Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 8. kapitola

Arův klenot


Tajomný ochranca - 8. kapitolaV tejto kapitolke sa vrátime do garáže. Edward nám opíše, čo sa stalo a Belle znova dokáže, že je magnet na nebezpečenstvo. Pekné čítanie. Lolalita

Edward:

Začul som zvláštny zvuk, a tak som sa rozbehol ku garáži. Nedbal som na to, že môžem byť odhalený a obrovskou rýchlosťou som vbehol dnu. Bella už padala k zemi a ťažká, kovová polica za ňou. Už sa z nej začali sypať veci.

Schmatol som ju a pretočil sa tak, aby to všetko padlo na mňa a nie na ňu. Dopadli sme na zem. Stlmil som náraz, ako najviac to šlo. Pristáli sme na zemi. Chránil som Belle hlavu. Na chrbát mi dopadla ťažká polica a množstvo vecí z nej. Bol to obrovský rachot.

Hlavu som sklonil k Belle tak tesne, že som zreteľne cítil jej vôňu, jej telo sa hebko vzdúvalo pod mojím. Jej dych sa mi zapieral do tváre a údery jej srdca som cítil na svojej hrudi. Niečo sa vo mne zlomilo. Nebol som schopný hýbať sa. Cítil som omamnú vôňu jej krvi. Bolo jej málo, musela sa len škrabnúť, ale bolo to intenzívne. Muž vo mne zareagoval na jej telo a upír na jej vôňu. Bolo to neskutočné a desivé zároveň.

Bella ma schmatla za vlasy a pridvihla moju tvár, aby na mňa videla. Jej zreničky sa v ľaku zaleskli a ja som sa topil v tom pohľade.

„Si v poriadku? Je ti dobre? Neublížil si si?“ opýtala sa a znova mi vmietla do tváre tú opojnú vôňu. Išiel som sa z toho zblázniť.

„Ja som v poriadku, a ty?“ zachrapčal som. Z hrude sa mi už dralo vrčanie.

Bella sa podo mnou trochu pomrvila a oslobodila si jednu nohu. To objatie jej stehna ma zaklincovalo. Vzrušenie prešlo celým mojím telom. Upír vo mne sa vzpieral. Chcel to krehké dievča podo mnou a rovnako to dievča chcel aj ten muž vo mne. Bolo to choré.

Toto pre Bellu nemôže dopadnúť dobre, blesklo mi hlavou. Myseľ sa mi zatemnila. Mohol by som si zobrať oboje a naraz. Jej telo a jej krv by bola dokonalá súhra a uspokojila by všetko, po čom som tak neskutočne túžil. V Bellinej tvári boli vidno paniku. Znova som zavrčal a nahol sa k jej hrdlu. Vábila ma, volala na mňa ako siréna. Bol som stratený.

„Čo to tu, dočerta, robíte?“ opýtal sa zrazu Mike a s otvorenými ústami na nás čumel. V sekunde som sa spamätal. Vyskočil som na nohy a pomohol Belle, ktorá troška roztrasene nebola schopná povedať slovo.

„Spadlo to. Dám to do poriadku. Odvez Bellu a ja to zatiaľ upracem,“ povedal som Mikovi a hneď som začal zbierať plechovky a klince.

„Edward, ale si v poriadku? Udrelo ťa to po chrbte a...“

„Som v najlepšom poriadku,“ povedal som rýchlo a začal pobiehať po garáži. Mike sa celkom potešil, že ju môže odviezť. Normálne by som mu to nedovolil, ale chcel som, aby bola čím skôr preč z môjho dosahu. Uvažoval som ako upír. Dokonca mi na malú sekundu, keď sme ešte ležali na zemi, napadlo, že ak by som zavrel bránu, Mika zvládnem za sekundu a potom je tá kráska len moja. Bol som v takom tranze, že som si nevšimol kedy prišiel.

Keď odišli a ja som začal ohromnou rýchlosťou upratovať, napadlo mi, že predsa si len budem musieť držať odstup od Belly. Potom som natrel plot a v tej najhoršej nálade som sa vrátil domov. Už keď som bočil na príjazdovú cestu, niečo sa mi nezdalo. Myslel som, že odpadnem. Bellin vrak stál pred našim domom a z poza stien bolo počuť živú debatu. Rýchlo som začal preskúmavať mysle členov rodiny, aby som zistil, čo tu robí. Alice sa ospravedlnila, že musí na toaletu a vybehla von ku mne.

„Čo tu robí?“ opýtal som sa ako prvé.

„Vraj na vás spadla polica a bála sa, či si v poriadku. Vraj ti volala, ale máš vypnutý mobil a tak sa prišla presvedčiť. Čo sa tam vlastne stalo, Edward?“ Alice bola trocha vystrašená, lebo mala víziu.

„Takmer som to nezvládol,“ šepol som zahanbene. „Ďalší problém je to, že neviem, čo všetko Bella videla a ako si niektoré veci vysvetlila.“ Alice mykla ramenami.

„Tak poď, ty nešťastie.“ Vzala ma za ruku a viedla domov.

„Aha, kto prišiel,“ povedala moja sestra. Bella sa postavila a neisto na mňa zazrela.

„Ahoj, ja som prišla, lebo som sa bála, či si v poriadku. Spadlo to na teba a ja som chcela mať istotu, že...“ Sklopila roztomilo oči  ja som zrazu nedokázal pochopiť, ako som jej mohol chcieť ublížiť. Neisto sa postavila predo mňa a ruky držala za chrbtom.

„Som v poriadku. Nič sa nestalo, len som sa tiež trocha zľakol,“ povedal som a snažil sa pôsobiť uvoľnene. Bella sa rozhliadla okolo seba.

„Nemôžeme sa pozhovárať v súkromí?“ opýtala sa šeptom. Pozrel som na Alice a čakal, že mi hodí záchranne koleso. Nestalo sa. Byť s ňou v izbe bolo riskantné, ale kam inam ísť. Vyšli sme ku mne a Bella zavrela dvere a oprela sa o ne.

„Edward, spadla na teba ťažká polica a nič sa ti nestalo. Bol si pri mne tak rýchlo, že som si to ani nevšimla a mala som pocit, že sa v tej garáži s tebou niečo stalo. Bol si... Ja neviem, ako to nazvať, ale nebol si to ty.“ Pozrela mi uprene do očí.

„Bella, som v poriadku. Mali sme šťastie,“ povedal som pokojne a usmial sa.

„Možno si myslíš, že som ten najnemožnejší človek na svete a máš pravdu. Som ale dosť vnímavá a nie som hlúpa.“ Nervózne si hrýzla peru.

„Bella, čo tým chceš povedať? Nerozumiem. Myslíš si, že som nejaký akčný, nezraniteľný hrdina? Počkať, možno som Clark Kent a škodí mi kriptonit.“ Začal som sa smiať. Bella sa na mňa pozrela, nahnevane otvorila dvere. Skoro ma tými dverami udrela.

„Nie si Clark Kent, ale Edward Cullen a ja viem len to, že si v tej garáži nebol a v sekunde si sa zjavil predo mnou. Udrela ťa po chrbte obrovská kovová polica a nič sa ti nestalo. Tvoje oči zmenili farbu behom sekundy a vrčal si na mňa.“ Siahla do svojho vrecka a vybrala škatuľku prezervatívov. Podala mi ju.

„Stratil si ju,“ šepla. Vyvalil som oči. Okamžite mi došlo, čo zodvihla v tej uličke. Sucho som prehltol.

„Nie sú moje.“

„Viem, sú Emmettove.“ Dlho sa na mňa zadívala.

„Vrátil som mu ich,“ zaklamal som. Bella zakrútila hlavou, vzala ich do ruky a strčila späť do vrecka.

„Asi mi šibe,“ poznamenala a chcela odísť. Takto som jej ale nemohol dovoliť opustiť tento dom. Stiahol som ju za ruku do izby a zavrel zase dvere.

„Bella, to je na dlhé vysvetľovanie. Nemôžeme uzavrieť nejaký kompromis?“ opýtal som sa. Nevedel som ani, čo od toho čakám a preto ma jej odpoveď aj prekvapila.

„Dobre. Povieš mi pravdu a ja...“ Nechala vetu otvorenú, aby som si doplnil svoju časť kompromisu. Nahla sa ku mne, akoby čakala, že svoju požiadavku zašepkám. Vôňa jej sladkého dychu ma zaplavovala zvláštnym pocitom prázdnoty, ktorý mohla naplniť, len hlboko v mojom vnútri. Stala sa pre mňa dôležitou súčasťou vlastného bytia.

Rozmýšľal som, čo povedať. Nahol som sa k jej tvári v zvláštnom geste. Ja som jednoducho potreboval mať jej vôňu bližšie. Ona to pochopila prirodzene, presne tak, ako to gesto vyznelo. Nervózne zomkla pery a potom privrela oči a vyšla mi v ústrety. Jediným nepatrným, samozrejmým pohybom spojila naše pery.

Mäkko a vláčne splynula so mnou. Šialenstvo pohltilo moju myseľ a moje telo sa začalo dožadovať svojho. Tvrdo som sa na ňu natlačil. Boh vie, že som nechcel byť hrubý, no bol som. Vpil som sa žiadostivo do bozku ľudského dievčaťa. Moje ruky samovoľne a silno zomkli jej driek a pritiahli si ju k telu na doraz. Nemohla mi ujsť. Moja nadvláda nad jej krehkým telom ma opantala.

Celými pažami som si ju pritisol k sebe. Celý jej hrudník som uväznil v klietke rúk, pričom som neopúšťal jej pery. Z nežného bozku sa stal vášnivý. Mal som sebe aj jej dať čas, no podvedomý hlas vo mne sa akoby bál, že čas nemám a pritom som mal všetok čas sveta. Točila sa mi hlava a vôbec som ju nedokázal pochopiť. Podozrieva ma z niečoho, čomu nerozumie a aj tak je ochotná sa tu so mnou bozkávať.

Ruky mala prekvapene spustené pozdĺž tela. Vôbec sa mi nebránila, nevzpierala. Podriaďovala sa mojej sile. Pery sa mi zvláštne chveli. Jej sladkosť ma napĺňala. Časť zo mňa túžila byť naplnená aj niečím iným, než len vôňou, no druhá a to väčšia časť vedela, že jej nesmiem ublížiť.

Opatrne som poodtiahol tvár. Tentokrát som to zvládol. Netvor ma neovládol ako vtedy v garáži, no môj pohľad musel byť ako nočná obloha. Chcel som vidieť v jej očiach, koľko škody som narobil, no ona ich mala privreté. Vyčkával som na jej pohľad, no ona si omámene oprela hlavu o moje rameno. Jej ruky sa zodvihli a objali ma okolo chrbta.

Ten obyčajný pohyb ma naplnil pocitom radosti. Tichučko si vzdychla a pootvorila oči. Ostýchavo mi pozrela do očí. Jemne sa odtiahla a s trocha pootvorenými perami študovala moju tvár.

Vyzerala ako anjel. Oči jej prebiehali po mojej tvári. Chvíľu sa vôbec nehýbala a ja tiež nie. Nenapadlo ma nič lepšie, než sa znova skloniť k jej ústam. Teraz oči nezavrela, ale pohotovo mi ponúkla svoje ústa. Zapadli sme do seba ako dva kúsky skladačky. Jej chuť som ucítil intenzívnejšie. Pošteklila ma na jazyku, v hrdle a v celom mojom vnútri. Bol to pocit, ktorý sa nedal prirovnať k ničomu, čo som doposiaľ zažil. Nevnímal som nič okolo seba, len ju. Hrdlo ma pálilo, upír vo mne doslova reval, ale ja som ho odmietol počúvať.

„A do riti!“ ozval sa Emmettov hrubý hlas od dverí. Bella sa zľakla a trocha nadskočila. Okamžite sa jej ruky presunuli na moju hruď a odstrčila ma. Nechápavo som sa na ňu pozrel. Stále som pozeral na Emmetta, ako keby nevnímal. Bella v sekunde nabrala v tvári jemný odtieň ružovej a sklopila pohľad.

„To vás tu nemôžem na chvíľu nechať osamote?“ zaburácal Emmett šokovane. Vtedy som sa na neho pozrel. Jeho myseľ bola prekvapená, vytočená a zároveň nesmierne pobavená.

Bella sa na mňa vyplašene pozrela a potom na môjho brata.

„Nič sme nerobili,“ šepla, akoby si myslela, že je môj brat slepý.

„Nie, nič ste nerobili? Môj brat ti len kontroloval mandle a má na to svojskú techniku.“ Emm sa začal smiať. Znechutene som sa na neho pozrel.

„Potrebuješ niečo, Emmett?“ opýtal som sa nahnevane.

„Úplne som zabudol, na čo som sem prišiel. Som šokovaný. Vraj sa budete rozprávať a tu je to o sexe.“ Zažmurkal na Bellu a ona ešte viac očervenela.

„Len sme sa pobozkali. Ak si to mýliš so sexom, tak je mi ťa vážne ľúto. Máš hrubé nedostatky, Emmett.“ Bella ho totálne sfúkla. Emm vytreštil oči a ja som dostal záchvat smiechu. Málo čo vyvedie môjho brata z kontextu a toto od Belly nečakal a ja tiež nie.

„Ak by som nebol prišiel, tak to mohlo dopadnúť hocijako.“ Emm sa snažil brániť.

„Iste. Skočili by sme po sebe ako zajačiky,“ prskla tá na pohľad ustrašená, krehká bytosť. „Ešteže si prišiel,“ vydýchla a pozrela na mňa.

Ja som sa nemohol prestať smiať, čo Emmetta nahnevalo. Pohotovo som šiel Bellu vyprevadiť. Pri dverách ešte zakričala na pozdrav Esmé. Moja matka vybehla z kuchyne a zamávala. Prešli sme k autu. Sadla si za volant a nervózne sa snažila trafiť kľúč do zapaľovania. Nahol som sa a obopol jej ruku a spolu sa nám to podarilo na prvýkrát.

Rozpačito sa usmiala. To som si nemohol nechať ujsť a ukradol som si znova jej pery. Len na malú chvíľu. Kútiky úst sa jej zodvihli do jemného úsmevu. Nahla sa ku mne. Sedela len na pol sedadle a nešikovne sa zošmykla. Ak by som ju pohotovo nechytil, tak skonči na zemi pri mojich nohách. Vrátil som ju späť na sedačku. Omotala ruky okolo môjho krku a pritiahla ma k sebe.

„Ďakujem,“ šepla pri mojich perách tak tesne, že sa mi o ne otrela a potom ich spojila v bozku. Chvel som sa. Netušil som, že je možné moje tvrdé telo tak rozvibrovať. Bozky od nej boli ako tvrdá droga. Návykové od prvej dávky.

Netušil som, kam až môžem zájsť a tak som viac pootvoril pery a jemne jej jazykom prešiel po pere. Ruka jej skĺzla z môjho krku na hruď a zovrela v päsť kúsok mojej košele, za ktorý si ma pritiahla bližšie. Na svojej pere som ucítil vlhko jej jazyka. Zatočila sa mi hlava. Jednou rukou som ju objímal a druhou som kŕčovite zovrel sedadlo a natisol sa na ňu. Vplávala mi do úst svojim jazykom a mne začal v tele vybuchovať ohňostroj pocitov. Chutnalo to, ako ešte nič na svete. Nikdy som nemal v ústach nič lepšie. Znova som pocítil tú neovládateľnú chtivosť, no držal som sa.

Po pár sekundách sa udýchane odtiahla. Sklopila zahanbene pohľad.

„Svoju časť kompromisu som splnila. Už musím ísť, ale sľúbil si mi pravdu,“ pošepla. Urobil som krok dozadu a pribuchol dvere na aute. Prehodila cez seba pás.

„Uvidíme sa v škole a potom sa môžeme ísť prejsť,“ povedal som zachrípnuto. Zasmiala sa a s hrmotom odišla.

Ešte pár minút som stál na ceste a hľadel za autom, ktoré dávno zmizlo z dohľadu. Až teraz mi vlastne došlo, že náš bozk brala ako podmienku a doplnok kompromisu. Mal som chuť tancovať, vyskočiť do vzduchu alebo len radosťou utekať lesom. Tvárou mi preletel spokojný úsmev. Prstami som si ešte prešiel po pere. Nevnímal som nič naokolo.

Keď som sa otočil k domu, vyvalil som oči. Emmett, Rose, Jasper, Alice a Esmé stáli nastúpení pred domom.  Pozerali na mňa, akoby som spadol z višne. Emmettovi sa krútila tvár v ovládanom záchvate smiechu. Alice sa prihlúplo usmievala. Rose pôsobila nakyslo a moja mama bola šokovaná. Jedine Jasper sa tváril, že sa nič nedeje.

„Tak toto je iný hardcore. Bozkával si človeka. Aké to je?“ opýtal sa Emm, keď som prišiel k nim.

„Pozri sa na neho. Veď je jasné aké to bolo. Ten o chvíľu vzlietne,“ povedal Jasper pobavene a zošpúlil ústa a cmukol na Emmetta. Jasper vždy dokáže každú situáciu zaklincovať.

Zavrčal som a prešiel popri nich. V skutočnosti to bolo viac ako skvelé. Bolo to dokonalé. Ja som sa do toho dievčaťa totálne zbláznil. Vedel som to už skôr, ale dnes som si to definitívne potvrdil. Bella Swanová je najsmolnejší človek sveta. Nie dosť, že je naozaj nešikovná a má smolu vo všetkom, čoho sa chytí, ešte sa do nej zamiloval upír.

Vybehol som do svojej izby a Esmé mi bola v pätách. Počkal som ju na dverách.

„To dievča, Bella, ty ju máš rád alebo len...“

„Alebo len čo?“ opýtal som sa, aj keď som koniec vety poznal z jej mysle.

„No, ja viem, že sa ti určite páči, ale niečo k nej cítiš alebo len skúšaš svoje možnosti?“ Pozrela mi do tváre.

„Esmé, ako dobre ma poznáš?“ Pozrel som na svoju matku a ona sa nádherne, aj keď trocha rozpačito, usmiala.

„Poznám ťa, Edward. Ty máš to dievča vážne rád,“ šepla.

„Milujem ju,“ povedal som rázne. Esmé sa zachvela.

„Tak konečne. Konečne aj ty si sa zaľúbil.“ Vyzerala dojato.

„Až po uši. Viem, že zamilovať sa do človeka je zvláštne...“

„Zvláštne? Je to uletené, choré a pre upíra...“ Nedokončila vetu. Smutne som sa na ňu pozrel.

„Ja na tom nevidím nič zlé a som šťastná aj za teba, Edward. Máš právo na šťastie a ak je ním ona, tak sa budeme všetci tešiť s tebou a akceptovať to,“ povedala to dosť nahlas, aby to všetci moji súrodenci počuli a nekomentovali to. Esmé sa vážne a úprimne tešila.

 

7. kapitola - 9. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 8. kapitola:

« Předchozí   1 2 3 4 5 6   Další »
45. Jessy
20.10.2011 [14:51]

JessyKrása Emoticon Emoticon

44. Helča
20.10.2011 [6:22]

Emoticon Krásná, dlouhá kapitola. Jsem ráda, že se trochu posunuli. Těším se na další Emoticon

43. Faire
19.10.2011 [23:06]

FaireTak to se povedlo Emoticon Emoticon

Bella měla v té garáži "z pekla štěstí ". Emoticon

Ale zase to posunulo vše rychle kupředu. Emoticon Emoticon Emoticon

Moc doufám v brzké pokračování. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

42. Faire
19.10.2011 [22:59]

FaireTak to se povedlo Emoticon Emoticon

Bella měla v té garáži "z pekla štěstí ". Emoticon

Ale zase to posunulo vše rychle kupředu. Emoticon Emoticon Emoticon

Moc doufám v brzké pokračování. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

41. N.C.K.J
19.10.2011 [22:37]

zajimavé, moc se mi to líbilo a těším se na další díl Emoticon

40. Nytte
19.10.2011 [21:34]

Úžasné!

39. monika
19.10.2011 [20:36]

tak toto bolo naaaaaaaaaadherne...nemam k tomu viac co dodat , neuveritelne opisy ich pocitov, chvilami ma to priam dvihalo zo stolicky...pre mna tvoja najvydarenejsia kapitola Emoticon

38. Miška
19.10.2011 [20:28]

jedným slovom?? dokonaloúžasnénajsamlepšie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
bože..! bože bože..!!
čo mi to robíííš..??
ty vieš z jedného dvoch bozkov spraviť takú krásnu vec..!
tak úžasne napíšeš tie pocity Emoticon Emoticon Emoticon
joj..!
môžem byť iba z jednej pusy celá...wááá napichanáá..?? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon strašne sa teším na pokračko..!!!
inak zbožňujem tvoje: "ako keby som spadol z višne" Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
wáá bože..! dnes sa mi o tom sníva..!!!
MILUJEM ťáááááááááááááááá Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

37. MM
19.10.2011 [20:27]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.10.2011 [20:15]

ada1987 Emoticon Emoticon

« Předchozí   1 2 3 4 5 6   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!