Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tiene mojej minulosti - 12. kapitola

dgd


Tiene mojej minulosti - 12. kapitolaVictoria, zdá sa, nedá pokoj a tak je Bella nútená ostať u svojich ochrancov aj naďalej. Veľmi ťažko znáša, že ju Cullenovci strážia a má strach aj z Edwardovej prítomnosti, ktorá v nej vyvoláva dlho potlačované city. Pekné čítanie praje LuMo12!

Už zase som bola donútená stráviť niekoľko dní u Cullenovcov. Odkedy mi v ten osudný deň povedali o Vicotriinom návrate, nemám ani kúsok pokoja. Neustále so mnou niekto je. Keď idem do školy, sú vždy pri mne Alice s Jasperom, do práce a z práce ma vozí Edward alebo iný člen rodiny a zvyšok dňa trávim u nich. Pod dohľadom.

Možno je príčinou mojej mrzutej nálady aj to, že si nedokážem uvedomiť to nebezpečenstvo, ktoré vyvoláva Victoriin návrat. Možno to bude preto, že som celú tú záležitosť s upírmi vymazala zo svojej hlavy, keď som po minulé roky predstierala, že nijaký upíri neexistujú. Možno by som sa dokázala teraz lepšie vyrovnať s mojou osobnou strážou. A možno nie. Pravdou je, že ma ich obskakovanie a neustály dozor iritovali.

Najväčším prekvapením bol pre mňa Edward, ktorý mlčky a s trpiteľským výrazom na tvári znášal moje neustále podráždenie a nevrlú náladu.

 

„Bella, vieš, že to robíme pre tvoje dobro,“ ozvala sa znova Alice, keď som v jedno ráno frflala nad tým, že nechcem ísť s ich dozorom do školy. „Victoria sa môže kedykoľvek objaviť a my nemáme ani najmenšie tušenie kedy to bude.“

„Alice, dobre vieš, že je minimálna pravdepodobnosť, že na mňa Victoria zaútočí v budove plnej svedkov. Alebo keď som v práci...“

„Nevieme, čo od nej môžeme očakávať. Musíme byť ostražití a...“

Umlčala som sa ju ďalším nevrlým pohľadom a radšej rýchlo nasadla do auta, len aby už bola ticho.

 

Samozrejme som musela zavolať Davidovi a odvolať to kino. Nie preto, že by mi tam nedovolili ísť, veď koniec koncov mala s nami ísť aj Alice, ale preto, že sa mi tam už vôbec nechcelo ísť. David aj Mandy boli sklamaní, to som očakávala, ale nahovorila som im, že mám neodkladné povinnosti, ktoré si musím vyriešiť. Nezostávalo im nič iné, iba to akceptovať a vyškrtnúť ma zo svojho zoznamu.

„To je nanič, keď s nami nepôjdeš, Bella,“ sťažoval sa David, keď som mu to oznámila. „Je to kvôli nemu?“ Dobre som vedela, koho tým myslí, ale tvárila som sa nechápavo.

„Neviem, koho máš na mysli, ale už som ti predsa hovorila, že si musím zariadiť určité veci a nemám...“

„Veď hej. Len som si myslel, že to je kvôli nemu.“ Hoci som Davida počula len cez telefón, počula som v jeho hlase istý hnev.

Prečo mám teraz výčitky svedomia, keď ho klamem? Nikdy som mu nesľubovala, že sa s ním budem priateliť a odrazu mi je ľúto, že ho odmietam. Už to začína vyzerať tak, že som si ho obľúbila. Má svoje kladné stránky a som si istá, že by mi bol dobrým priateľom, čo už párkrát dokázal.

„Pôjdeme nabudúce,“ prisľúbila som mu, ale s určitosťou som to nepotvrdila. Neviem, ako dlho ešte bude táto hra na ukrývanie trvať.

 

Dlhé chvíle, keď som mala čas medzi školou a prácou, som vyplňovala učením s čím mi ochotne pomáhal Edward. Aj keď som ho o to nikdy nepožiadala, vždy, keď som niečomu nerozumela alebo nevedela nájsť odpoveď, ponúkol sa, že ma doučí. Z jeho prítomnosti som už nebola taká nervózna ako predtým, stihla som si zvyknúť. Nemohla som mu nič vyčítať, jeho správanie bolo ukážkové a nikdy nezašiel viac než si mohol dovoliť.

„Myslím, že tomu nič nechýba,“ zahlásil Edward, keď si prečítal moju esej, ktorú som mu dala skontrolovať. „Zvládla si to výborne, Bella.“

Videla som na ňom, že je hrdý, zlaté oči sa mu rozžiarili a kútiky úst sa mu zdvihli. Podával mi napísanú esej a ja som načiahla ruku, aby som si ju vzala späť, keď vtom sa naše ruky dotkli. Prešiel mnou záchvev vzrušenia a ako elektrický prúd mi rozochvel končeky prstov. Papier mi vypadol z rúk a okamžite som sa poň zohla, ale predbehli ma Edwardove rýchle ruky.

Znova sa naše dotyky stretli, ale tentoraz sa jeho prsty omotali okolo mojich a zovreli ich. Po dlhej dobe som pocítila dotyk jeho studených a pevných rúk na mojich, zdvihla som hlavu a naše pohľady sa stretli. Navzájom sme si hľadeli do očí, on s výrazom túžby a bolesti, ja s výrazom strachu. Nebola som schopná odtiahnuť ruku, bola ako skamenená, iba som naňho civela, kým nezdvihol druhú ruku, ktorou mi jemne prešiel po líci.

Moje srdce akoby robilo v hrudi premety, udieralo silno a rozpumpávalo mi krv do celého tela. Najskôr, až keď sa tvárou začal ku mne približovať a jeho pery sa takmer dotkli mojej sánky, som si uvedomila svoj prešľap. Bez toho, že by som mu čokoľvek povedala, som sa odtiahla a ušla z izby a jeho tam nechala samého.

Nenasledoval ma, za čo som mu bola nesmierne vďačná. Zastavila som sa až na terase a nechala som chladný vietor, aby mi vyčistil mozog a upokojil rozbúrené srdce, ktoré tĺklo o závod.

Nie som na to pripravená. Nikdy nebudem. V snahe zachrániť svoju mizernú existenciu som vymenila svoje pochrámané srdce plné bolesti za život bez citu, bez lásky. Zmierila som sa s tým, že už nikdy nebudem milovať, že som navždy zmenená. Nemôžem si dovoliť, aby som do toho opäť spadla. Kto mi zaručí, že sa z toho tentoraz dostanem?

„Bella?“ ozval sa mi za chrbtom jeho zamatový hlas po niekoľkých minútach môjho premýšľania. Neotočila som sa, nechcela som, aby videl môj výraz.

„Bella,“ ozval sa znova, no tento raz to znelo rovno za mojím chrbtom. „Ja... prišiel som sa ti ospravedlniť. Nechcel som to urobiť, ale premohla ma tvoja blízkosť a... stalo sa.“

„Nehnevám sa na teba.“ Ak je tu niekto vinný, som to ja. Hlúpo som sa nechala uniesť chvíľkovými pocitmi a teraz to musím znášať.

„Neurobím to viac, ak si to neželáš. Sľubujem.“  Cítila som, ako váhavo zdvihol ruku nad mojím ramenom, ale potom ju znova odtiahol a spustil pozdĺž tela. „Prepáč.“

„Edward, pochop. Ja nie som viac tá Bella ako predtým. Nechcem ňou byť.“

„Bella, ja to rešpektujem. Pochopil som...“ Teraz som mu hľadela rovno do tváre a sledovala jeho strápený výraz. Na chvíľku odvrátil hlavu odo mňa a potom na mňa znova pozrel, tentokrát sa už ovládol. „Je tu zima. Mala by si ísť dnu.“

Prikývla som a pokúsila sa o úsmev. „Fajn.“ Až teraz som si uvedomila, že sa trasiem a mám zimomriavky.

Keď sme prišli dole do obývačky, Emmett s Carlisleom sa práve vracali z lovu. Tentokrát však stopovali niečo iné ako zver – lovili Victoriu.

„Nejaké nové stopy?“ spýtal sa Edward hneď, ako vošli dnu.

Jasper sklamane pokrútil hlavou. „Stopa sa stratila pri pobreží. Myslíme si, že je to falošná stopa, aby sme mali pocit, že to vzdala. Určite zase plánuje nejaký úskok.“ S obdivom som sledovala Jaspera, ktorého taktika dávala istým spôsobom zmysel. To by sa k Victoriinej povahe hodilo. Úskok a potom útok.

Edward vyzeral tiež sklamane. „Prial by som si, aby sa mi dostala pod ruky. Aby som s ňou mohol konečne skoncovať.“

Striasla som sa a moja reakcia neušla pohotovému Jasperovi. „Bella,“ oslovil ma, keď videl, že som rozrušená. „My ju dostaneme. Čoskoro. Nemusíš mať strach.“

Jasper síce cítil moje emócie, ale nevedel, čo je ich príčinou. Keď Edward vyslovil tie vety, dostala som strach. Ale nie sebecký strach o seba. Bol to strach, že by sa nejakou nešťastnou náhodou on ocitol v jej blízkosti, ktokoľvek z tejto rodiny. Nezáleží mi na tom, ako stále tvrdia, že sa vedia o seba postarať.

Pocítila som, ako ma zaplavil pokoj a strach odsunul preč z môjho tela. Svoje obavy som Jasperovi nepovedala, bolo by to zbytočné.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Tiene mojej minulosti - 12. kapitola:

 1
14.10.2011 [14:29]

FaireDoufám, že se dá Bella brzy do pořádku. Emoticon Emoticon
Prosím o další pokračování. Emoticon Emoticon

13.10.2011 [19:51]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. Sanasami
13.10.2011 [16:31]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13.10.2011 [13:38]

Jazdec93skvelé, dufam že Viktoriu čoskoro chytia Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. AngieCullen
13.10.2011 [12:52]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. martty555
13.10.2011 [11:34]

perfektné Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. marcela
13.10.2011 [7:06]

Je to skvělý. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12.10.2011 [22:07]

Dorianna Emoticon Emoticon Emoticon

1. Sisi
12.10.2011 [21:28]

moc hezké Emoticon
jsem zvědavá, jestli bude nakonec s Davidem nebo Edwardem. Nechám se překvapit . Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!