Plánované nákupy som odložila na budúci týždeň a celý zvyšok víkendu som strávila prípravou do školy. V sobotu večer som zavolala Mandy a spýtala sa jej ako dopadol zvyšok večera.

„Asi som to predsa len trochu prehnala,“ povedala mi ešte stále ospalým hlasom.

„Keď ste s Davom odišli, trošku sa to tam zvrtlo a... No, vlastne ide o to, že Lucasov kamoš bol taký opitý, že si ku mne začal dovoľovať a môjmu drahému praskli nervy a vyhodil ho na ulicu.“

Vypleštila som oči. „Pobili sa?“

„V skutočnosti padlo iba zopár ostrých slov a bolo po potýčke. Potom sme to aj tak zabalili a šli domov.“ V telefóne som započula ako si zívla. „A čo ty a David?“

„Čože?“ spýtala som sa zmätene.

„No ako ste dopadli vy? Viezla si ho predsa domov...“

„No a?“ čudovala som sa, že sa na také podrobnosti ešte pamätá. Včera toho nevypila o nič menej ako Lucas a ten toho vypil statočne.

„Akože no a? Pozval ťa k sebe alebo ste sa dohodli na rande...?“ Začala sypať otázky rad za radom.

„O čom to hovoríš, Mandy?“ Pripadalo mi to, že má asi ešte niečo v sebe, keď tára také nezmysly. A vtom mi niečo docvaklo. „Počkať. Ty si vedela, že príde na tú oslavu, však?“

„No... Nemohla som si nevšimnúť ako po tebe pokukuje, Bella. Lucas v skutočnosti s ním nie je až taký kamarát, to ja som sa zaňho prihovorila, aby ho pozval a trošku som ho postrčila,“ vysvetľovala a ja som čím ďalej tým viac mala chuť niečo jej urobiť. „Keď ty si ho stále odmietala, Bella, musela som v tvojom záujme zakročiť.“

Toto ma už napálilo. Ozvala som sa prudšie ako som plánovala. „V mojom záujme? Nechápem, čo ťa to napadlo. Ak si myslíš, že stojím o nejaké známosti, tak sa mýliš! Nabudúce sa ma radšej opýtaj na môj názor predtým, než začneš robiť niečo v mojom záujme!“ A položila som jej to.

 

Mobil som hodila na posteľ s väčšou silou ako bolo treba, ten sa odrazil od matraca a skončil s hlasným treskom na zemi. Zľakla som sa, aby som ešte nepokazila aj ten a rýchlo som k nemu pribehla a skontrolovala ho. Našťastie mu nič nebolo. Nechala som mobil mobilom a znovu som sa pustila do učenia.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Tiene mojej minulosti - 7. kapitola:

 1
02.10.2011 [0:59]

Faire Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. lucka2010
01.10.2011 [21:24]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.10.2011 [19:53]

Dorianna Emoticon Emoticon Emoticon

4. martty555
01.10.2011 [19:07]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.10.2011 [18:56]

AngieCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Sisi
01.10.2011 [16:07]

Pěkné, jsem zvědavá na setkání Bell a Edy. Emoticon

1. marcela
01.10.2011 [10:45]

Páni,je to skvělý. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!