Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ticho pravej lásky 8. kapitola

Irina a Felix RLC.


Ticho pravej lásky 8. kapitolaPo trocha dlhšom čase vám prinášam ďalšiu kapitolu poviedky Ticho pravej lásky. Dozviete sa, čo sa stalo Belle. Pekné čítanie. Alsee. ;)

8. kapitola

 

Po tom, čo sa mi Edward stratil z očí, som vošla do svojich komnát. Lima v komnatách nebola, tak som si len sadla na posteľ a čakala na môjho lekára.

Pár minút som sedela na posteli a pozerala do prázdna, keď vtom som začula tiché zaklopanie na dvere.

„Ďalej!“

Potichu sa otvorili dvere a vošiel muž, ktorého som videla na plese. Plavé vlasy, chorobne biela pokožka a oči farby tekutého zlata. Nebol to nik iný ako Carlisle Cullen.

Zavrel dvere a podišiel k posteli, na ktorej som sedela.

Keď si všimol, že sa spokojne usmievam, prekvapene zdvihol obočie.

„Kedy ste sa prebudili, slečna? Môj syn mi povedal, že vás videl prechádzať sa po chodbe. Viete, že vo vašom stave by ste mali hlavne oddychovať?“ dokončil svoj monológ.

„Aj mňa teší,“ povedala som ironicky.

„Och, ospravedlňujem sa. Som Carlisle Cullen.“ S milým úsmevom mi podal pravú ruku.

„Bella.“ Potriasla som si s ním. Až vtedy som si všimla prsteň, ktorý mal na ruke. Nestihla som si ho ani poriadne prezrieť, lebo jeho ruka už bola preč. Vrátila som sa teda k jeho monológu.

„V mojom stave? Veď ma nič nebolí.“ A ani som neklamala. Možno ešte hlava si pýtala moju pozornosť, ale inak som sa cítila dobre.

Carlisleovi sa zvraštila tvár, ale nevedela som rozpoznať či prekvapením, alebo nedôverou.

„Najprv vás vyšetrím a až potom môžeme robiť konečné závery,“ povedal a milo sa na mňa usmial.

Úsmev som mu opätovala, ale to už otváral svoju tašku, ktorú si priniesol so sebou, a začal mi odbaľovať ľavú nohu zo zábalov. Ja som sa zatiaľ oprela o vankúše a nechala ho robiť si svoju prácu.

Len čo som trochu privrela oči, vybavila som si pieseň. Her. Cítila som, ako sa mi na tvári usadil zasnený úsmev. A potom on. Zlaté oči, hriešne krásny, dokonalý úsmev...

„Takže, všetko je v poriadku,“ vyrušil ma z myšlienok Carlisleov hlas. Otvorila som oči a uvidela ho sedieť oproti mne na posteli. „Ale pre vaše bezpečie, už si nikdy nasilu netrhajte ihly.“

Prikývla som, aj keď som vedela, že sa mi nič nemohlo stať. Vtom som si na niečo spomenula.

„Viete, pýtala som sa vášho syna, čo sa mi stalo. Ani som nepredpokladala, že to bude vedieť, ale on mi povedal, že vy mi to vysvetlíte.“ Zdvihla som hlavu a pozrela naňho, dožadujúc sa vysvetlenia.

Carlisle vydýchol, ale znova som nevedela či prekvapením, alebo obavou z toho, ako budem reagovať na jeho odpoveď.

„Slečna, to, čo sa stalo vám, som nezažil u nikoho vo svojej doterajšej lekárskej praxi.

Keď som vám robil pár vyšetrení, zistil som niečo nereálne. Nereálne u človeka,“ odmlčal sa. Počúvala som ho a ani som nedýchala.

„Vy ste... prestali ste starnúť,“ dopovedal.

Pozrela som naňho s neskrývaným úžasom, no zároveň so strachom.

„Čo to hovoríte?!“ vybafla som naňho. „To nie je možné u človeka!“

„Veď o to ide, slečna,“ hovoril pokojným hlasom, na rozdiel odo mňa, „vy ste výnimočná. Zrejme sa to zahrňuje do vášho daru.“

„Ale veď to... to... možno ste sa pomýlili pri tých testoch!“ povedala som s nádejou. On iba pokrútil hlavou na znak nesúhlasu.

Zoskočila som z postele, nedbajúc na bolesť v hlave, a začala som sa prechádzať po izbe.

To nie je možné. To nie je možné!

„To nie je možné...“

„Aj ja som si myslel, že to nie je možné, ale je,“ povedal Carlisle.

Prekvapene som naňho pozrela a až vtedy som si uvedomila, že hovorím nahlas.

Prestala som chodiť po izbe a sadla som si naspäť ku Carlisleovi na posteľ. Zložila som si hlavu do dlaní a schúlila sa do kĺbka.

Asi by som sa mala tešiť, ale ja... vždy som chcela pocítiť vôňu normálneho života. Ale nebolo to možné, už len z toho dôvodu, že som kráľova dcéra. Mám úžasný dar, a teraz už ani nestarnem. Ako by som ja mohla byť normálna?

„Kto o tom ešte vie?“ spýtala som sa zúbožene a ani som nezdvihla hlavu.

„Váš otec a moja rodina,“ odpovedal mi zdržanlivo.

Nie! Môj otec nie, prosím!

„Ako dlho som bola mimo?“

„Dva týždne.“

Dva týždne! Keby to vedel len otec, nebolo by to až také zlé, ale keď som sa neobjavila na dvore dva týždne, už o tom určite vedia všetci.

Zdvihla som hlavu a práve vtedy sa rozrazili dvere a s nadšeným vreskotom sa mi okolo krku hodil Marvolo.

„Ségra, normálne som si myslel, že mi skapeš,“ skríkol a ja som sa naňho pozrela s pozdvihnutým obočím.

Odtiahol sa a ja som sa pozrela do jeho nadšenej tváre.

Pozrela som sa za Marvolov chrbát, ale tam, kde sedel Carlisle, už nik nebol. Asi musel odísť a ja som si to nevšimla. Vzdychla som si. Teraz nastal ten čas, aby som zahodila všetky problémy za hlavu a užívala si bezstarostnosť. Aspoň na chvíľu.

„Ale ségra. Veď žiješ! Mala by si sa radovať!“

Pozrela som sa na Marvola a znova som si ho pritiahla do náručia. Oprela som si hlavu o jeho rameno a vdychovala vôňu dreva, lúk a škorice. Privrela som oči, aby som sa nerozplakala.

„Chýbala si mi, Bella,“ zašepkal mi Marvolo do ucha.

Vtom som začula tiché vzdychnutie od dverí. Otvorila som oči a pozrela sa smerom k dverám.

„Lima!“ skríkla som a začala som sa vyhrabávať z Marvolovho náručia.

„Bella! Veď som skoro ohluchol!“ Začula som za sebou Marvolov hlas, ale to som už Limu zvierala vo svojom náručí.

Odtiahla som sa od Limy a pozrela sa do jej uplakanej tváre.

„Prečo plačeš, Lima?“ spýtala som sa jej ako malé dievčatko.

„To sú slzy šťastia, slečna,“ povedala a po tvári sa jej skotúľali ďalšie slzy.

„Tak a dosť bolo oplakávania!“ skríkol Marvolo a ja som tušila, že niečo šípi, „ide sa von!“

Marvolo ma schytil za ruku a už ma ťahal z komnát, ledva som stačila schytiť aj Limu.

Utekali sme po chodbách a Marvolo nás viedol. Vtom sme sa ocitli pred veľkými dubovými dverami, ktoré Marvolo vzápätí otvoril.

Hneď ma oviala vôňa dreva a lúk. Privrela som oči, ale nestihla som si túto chvíľu vychutnať, lebo Marvolo nás zase niekam ťahal.

Začali sme behať okolo celého hradu a okolie sa naplnilo mojím radostným smiechom. Vietor mi rozšantil vlasy, a tak mi neposlušne poletovali okolo celej tváre.

Bolo mi jedno, že navždy budem mať osemnásť. Bolo mi jedno, čo si budú hovoriť o mne iní. Bola som obklopená ľuďmi, ktorých milujem, a to bolo hlavné.

V tom sa pomedzi oblaky prebojovalo slnko a ja som na chvíľu zatvorila oči. Túto úžasnú chvíľu však muselo niečo pokaziť.

„Bella?!“ začula som vedľa seba Marvolov prekvapený hlas.

Otvorila som oči a pozrela som do tých jeho. Marvolo vystrašene ustúpil o dva kroky dozadu.

„Čo sa deje, Marvolo?“ spýtala som sa ho prekvapene.

„B... B... Bella, ty...“ vystrašene koktal.

„Čo je?“

„Bella, ty žiariš!“

 


 

Prosím každého, kto túto časť dočítal dokonca, aby mi zanechal komentár, hoc aj smajlíka.

Ďakujem.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ticho pravej lásky 8. kapitola:

 1
17.09.2011 [12:58]

kachnullka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. Wera
14.09.2011 [8:16]

Wera Emoticon

6. šmudla
28.06.2011 [18:03]

cooože??? Emoticon ...nene! ...nějak nechápu, jak mohla přestat stárnout? Emoticon ...jinak nádherná kapitolka!!! Emoticon Emoticon

5. jajja386
26.06.2011 [17:35]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. marcela
26.06.2011 [16:29]

Klidně ti zanechám i tři smajlíky. Emoticon Emoticon Emoticon Je to hezké.

3. van
26.06.2011 [16:23]

Emoticon Emoticon Emoticon

26.06.2011 [15:01]

RoDiLiCh Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. lelus
26.06.2011 [13:32]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!