Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ticho pravej lásky 5. kapitola

07.06.2011 (17:15) • Alsee • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1874×

5. kapitola

Znova som mala ten čudný pocit. Pocit... Chcela som určiť ten pocit, ale ja... som ho nepoznala.

Nemala som poňatia, čo ten neznámy so mnou robí. Moje srdce v jednej chvíli bilo normálne, ale keď som uvidela tú tvár, akoby som niekoľko hodín bežala šialenou rýchlosťou.

Nedobrovoľne som svoju pozornosť presunula na otca, ktory zvyčajným, mohutným hlasom zvolal: „Carllisle, Esme, Alice, Jasper, Rosalie, Emmett a Edward,“ pomenoval členov našej vzácnej návštevy a pokračoval vo svojom monológu, „rád by som vám predstavil svoje deti, ale zároveň vám ponúkol miesto pri našom stole.“

Zhromaždení prekvapením vydýchli, lebo otec nepozýval často hostí za náš stôl. Stávalo sa to asi tak dvakrát do roka. Otec nás začal predstavovať od najstaršieho, ale ja som tomu nevenovala pozornosť.

„Toto je môj syn, Peter, následník trónu...“ Počula som otca hovoriť, no následne som sa ponorila do svojho milovaného sveta. Sveta myšlienok.

Takže jeho meno je Edward. Veľmi pekné meno. Presne ho vystihovalo. Vystupoval ako elegantný, no zároveň sa v ňom skrývala mužnosť.

Edward Cullen.

Pri tom mene mi srdce zase išlo vyskočiť z hrude. Edward Cullen. Edward Cullen...

Nikto mi kopol pod stolom do nohy a ja som, až nadskočila na stoličke. Pozrela som sa na Marvola, lebo to bol on, kto ma kopol.

„Čo chceš?“ zasyčala som potichu. Keď som obracala hlavu Marvolovým smerom, niečo som si všimla. Každý sa pozeral na mňa. Znova som obrátila hlavu smerom k zhromaždeným a vtom mi v hlave zasvietila, akási čudná žiarovka.

Rýchlo som sa postavila, až zavŕzgal stôl, a následne som sa uklonila. Marvolo sa rehotal, ako keby bol utrhnutý z reťaze. Keď som sa dvíhala z úklonu, na tvári som vyčarila okúzľujúci úsmev. Išla som si znovu sadnúť, keď som si všimla, že tí Cullenovci sa na mňa tak zvláštne pozerajú.

Odohnala som túto myšlienku do najtemnejšieho kúta svojej mysle, ale to sa už nado mnou týčil môj úžasný brat.

„Neideš si zatancovať?“ spýtal sa ma elegantne Marvolo. Následne si dal jednu ruku za chrbát, mierne sa predklonil a druhú ruku vystrel predo mňa.

Nerada by som ho odmietla, no ja som neznášala tanec.

„Prepáč, Marvolo, ale vieš, ako nerada tancujem.“

„No ták, ségra. Jeden tanec,“ žmurkol na mňa.

„Nehrá hudba.“ Následne na to, ako som to povedala, som už počula, ako od sláčikového orchestra zaznievajú prvé tóny.

Marvolo sa zaškeril a ja som si povzdychla. Marvolo tiež neznáša tanec, v tom sme si podobní.

S ďalším povzdychom som vstala a vložila svoju ruku do Marvolovej. Ten sa víťazne usmial, a už ma ťahal na parket.

Postavili sme sa do stredu parketa, Marvolo so mnou zatočil, pritiahol si ma k sebe a začali sme tancovať.

Marvolo svoj očarujúci úsmev vysielal k všetkým dievčatám, no ja, na rozdiel od neho, som sa tvárila asi dosť zle, lebo následne sa Marvolo sklonil k mojej tvári a zašepkal: „Ale no ták, Bella. Veď nie sme na poprave.“

„Ale áno sme, Marvolo. Už si mi asi po desiatykrát stúpil na nohu,“ povedala som s ironickým podtónom v hlase. A ani som neklamala. Normálne ma už boleli prsty na nohách.

Marvolo si ma nevšímal, alebo si ma nechcel všímať. Asi nedokázal zniesť to, že nevie tancovať.

Následne som počula tak nádherný hlas, až som si myslela, že skolabujem.

„Smiem poprosiť slečnu o tanec?“ ozvalo sa za mnou. Zasekla som sa uprostred pohybu a moje srdce sa išlo zblázniť.

Marvolo odpovedal namiesto mňa, a ja som si myslela, že mu jednu vlepím.

„Ale áno. Ja mám ešte povinnosti,“ povedal Marvolo a následne na to už bežal pozvať nejakú brunetku do tanca. Normálne som ju začala ľutovať. Tie palce ju budú ešte dlho bolieť.

„Smiem prosiť?“ znova sa za mnou ozval ten zamatový hlas.

Pomaly som sa otočila a... predo mnou stál on.

Edward Cullen.

Nasucho som preglgla. A zrazu som si nebola schopná vybaviť, čo sa ma pýtal.

„Aká bola otázka?“ spýtala som sa ho ako najväčší hlupák a nemohla som od neho odtrhnúť oči. Bol taký krásny...

„Či by ste si so mnou nezatancovali,“ povedal a na tvári sa mu usadil nádherný uličnícky úsmev. Keď som si myslela, že moje srdce už nedokáže splašenejšie biť, veľmi som sa mýlila. Na celom tele som cítila, ako mi splašený tlkot môjho srdca rozochvieva každučkú čiastočku v mojom vnútri. Pomaly som sa nadýchla, a potom zas pomaly vydýchla.

Zdvihla som pravú ruku, a až teraz som si všimla, ako sa mi trasie.

Bolo to také trápne! On tam stál dokonalý s nádherným úsmevom, pre ktorý by každé dievča vraždilo. A ja, rozochvené dievča, ktoré si práve nedokázalo usporiadať myšlienky.

Pomaly som vložila svoju ruku do tej jeho. Keď sa moja pokožka dotkla tej jeho, chladnej a tvrdej ako kameň, myslela som, že explodujem. Prešiel mnou elektrický prúd, ktorý vznikal od toho miesta, kde sa naša pokožka dotkla. Bolo to také neuveriteľné. A vtedy ten zvláštny pocit naplnil moje vnútro. Pozrela som sa na naše spojené ruky a zdalo sa mi, akoby sa od nich odrážalo svetlo a ony tak zvláštne žiarili.

Presunula som svoj pohľad k nemu, a až vtedy som si uvedomila, že ma ťahá do stredu parketa.

Zastavil sa, otočil si ma k sebe a začali sme tancovať.

Ani neviem, ako ten čas letel. Vpíjal sa mi do očí a ja som sa utápala v potokoch karamelu tých jeho. Neviem čo sa stalo, ale zrazu všetko okolo mňa malo farbu karamelu, na jazyku som cítila sladkastú karamelovú chuť, a všetko okolo sa začalo rozplývať.

Boli sme len ja a on.

Zdalo sa mi, akoby som ani netancovala. S ním, som sa vznášala. S ním, sa tancovalo, tak... inak ako s Marvolom. S ním bolo všetko iné.

Ako som už spomínala, ten čas letel hrozne rýchlo. Ani som si nestihla uvedomiť, že tancujem s najkrajším mužom na svete a už sa nado mnou skláňal, a ako z veľkej diaľky som počula jeho zamatový hlas:

„Ďakujem za krásny tanec.“

Prekvapene som zdvihla hlavu, no to som už videla iba jeho chrbát, ktorý sa od mňa nezastaviteľne vzďaľoval.

Chcela som zastaviť čas a znova byť v jeho náručí.

V náručí Edwarda Cullena.

Autor: Alsee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ticho pravej lásky 5. kapitola: