Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tiene mojej minulosti - 15. kapitola

28.10.2011 (13:15) • LuMo12 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1554×

Znova som bola šťastná. Život mi znova vrátil všetko, o čo som v minulosti prišla a vrátil mi to dupľovane. Moje dni sa stali synonymom šťastia, keď som ich mohla tráviť s Edwardom a jeho rodinou.

Súhlasila som, keď mi navrhli, aby som sa k nim nasťahovala natrvalo, a tak som sa musela odhlásiť z internátneho bytu. Na Edwardovo presviedčanie som sa vzdala aj práce v kaviarni, aby som sa mohla viac venovať štúdiu a netrávila noci učením, z čoho bola Mandy sklamaná, ale sľúbila som, že ju tam budem navštevovať.

Bola tu však aj druhá stránka toho všetkého. Cullenovci mi neskôr povedali ako sa to všetko zomlelo s Victoriou a aj to, čo sa stalo s Davidom. Z toho, že jeho telo muselo zmiznúť bohvie kam, mi bolo ešte horšie a cítila som sa oveľa viac vinná, že možno odpočíva niekde na dne jazera alebo zakopaný niekde v lese. Nepýtala som sa Cullenovcov, ako to zariadili a oni mi to ani nepovedali.

Z tej hrôzy som sa vyrovnávala s Edwardovou pomocou, ktorý mi bol nesmiernou oporou. Poskytol mi svoje rameno, keď som sa chcela vyplakať, spieval mi, keď som sa snažila zaspať a počúval, keď som sa potrebovala vyrozprávať. Stále sa o mňa staral, dával mi pocítiť, že tu je moje miesto a hoci som vedela, že ma miluje a hovorí mi, že ma už nikdy neopustí, semienko pochybností tu stále bolo a čakalo, kedy bude môcť vyklíčiť. Odkladala som tieto chmúrne myšlienky nabok, aby som ho nezraňovala svojou nedôverou v jeho sľuby.

„Takže sa tu majte. A užite si voľný dom,“ zasmiala sa Alice a spolu s ostatnými vybehla von dverami.

Cullenovci sa rozhodli ísť na spoločný lov a so mnou zostal len Edward. Mali byť preč celú sobotu a vrátiť sa až v nedeľu poobede a ja som hodlal využiť túto chvíľu, aby som si ju poriadne užila s Edwardom. Najskôr som bola na pochybách, keď Edward odmietol ísť s nimi, ale povedal mi, že jemu postačí menší lov tu v okolí.

Deň sme začali prechádzkou do okolitého lesa a potom pozeraním obrovskej zbierky filmov v obývačke Cullenovcov. Rozhodne bolo z čoho vyberať, a tak som nakoniec vytiahla z police jednu z komédií, ktorú som vždy mala rada, a ľahli sme si spolu na širokú pohovku. Edwardove ruky sa automaticky omotali okolo mňa.

Bol už večer a ja som smerovala do kúpeľne v mojej izbe, aby som sa išla osprchovať. Pariaca horúca voda mi nesmierne pomohla a voňavý sprchový gél výborne pôsobil na moje zmysly. Cítila som sa ako znovuzrodená, keď som vyšla zo sprchy.

Fénom som si usušila vlasy a vrátila som sa zabalená v uteráku do svojej izby, aby som sa obliekla do niečoho na spanie. Avšak len čo som vošla do izby, zrak mi padol na posteľ, kde ležali rozprestreté šaty krásnej tmavohnedej farby a vedľa nich na zemi ležali čierne ihličkové sandále. Na šatách bola položená jednoduchá strieborná čelenka posiata žiarivými kamienkami. S otvorenými ústami som sledovala tie veci. Čo robia v mojej izbe? Som si istá, že keď som do izby vchádzala, nijaké tam neboli.

„Edward?“ zavolala som do domu. Edward hneď vbehol dnu, na moje veľké prekvapenie, oblečený v obleku a kravate. Údivom som otvárala oči. „Č-čo to má znamenať? A čo tie šaty?“

Edward sa zatváril previnilo. „Odpusť mi, viem, že nemáš rada prekvapenia... Tie šaty máš od Alice.“

„Prečo si v obleku?“ Začínala som šípiť niečo zlovestné.

„Prosím, obleč si tie šaty.“ Zdal sa trochu nervózny a ja som znervóznela pri pohľade na šaty. „Je to prekvapenie. Keď budeš hotová, príď do mojej izby.“

„Ale... prečo?“

Edward sa jemne, záhadne usmial. „Prosím.“ A už ho nebolo.

Zostala som sama v izbe so šatami, ktoré som si teraz nedôverčivo obzerala. Boli nádherné, to nejde poprieť – zhotovené z lesklého saténu, dlhé asi po kolená s hlbokým výstrihom v tvare V. Načiahla som ruku, aby som sa dotkla tej jemnej látky, či je naozaj taká hladká, ako sa na pohľad zdá. Jemne som prešla po saténe a vzala som ich do rúk.

Šaty mi dokonale priliehali na telo a kopírovali moju postavu. Z postele som vzala čelenku a dala som si ju na hlavu, čo vytvorilo z mojich obyčajných rovných vlasov nádherný účes. Nakoniec som siahla po topánkach, ktoré som si nasunula na nohu a zapla spony okolo členkov. Opatrne som vstala a prešla som k zrkadlu na druhej strane miestnosti. Musela som sa pousmiať – Alice má naozaj skvelý odhad a vkus.

Zhlboka som sa nadýchla a vyšla som zo svojej izby. Napínala som mozgové bunky a snažila sa uhádnuť, čo za prekvapenie to Edward s Alice pripravili. Bol do toho zapletený aj zvyšok rodiny? Snažila som sa spomenúť si, či som u nich videla nejaké podozrivé správanie, ale na nič som neprišla.

Pre dverami Edwardovej izby som zastala a chvíľu len tak stála, až som nakoniec otvorila dvere a vošla dnu.

Prekvapene som zostala stáť a pozerala do tlmene osvetleného kraja miestnosti. Jediné svetlo, ktoré osvetľovalo miestnosť, bola lampa na stolíku obďaleč a mnoho sviečok, ktoré vyžarovali oranžové svetlo a dávali tomu pohodovú, romantickú atmosféru.

Moje oči zaregistrovali Edwarda stojaceho pri vyleštenom drevenom stole a usmievajúceho sa. Takmer žiaril a pri pohľade na toľkú krásu sa mi rozbúchalo srdce.

Edward prešiel pomalým, plynulým krokom smerom ku mne. „Si nádherná,“ povedal obdivne a celú si ma obzeral. „Dokonalá.“ Nedokázala som otvoriť ústa a iba som nemo pozerala na scénu pred sebou.

„T-to si urobil ty?“ koktavo som sa ohromená spýtala.

„S malou pomocou.“ Vyzeral, že je na seba hrdý a široko sa usmieval. „Páči sa ti to?“

„Ja... je to nádherné.“ Nádherné bolo asi slabé slovo, ale v tejto chvíli mi neprichodili na myseľ nijaké iné synonymá.

Edward načiahol ruku a podal mi červenú ružu. „Môžeme?“ spýtal sa zamatovo jemným hlasom. Pritiahla som si ružu k nosu a nadýchla som sa jej nádhernej vône. Potom som strelila pohľadom k nemu, očarená. On pre mňa pripravil večeru?

Presunuli sme sa k stolu, kde už bolo všetko pripravené. Edward mi galantne pomohol usadiť sa a potom sa ujal obsluhovania. Jedlo bolo vynikajúce, to som musela uznať.

Potom, ako som skonzumovala posledný chod som sa vážne usadila na stoličke a nahodila vážnu tvár. „Takže, Edward... povieš mi už konečne, na čo je toto všetko?“ Teatrálne som rozhodila rukami a potom si chytila lem šiat. „Teda... niežeby sa mi to nepáčilo, ale...“

Edward tiež nahodil vážnu tvár. „Bella,“ povedal. „Ja viem, že a napriek tomu, že si so mnou a hoci viem, že ma miluješ,“ odmlčal sa a zrejme hľadal vhodné slová ako  sformulovať to, čo sa mi práve chystá povedať, „ale viem dobre, že máš pochybnosti. Stále je v tebe ten tieň nedôvery voči mne a ja to chcem napraviť. Chcem, aby si mi verila, Bella.“

Musela som ho zastaviť, lebo sa to nebezpečne približovalo k sebaobviňovaniu. „Edward, tým sa teraz netráp. To je iba môj problém a ja sa s tým vyrovnám. Ale nechápem, ako na tom jedna večera má niečo zmeniť...“

Edward pokrútil hlavou. „Bella, láska moja, pripravil som pre teba túto večeru, pretože chcem, aby tento večer bol pre teba nezabudnuteľný. V skutočnosti... mám v pláne niečo iné...“

Záhadne sa usmial a vstal zo stoličky. Pomalým krokom sa rozišiel ku mne a ja som si uvedomila, že večera bol iba úvod. Ale úvod k čomu?

V tichosti som sledovala Edwarda, keď sa zastavil pri mne. „Bella, chcem, aby si vedela, že ťa nikdy neopustím, že zostanem s tebou a nedovolím, aby nás čokoľvek alebo ktokoľvek rozdelil.“

V tej chvíli si Edward kľakol na jedno koleno a mne sa dych zastavil. „Bella,“ prehovoril vážnym zamatovým hlasom. „Láska moja, sľubujem, že ťa budem milovať po celý zvyšok svojej existencie. Sľubujem, že ťa neopustím ani na jediný okamih, sľubujem, že ti splním akékoľvek tvoje želanie... Bella,“ zhlboka sa nadýchol, „preukážeš mi tú česť a vydáš sa za mňa?“

Po jeho slovách nastalo také ticho, že som dokonca počula ako bije moje srdce. Prsteň v krabičke, ktorú vytiahol zo svojho saka, sa ligotal v tlmenom svetle sviečok a hádzal dokonalé odlesky. Bol nádherný, jemný, so zlatou obrúčkou a diamantmi, ktoré sa trblietali ako jeho pokožka na slnku.

Pozerali sme si navzájom do očí, ale moja tvár neprezradzovala nijaké emócie. V skutočnosti mi myseľ pracovala na plné obrátky. Hneď ako spracovala, čo som práve počula a spamätala sa z prvotného šoku, začala som hlboko premýšľať. Nikdy som si ani nepomyslela, že jeho by napadlo niečo takéto a nikdy som o tom ani nepremýšľala. Svadba však nie je zárukou, nie pre mňa.

Asi som už bola ticho príliš dlho. „Bella?“

Pri jeho hlase som sa konečne prebrala z dumania. „Ty si ma chceš vziať?“

„Áno, Bella. Milujem ťa a neviem si predstaviť život bez teba. Chcem, aby si sa stala mojou ženou.“

„Edward, ja...“

„Nehovor nič, Bella. Teraz mi ešte nemusíš odpovedať, do ničoho ťa nenútim, môžeš si odpoveď premyslieť. Ja... nechcem, aby si súhlasila len preto, že ja to tak chcem. Počkám tak dlho, kým sa nerozhodneš.“

Videla som na ňom, ako ho to, čo práve povedal nesmierne bolelo, že ho trápi moje mlčanie a váhanie. Ja už však nikdy nechcem na ňom vidieť túto tvár. Chcem, aby bol šťastný, nech ma to stojí čokoľvek.

„Edward, vezmem si ťa. Stanem sa tvojou ženou...“ zhlboka som sa nadýchla. „Ale mám však jednu podmienku.“

Videla som, ako sa jeho tvár po mojich slovách rozžiarila a do očí mu naskákali iskričky. „Čokoľvek, Bella, čokoľvek,“ prisľúbil.

Chvíľu som ho napínala a odhadovala jeho ďalšiu reakciu. Potom som vyslovila svoju požiadavku. „Najskôr ma premeníš.“

Sprvu Edward nič nehovoril iba sa na mňa pozeral. Potom však otvoril ústa a prehovoril. „Urobím to.“

Takmer som vypúlila oči od prekvapenia. Čakala som, že bude protestovať a odmietať ma, ale on súhlasil.

„Premeníš ma?“

„Áno. Sľúbil som ti, že ti splním akékoľvek tvoje želanie, že s tebou ostanem navždy.“ Potom sa odmlčal a pozrel sa nabok. „Vlastne... máš pravdu, Bella. Som ochotný urobiť to, aj keď sa mi bridí zobrať ti dušu... Už dávnejšie som o tom premýšľal.“ Znova pozrel na mňa. „Ale najskôr... trvám na svadbe.“

„Áno. Vezmem si ťa.“

Jeho oči naplnila taká radosť, akú som jakživ nevidela. Celá tvár sa mu rozžiarila a v momente vyskočil na nohy a schmatol ma do náručia. Potom ma však pustil a vzal mi ruku do svojej a na prst mi navliekol prsteň. Pridržal si ho  pred očami.

„Nádhera.“

Chvíľu sme len tak stáli a obdivovali nádheru tej chvíle, no potom sa Edward odtiahol a podišiel k stene, kde zapol nejakú pomalú klavírnu hudbu. Znova sa vrátil ku mne.

„Smiem prosiť?“

Uškrnula som sa, ale prijala som jeho podávanú ruku a on ma chytil do tanečnej pozície. Nebolo to nič zložité, iba sme sa hojdali v rytme hudby a pomaly si vychutnávali objatie.

„Ďakujem ti,“ prehovoril odrazu Edward. „Urobila si zo mňa najšťastnejšieho muža na svete.“

„Keď si šťastný, som šťastná aj ja.“

Pritiahol si moju tvár k svojej a jemne ma pobozkal na pery. No neostal však iba pri jemnom bozku ako to býva obvykle. Jeho pery začali putovať po mojom spánku, lícnych kostiach, krku a boli dravé a vášnivé.

Nezaostávala som a vložila sa do toho s podobnou vášňou. O chvíľu som už lapala po dychu, ale aj on dýchal zrýchlene.

Dostala som v tej chvíli nápad – možno bláznivý a nepremyslený, ale v tejto chvíli bola šanca, že mi vyjde. Pustila som jeho tvár a ruky som mu dala na krk a pomalým pohybom som mu začala rozopínať gombíky na saku a potom som mu plánovala uvoľniť kravatu z krku.

Snažila som sa nás presunúť nás bližšie k posteli, ale bolo to zložité, keďže som bola dosť nemotorná. Nakoniec sa mi podarilo nás tam dopraviť a sadla som si na posteľ. Edward ma nasledoval, zrejme mu ešte nedochádzalo, o čo sa pokúšam.

No keď som sa mu znova pokúsila odopnúť gombíky košele, jeho ruka vystrelila a zarazila tú moju. „Bella, čo to robíš?“ zašepkal pomedzi bozky.

„Edward, prosím... chcem ťa.“

„Bella, je to nebezpečné, nebuď hlúpa.“ Jeho boky však neboli odmietavé.

„Túžim po tebe.“ Dala som mu ruku, ktorou ma držal, na môj krk a svoju som dala na jeho. „Edward, sľúbil si mi, že urobíš všetko, čo budem chcieť.“

„Môžem ti ublížiť. Musíme počkať, kým budeš premenená, potom...“

„Ja nechcem čakať. Túžim po tebe... teraz.“ Podarilo sa mi rozopnúť všetky gombíky na košeli a rukou som mu prešla po nahej hrudi. „Tak sa už nebráň.“

„Bella, prosím...“ Zdalo sa však, že je na konci so silami.

„Tak sa nebráň.“ S poslednými zvyškami síl na odpor si povzdychol a prisunul si moje chtivé pery na svoje. Poddal sa.

Autor: LuMo12 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tiene mojej minulosti - 15. kapitola: