Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ticho pravej lásky 3. kapitola

21.05.2011 (17:30) • Alsee • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1987×

3. kapitola

Lima odniesla podnos do kuchyne, a keď sa vrátila, posadila ma na stoličku pred zrkadlo.

Najprv mi začala vlasy česať do hrozne zložitých vrkôčikov a neskôr ich zaplietať do ďalších vrkôčikov... Prestala som sa snažiť pochopiť tomu, čo sa práve odohráva na mojej hlave a zatvorila som oči.

Neviem koľko som mala zavreté oči v polospánku, no keď som ich otvorila, práve zapadalo slnko. Takže tým pádom sa o chvíľu začína ples.

Zacítila som, ako mi Lima niečím rýchlo pretiera pokožku a všimla som si, že zrkadlo je zakryté plachtou.

„Lima? Prečo je zrkadlo zakryté?“ spýtala som sa Limy.

„Viete, slečna, chcela som, aby to bolo pre vás prekvapenie, keď sa prvýkrát uvidíte. Dúfam, že sa nehneváte,“ vysvetlila mi Lima a pri poslednej vete sa na mňa pozrela so strachom v očiach.

Aj keď som nemala veľmi v obľube prekvapenia, na Limu som sa nemohla hnevať. Považovala som ju za priateľku a ja som veľa priateľov nemala.

„Nehnevám,“ odpovedala som je na otázku prívetivým úsmevom, ktorá ani nebola vyslovená ako otázka ale skôr ako prosba.

Zdalo sa mi, ako keby sa Lima uvoľnila. Stále sa ma bála. Dokonca života budem nenávidieť otca za to, čo s ňou porobil. Nedokázala som pochopiť, ako niečo také mohol urobiť. Úplne ju zmenil. Lima je pekná, ale musíte trochu nazrieť do jej duše, aby ste vlastne pochopili, prečo sa tak správa. Ja som nazrela a ďakujem Bohu, že mi poslal práve ju.

Všetko zrazu zmizlo z mojej tváre a uvidela som Limu, ako si ma uznanlivo obzerá.

„Lima, nepozeraj sa tak na mňa, lebo sa začnem červenať,“ povedala som jej a vlastne to ani nebolo klamstvo.

„Ale slečna. Veď ste krásna,“ povedala mi uznanlivo Lima a ja som cítila, ako sa mi do tváre nahrňuje červeň.

„Slečna, veď ste prekrásna. To nie je hriech. Je to len dar, za ktorý sa nemusíte hanbiť.“

„Možno je to preklatie, možno dar,“ povedala som potichu, ale aj tak ma Lima počula.

Len nechápavo pokrútila hlavou, ale mlčala. Odišla do vedľajšej izby a naspäť prišla s tými nádhernými šatami.

Znova som na nich len užasnuto zízala.

Asi som zízala príliš dlho, lebo Lima ma poprosila: „Slečna, mohla by ste sa, prosím, postaviť?“

Ako keby som sa prebrala z tranzu, som sa postavila a Lima na mňa centimeter po centimetri navliekala šaty. Keď som ich už mala po pás, rozpažila som ruky.

Zavrela som oči a užívala som si to, ako sa tenký hodváb kĺže po mojom tele. Zacítila som, ako mi Lima zapína korzet, no prekvapivo sa mi stále dobre a pohodlne dýchalo. Potom už len Lima pouhládzala tenký hodváb a ja som otvorila oči, no to už Lima stála pri zrkadle, ktoré bolo stále zastreté, a ja som stála oproti. Lima sa na mňa usmiala a stiahla plachtu zo zrkadla.

Zo zrkadla na mňa vykukla prekrásne dievča. Vlasy gaštanovej farby mala siahnuté na vrchu hlavy a odtiaľ sa jej spúšťali v jemných vlnkách. Pleť mala stále bledú, no bol tam aj jemný olivový nádych. Oči mala obtiahnuté čiernou farbou a ústa sa jej trochu leskli. Šaty sa jej dokonalo hodili, ako keby boli ušité presne na ňu. Korzet prekrásne dominoval na dievčenskej hrudi a postupne sa rozširoval do nádhernej sukne. Všetko bolo zladené do zlato-zelenej farby.

„Lima, kto je to dievča?“ spýtala som sa Limy ako najväčší hlupák na svete, no nemohla som odtrhnúť oči od toho prekrásneho dievčaťa.

„No predsa vy, slečna!“ povedala Lima so smiechom.

Prekvapene som zažmurkala a... Lima mala pravdu! To dievča malo moje proporcie aj takú istú tvár ako ja. Zdvihla som ruku a to dievča v zrkadle zdvihlo ruku tiež.

Lima sa zasmiala môjmu počínaniu a pozrela sa von oknom.

„Slečna, už by ste mali ísť,“ oznámila mi a ja som prikývla. Podišla som k dverám a tam som si ešte nazula topánky, ktoré mi tam Lima pripravila. Lima mi otvorila dvere, a keď som už chcela odísť, začula som za sebou jej hlas:

„Slečna...“

Otočila som sa.

„Prajem vám krásne chvíle v krásnych šatách,“ povedala mi Lima milo a pritom si ma uznanlivo prezerala.

„Ďakujem, Lima. A môžeš pre mňa niečo urobiť?“ srdečne som Lime poďakovala, no spomenula som si na niečo, čo som mala urobiť už dávno.

„Pravdaže, slečna,“ prikývla Lima automaticky.

„Volaj ma Bella,“ povedala som s úsmevom.

Lima sa na mňa prekvapene pozrela, no ja som nečakala na jej odpoveď a povedala:

„Ďakujem, Lima.“

Ešte raz som sa na ňu usmiala a vydala som sa po chodbe ku schodisku. Pred schodmi som si zdvihla sukňu, aby som sa neprizabila. Pekne pomaly som zišla všetky schody, a potom som sa ocitla vo veľkej predsieni. Boli tam veľké drevené dvere, ktoré viedli na nádvorie, kde sa má konať ples. Aj sa tam konal. Cez otvorené dvere som počula hudbu, klopkanie podpätkov a rôzne hlasy.

Nech to máš čím skôr za sebou, hovoril mi ďaleký hlas v mojej hlave.

Vykročila som teda k dverám, a keď som prekročila prach dverí, ktoré viedli na nádvorie, všetko utíchlo. Všetci upriamili svoju pozornosť na mňa. Bola som zvyknutá, no aj tak. Snažila som sa nevšímať si okolie a nájsť Marvola. Prečesávala som pohľadom tváre ľudí, až som ju uvidela.

Tá tvár mala kriedovobielu pokožku, karamelovo-zlaté oči a na hlave jej trónilo vrabčie hniezdo bronzovej farby.

Autor: Alsee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ticho pravej lásky 3. kapitola: