Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 9. kapitola

23.10.2011 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 37× • zobrazeno 7315×

Bella:

Bozkávala som sa s Edwardom Cullenom, vírilo mi v hlave po celú cestu domov. Zrazu, akoby som zabudla na to, že som na neho mala toľko otázok. Možno je vážne ako superman a ešte k tomu dokáže jediným bozkom pripraviť dievča o rozum. Pousmiala som sa nad tým. Musí si o mne myslieť, že som paranoidný blázon. Bola som asi len vystrašená. Tá polica sa na nás zosypala, ale mali sme len šťastie, ako povedal. Veď to sa niekedy stáva, že sa usmeje aj na smoliara ako som ja a veľká kovová polica ho ani neškrabne. Neviem, čo som čakala, že mi Edward povie.

Nejako som si v hlave všetko zidealizovala. Verím na nejakého ochrancu, čo mi pomáha a o Edwardovi si namýšľam hlúposti. Ak s ním chcem vážne chodiť, budem s tým musieť prestať. Dorazila som domov a šla rovno do kuchyne. Zohriala som si cestovinu zo včera a najedla sa. Úplne obyčajný podvečer, ako každý deň. Vzala som plecniak a šla do izby trocha sa učiť. Charlie prišiel dosť neskoro, a tak sme si len zapriali dobrú noc.

V škole som vbehla do triedy pár sekúnd po učiteľovi. Len som letmo pozrela na Edwarda a ten sa na mňa čarovne usmial. Musela som celá očervenieť. Sadla som si k Alice, ktorá mi okamžite podstrčila papierik.

„Takže chodíš s Edwardom?“ stálo na lístku. Pretočila som oči a zachichúňala sa.

„Áno,“ odpísala som.

„To je super, švagrinká,“ napísala Alice a ja som sa zasmiala. Nado mnou sa zrazu zjavil učiteľ a ja som lístok schovala pod ruku. Nekompromisne na mňa pozrel.

„Prídete neskoro, slečna Swanová a ešte rušíte vyučovanie.“ Nadvihol mi ruku a vytiahol lístok. Pozrela som na Alice, ale ona si z ničoho nič nerobila.

„Tak, potrebovali ste svojej spolužiačke bezpodmienečne a okamžite oznámiť, že chodíte s jej bratom Edwardom,“ povedal sucho učiteľ a všetci sa začali smiať. Chcelo sa mi prepadnúť pod zem. Akoby to nestačilo, otočil sa k Edwardovi.

„Blahoželám, pán Cullen,“ dodal a ja som sa prudko obzrela na Edwarda. Pobavene mu zacukali kútiky úst.

„Ďakujem, pán profesor, aj ja sa z toho teším,“ povedal úplne nevzrušene a bez zaváhania. Chcela by som mať jeho nervy, preblesklo mi hlavou. Pozrel sa na mňa a usmial sa. Čakala by som, že sa bude skôr hnevať, no on bol jednoducho skvelý. Otočila som sa k Alice a tá už bez problémov písala odkaz na ďalší čistý papier. Hodina konečne skončila a o lavicu sa oprel Edward. Všetci vychádzali z triedy a keď prechádzali okolo nás, dívali sa na nás, ako na zvieratká v zoo. Prišlo mi to trápne.

„Ahoj,“ šepol Edward a ja som sa len zahanbene usmiala. Alice do mňa jemne štuchla.

„Čakám ťa vonku,“ povedala a mala som pocit, že trocha poštuchla aj Edwarda. V triede už nikto nezostal a ja som sa zodvihla zo stoličky. Edward pôsobil trocha rozpačito, no potom sa nahol a jemne sa dotkol mojich pier. Zalapala som po dychu.

„Nie je to v škole zakázané?“ opýtala som sa nezmyselne. Sklonil hlavu k môjmu ramenu a zasmial sa.

„Tak počkám po škole,“ povedal tesne pri mojom uchu a ja som takmer vzrušením odpadla. Ak by teraz navrhol, že ujdeme zo školy, aby sme sa mohli až do poobedia bozkávať, tak neváham ani sekundu. Sama nad sebou som sa zhrozila. Bola som ako nejaká puberťáčka, s ktorou lomcujú hormóny. Prikývla som. Vychutnávala som si, keď ma jemne pohladil rukou po chrbte. Vyšla som pred triedu. Jessica stála opretá o stenu pri Alice.

„Tak prídete? Rodičia mi požičajú na tu párty chatu,“ hovorila s toľkým nadšením, že ma to upútalo. Potom pozrela na mňa a na Edwarda.

„Pozvanie platí pre páry, čiže aj pre vás dvoch,“ zachichúňala sa.

„Aké pozvanie?“ opýtala som sa nechápavo.

„Párty pre páry u nás na chate, na budúci víkend.“ Rýchlo nás oboznámila so situáciou.

„Pri jazere?“ opýtala som sa a ona prikývla.

„Po škole to tam idem Mikeovi ukázať. Má zabezpečiť hudbu. Donesiete obľúbené CD na playlist a každý, čo pije alebo čo sa mu podarí zohnať. Jedlo zabezpečím ja a Angela a ešte treba výzdobu. Neponúknete sa?“ Pozrela na Alice a potom na mňa.

„Jasne. Výzdoba, to je moje,“ povedala Alice a mrkla na Edwarda. Edward ma jemne objal okolo pása. Jessica trocha vyvalila oči, ale mne sa to páčilo.

„Nepôjdeš po škole so mnou a Mikeom? Poznáš to tam a nechcem tam s ním ísť sama,“ povedala prosebne.

„Po škole mám iný program.“ Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrela.

„Prosím, Bella. Potom ťa hodíme domov. Prosím.“ Jessica bola ako dotieravý hmyz. Mala som ju rada, ale práve teraz som ju neznášala.

„Pokojne choď. Zajtra si ale moja,“ povedal Edward a ja som nakoniec Jessice prikývla.

Na biológii som sedela s Edwardom. Musím sa priznať, že ani netuším, o čom bola hodina, lebo som sa musela plne sústrediť na iné veci. Edward si prisunul stoličku takmer až úplne k mojej. Kde-tu sa jemne, akoby náhodou, dotkol mojej ruky. Pripadalo mi to ako veľmi príjemná a nevinná hra. Po chvíli som však jeho ruku chytila a stlačila v dlani. Bola ľadová a ja som sa ju rozhodla zohriať. Zovrela som ju v oboch dlaniach. Edward sa ani nepohol. Mala som pocit, že sa bojí pohnúť, aby som ho nepustila, ale to nehrozilo. Po chvíli bola jeho ruka teplá. Obaja sme sa tvárili, že sústredene počúvame výklad, no Edward si prsty preplietal s mojimi a takmer celú hodinu sa hral s mojou rukou. Kreslil mi na dlaň krúžky a neskôr rôzne písmená a keď som si z nich poskladala slová, tlmene som sa smiala do ramena. Akoby som to nazvala... Bola to nádhera a ja som si uvedomila, že som sa do toho chalana úplne zbláznila.

Po chvíli som ľutovala, že som sa Jessice prisľúbila, ale nedalo sa nič robiť.

Pri Mikeovom aute si Edward ešte ukradol krátky bozk a naznačil rukou, že mi zavolá. Bola som v siedmom nebi. Nedokázalo mi pokaziť náladu ani Jessicine bzučanie celou cestou k jazeru. Obdivovala som Mikea, ktorý ju, ako sa zdalo, počúval.

Keď sme dorazili na miesto a šli po pláži k chate, Jessica poskakovala okolo Mikea a živo mu vysvetľovala, ako bola s rodičmi v meste. Mike sa na ňu len prihlúplo usmieval.

„A tamto je ten strom, čo som ti vravela.“ Jessica ukázala smerom k chate.

„Nádherná chata. Vážne nám ju tvoji rodičia požičajú na večierok?“ opýtal sa Mike neveriacky.

„Už som povedala, že áno,“ zašvitorila Jess a potom jej oči zaiskrili. „Poď, ukážem ti ju.“ Zdrapla Mikea za ruku a ťahala ho k chate.

„Poď s nami, Bella,“ povedal Mike cez plece, lebo viac sa ku mne natočiť nemohol, keď ho za sebou Jessica vliekla. Jessica sa otočila a ráznym myknutím hlavy mi naznačila, že nie. Zasmiala som sa nad jej reakciou. Bolo mi jasné, že s ním chce byť chvíľu sama.

„Choďte. Ja som ju už videla,“ povedala som uvoľnene. Mike prosebne vyvalil oči.

„Prejdem sa po móle,“ dodala som a ospravedlňujúco sa na Mikea pozrela. Šli teda k chate a ja som stúpila na prvú dosku dreveného móla. Nádherné prostredie, napadlo mi. Našľapovala som opatrne po drevených doskách a užívala si to tlmené zapraskanie pri každom kroku. Fascinovalo ma to. Prišla som na koniec a zadívala sa do vody. Jemné vlnky narážali na betónový pilier. Troška sa zodvihol vietor a tak som si hrubšiu jesennú bundu zapla až ku krku. Oprela som sa o drevené oplotenie a zhlboka do pľúc nasala ten chladný, vlhký vzduch. Privrela som oči. Mala som zrazu zvláštny pocit, akoby sa mólo zachvelo. Otvorila som oči a ozvalo sa hlasné zapraskanie. Drevená ohrádka sa prelomila a ja som už nedokázala udržať rovnováhu. Spadla som do vody. V sekunde ma obklopilo vlhko a chlad. Vnímala som len ako sa za mnou hladina vody zavrela. Ľadová voda ma úplne ochromila. Začala som kopať nohami, ale veci, ktoré som mala na sebe, razom namokli a nekompromisne ma ťahali ku dnu. Spomenula som si v stotine sekundy na všetky videá, ktoré sme v škole videli. Snažila som sa z nôh skopnúť topánky a uvoľniť bundu, ale nešlo to. Dochádzal mi kyslík a ja som sa nevedela dostať nad hladinu, aby som sa nadýchla. Reflex bol silnejší, než moje vedomosti, a tak som sa pod hladinou nadýchla. Moje pľúca nasali vodu ako špongia a na chladnú tekutinu zareagovali bolestivým kŕčom. Celá hruď sa mi stiahla a premkla ma tupá, pálivá bolesť. Klesala som na dno a prestávala bojovať. Nemala som silu. Neviem, či to bolo otupenosťou, ale zazdalo sa mi, že ma niekto chytil pevne okolo ramien. Potom som bola chvíľu ako vo vákuu. Nemyslím, že som úplne stratila vedomie. Cítila som väčší chlad a vietor. Niekto ma otočil na bok.

„Dýchaj!“ Ten hlas to vravel s toľkou naliehavosťou, že som priam mysľou nútila svoj hrudný kôš roztiahnuť sa. Začala som prudko kašľať vodu.

„Bože, Bella! Bella!“ Pišťal mi v ušiach Jessicin vystrašený hlas. Otvorila som oči a nado mnou sa skláňal Mike.

„Bella, si v poriadku?“ opýtal sa naliehavo a pritlačil ma späť na zem. Stlačila som mu bledou, až modrou rukou tú jeho.

„Ďakujem, Mike. Zachránil si ma,“ šepla som lámane, lebo ma chlad doslova bičoval.

„Ja? Nie. Keď sme ťa zbadali, ležala si tu na pláži. Hneď sme k tebe utekali,“ povedal nechápavo. Zakrútila som hlavou.

„Kto ma potom vytiahol?“ opýtala som sa nechápavo, ale akoby ma s Jessicou ani nepočuli. Mike si pohotovo stiahol bundu a Jessica zo mňa ťahala dole mokré veci. Mike ma zabababušil do svojej bundy a šli sme hneď k autu. Tu mi dali ešte deku. Celou cestou som sa obzerala. Hľadala som niečo, čo mi napovie, čo sa stalo.

„Jess, ako som sa z tej vody dostala?“ opýtala som sa dúfajúc, že to v nich vzbudí záujem.

„Mňa by skôr zaujímalo, ako si sa dostala do tej vody. Na plote móla je veľkým napísané, že dosky sú prehnité. Bella, nevieš čítať?“ povedala nahnevane.

„Bella má obľubu v likvidovaní plotov,“ poznamenal Mike a zazubil sa na mňa. „Aj tento ti príde pomôcť opraviť Cullen?“ doberal si ma...

„To vás vážne nezaujíma, ako som sa dostala z vody?“ Hodila som po Jessice spýtavý pohľad.

„Najskôr si nejako vyplávala,“ povedal Mike. Priviezli ma domov. Stiahla som zo seba deku a šla dnu. V kúpeľni som sa povyzliekala vlhké veci a obliekla som si tú hrubú bundu, v ktorej ma našli v lese. Nejako som si na ňu zvykla a cítila som sa v nej bezpečne. Zaliezla pod hrubú perinu. Nestihla som sa ani ohriať, keď mi zazvonil mobil.

„Prosím,“ šepla som.

„Ahoj, Bella. To som ja, Edward. Už si doma?“ opýtal sa zvláštnym tónom.

„Áno,“ šepla som.

„Ako bolo?“ opýtal sa, akoby chcel niečo konkrétne počuť.

„Dobre. Pozreli sme si tú chatu. Je pekná.“

„Máš zvláštny hlas. Si v poriadku? Nič sa nestalo?“ opýtal sa a ja som sa razom cítila divne. Prišlo mi, že vie o tom, že som spadla do vody, ale nemá odkiaľ.

„Nie, nič sa nestalo,“ zaklamala som.

„Dobre. Čo budeš robiť?“

„Budem si čítať. Charlie ma dnes nočnú, tak si užijem samotu.“ Potom som sa zasekla. Nemala by som nikomu hovoriť, že budem cez noc sama doma, ale Edwardovi predsa môžem veriť. Potom ma napadlo niečo bláznivé.

„Nechceš sa zastaviť?“ opýtala som sa náhle. Na druhej strane bolo chvíľu ticho a mne došlo, že som ho zaskočila. „Alebo radšej nie. Mám dosť učenia,“ dodala som, ale vlastne som nechcela vyzerať hlúpo.

„Tak si to uži. Chýbaš mi,“ povedal a ja som zostala v nemom úžase. Razom sa mi tvár roztiahla do úsmevu.

„Aj ty mne chýbaš, Edward,“ pípla som.

„Uvidíme sa zajtra. Budem na teba myslieť.“ Ten chlap ma každou vetou dostával do kolien.

„Aj ja na teba. Ahoj.“ Zložila som mobil a zamotala sa do prikrývky. Chcelo sa mi lietať. Pozerala som do stropu. Konečne som mala pocit, že mi začína byť teplo. Na hrudníku som však cítila zvláštnu ťažobu. Pľúca ma pri každom nádychu zaboleli. Rozmýšľala som nad tým, ako sa nado mnou zavrela hladina a nad všetkými tými pocitmi, čo ma v tej chvíli pohltili. Viečka sa mi privierali. Siahla som si na čelo a zrazu som nevedela, či je moje čelo také horúce alebo ruka tak chladná. Moje telo oťaželo akoby nepatrilo mne. Cítila som sa vyčerpaná a zaspala som.

8. kapitola - 10. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 9. kapitola: