Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ticho pravej lásky prológ + 1. kapitola

16.05.2011 (20:45) • Alsee • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2685×

Prológ

Žijem tam, kde polovička ľudstva trpí rôznymi chorobami a za deň zomrú desiatky ľudí v celej krajine. Život je tu u nás cnosť.

Ďalej sú tu rôzne vrstvy. Vrstvy podľa rodovej príslušnosti, vrstvy podľa počtu otrokov, vrstvy, ktoré rozlišujú, aké máte miesto v spoločnosti, vrstvy podľa toho, aké veľké máte konto a veľa ďalších, ktoré som nestihla zaregistrovať z otcových nudných a podľa neho veľmi poučných príhovoroch pri obede.

Celá moja rodina, ako aj ja sme boli jedny z tých, ktorí sú najvyššie. Čiže všetci z rodiny sme mali „modrú krv“.

„Bella, nepozeraj sa na nich, oni nestoja ani za povšimnutie“

Túto vetu mi povedal raz otec, keď sme prechádzali okolo jedného bezdomovca, ktorý sa snažil vyžobrať si aspoň pár mincí. Mne ho bolo strašne ľúto, no môjmu otcovi nie. Otec bol vychovaný tak, že on je ten, ktorý je pánom a ostatní sú jeho sluhovia, otroci. Aj mňa a mojich súrodencov vychovávali tak, citujem môjho otca: „Že mi sme výnimoční, sme z vyššej vrstvy.“

Asi nechápete tomu výnimoční, no ani ja som prv nechápala.

V mojom svete a svete ďalších tisícok ľudí sú niektorí ľudia iní, no nie podľa rodovej príslušnosti, ale podľa toho, že majú nejakú schopnosť. Takýchto ľudí voláme, že sú výnimoční.

Aj ja som výnimočná. Jedna z dcér kráľa má výnimočný dar.

Ani nie tak dar, ale dary. Jeden z nich a asi najviac rozvinutých je, že schopností ostatných výnimočných na mňa nepôsobia.

Ďalšie z mojich schopností sú tie, že som oveľa rýchlejšia ako iní ľudia, nemusím dýchať aj hodinu a jesť nemusím aj týždeň. Tiež mám vyvinutejšie zmysli, ako čuch, sluch, hmat a zrak. Chorá som veľmi málo, asi tak raz do troch rokov. Mám tvrdšiu pokožku ako iní ľudia, a keď sa veľmi udriem, o pár sekúnd sa mi rana zahojí.

Otec je zo mňa nadšený. Vkuse vyhlasuje, aké má úžasné deti.

Totiž aj moja staršia sestra Gwynetha je výnimočná. Dokáže vidieť cez steny, no ja zase dokážem okolo izby rozprestrieť niečo ako štít, a tým pádom cez stenu do izby nevidí. Moja ďalšia staršia sestra Emily je zasa veľmi krásna. Moji starší bratia Marvolo a Peter sú zase veľmi udatní a bojovného typu, ako otec.

Ako spoznáte, že je niekto výnimočný?

Je odlišný od ostatných ľudí, a to hlavne očami. Napríklad ja. Keď som sa narodila mala som oči čokoládovo hnedej farby po mame, no postupom času sa mi začali meniť. Teraz mám jedno oko zlaté a to druhé zasa zelené. Otec vždy hovorí, že je až neprirodzené, že čokoládovo hnedé oči sa zmenili na dve úplne rozdielne. Ďalej mám až neprirodzene bielu pokožku, čo v našej slnečnej krajine Estill je dosť nevídaný jav.

Moja sestra Gwyneth, keďže je tiež výnimočná, tak má oči jedno biele a druhé modré.

Ale v krajine sa začalo niečo diať. Nachádzali sa mŕtve telá ľudí, ale aj zvierat, bez jedinej kvapky krvi...

1. kapitola

„Haló, zem volá Bellu!“ zvrieskla mi Gwyneht do ucha, až som na stoličke poskočila.

„Bože, Gwyneht, veď mi skoro praskol ušný bubienok!“ povedala som jej naštvaným hlasom a začala som si šúchať ucho.

Gwyneth sa len zamračila a s autoritou staršej sestry mi odsekla: „Druhé Božie prikázanie, nevezmeš meno Božie nadarmo.“

Už-už som jej chcela niečo odseknúť, no všimla som si varovný pohľad otca, a tak som sa len znova pozrela do svojho taniera. Doslova som hypnotizovala tanier s jedlom. Jedlom. To, čo teraz ležalo na mojom tanieri, mi určite nepripadalo ako jedlo, aj keď (ako sa zdá, podľa toho nechutného mľaskania) všetkým ostatným to chutilo. To mäso mi pripadalo až príliš živé, no možno Chumáčikovi to nebude pripadať až také živé. Chumáčik je môj pes, ktorý, keď som dostala v 10 rokoch, mi hrozne pripomínal chumáčiky páperia.

Poobzerala som sa nenápadne okolo seba, či ma niekto náhodou nepozoruje, a keď sa každý plne venoval svojmu tanieru, tak som zobrala to, čo každý volá mäso do ruky a rýchlo som to hodilo pod stôl. Najprv sa spod stola nič neozývalo, no potom som začula dôverne známe Chumáčikovo mľaskanie. Spokojne som sa naklonila nad svoj tanier a robila som, že jem. Periférnym videním, som skontrolovala, či si niekto niečo nevšimol, no všetci sa ešte stále plne venovali svojim tanierom. Nechápala som, ako im to môže chutiť.

Keď som si všimla, že sa Marvolo zdvíha zo stoličky, tak som prestala predstierať, že jem a začala som sa aj ja pomaly dvíhať od stola. Keď som sa už chcela ospravedlniť a odísť do svojich komnát, ako u nás káže slušnosť, tak ma náhle prerušil otcov hlas.

„Zajtra k nám na návštevu zavíta významná šľachta z juhu. Cullenovci. Na ich počesť sa bude konať ples, na ktorý bude pozvaná aj šľachta z iných kútov zeme. Do vašich komnát som dal priviesť šaty aj s rôznymi šperkami. Zajtra vás chcem vidieť na plese vo vhodnom oblečení pre tak významnú udalosť. Teraz môžete odísť,“ adresoval otec nám všetkým.

Emily a Gwynetha vyleteli (a to doslova) zo sály, kde sa podávala večera a cestou do svojich komnát sa dohadovali, kto môžu byť tí Cullenovci.

Ja som to neriešila. Bude to zase jeden z tých nudných plesov, na ktorý si budem musieť obliecť šaty s korzetom stiahnutým, ako pre anorektičku.

Zo sály po Gwyneth a Emily vyšiel Peter a ja som odišla hneď za ním. Na chodbe ma dobehol Marvolo a zašepkal mi do ucha: „Ideme na tajnú výpravu, smer kuchyňa?“

Pozrela som sa do jeho tváre a v Marvolových očiach som sa všimla iskričky odhodlania, a toho pravého šibalstva, ktorému sa nedá odolať.

Zasmiala som sa, ale prikývla som na znak súhlasu. Marvolo neváhal, schmatol ma za ruku a začal ťahať, smer kuchyňa.

Autor: Alsee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ticho pravej lásky prológ + 1. kapitola: