Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 27. kapitola

26.01.2012 (18:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 54× • zobrazeno 7632×

Alice:

Bella si akurát vyberala veci z tašky, keď som si k nej prisadla.

„Ako?“ opýtala som sa s úsmevom.

„Skvele,“ odvrkla. Vyzerala dosť nahnevane, ale ja som jej predsa nič neurobila.

„Bella, čo sa deje? Stalo sa niečo? Pochopila som, že sa hneváš na Edwarda, ale nevedela som, že sa hneváš aj na mňa.“ Bella šľahla pohľadom do mojej tváre. Mala som pocit, že sa vo mne pokúša čítať. Takúto napálenú som ju ešte nevidela.

„Na teba sa nehnevám,“ povedala stále dosť tvrdo.

„Na Edwarda ale áno. Smiem vedieť prečo?“ Práve vbehol do dverí Edward a hneď za ním učiteľ.

„Meškáte, pán Cullen,“ povedal učiteľ za jeho chrbtom. Edward mi chcel dať len dosť času. Usadil sa a učiteľ začal takmer okamžite s výkladom. Spoľahla som sa na overenú metódu. Vytiahla som kúsok papiera. Napísala som otáznik a podstrčila papierik Belle. Bella ho stiahla zo stola, pokrčila a hodila do lavice.

„Skúsila som to,“ šepla som pre svojho brata. Hodina sa pekne vliekla a Bella mi pripadala hrozne zvláštna. Keď konečne zazvonilo, Edward to skúsil znova. Postavil sa k lavici.

„Bella, ak som niečo urobil, tak...“

„Si obyčajný klamár,“ precedila cez zuby moja skoro budúca švagriná. Edward vyvalil oči.

„Bella, ja som ti nikdy v živote neklamal.“ Vyzeral totálne vyvedený z miery. Nechápavo sa na mňa pozrel, akoby čakal, že ja viem hádam niečo, čo on nie.

„Aj teraz klameš.“ Jej hlas sa zlomil. Snažila sa vyzerať pevne a rozhodne, ale nebola. Určite sa trápila. Vykráčala z triedy a my sme sa na seba s Edwardom pozreli.

„Rozmýšľaj. V čom si jej klamal?“ opýtala som sa toho upíra, čo vyzeral na kolaps.

„Nikdy som jej neklamal. To by som neurobil. Nemal som jej ani čas klamať. Do piatku sme sa od seba nepohli a ak mám povedať pravdu, tak sme toho ani veľa nenahovorili.“ Nechápavo sa díval na mňa a potom na dvere.

„Bella nie je z tých dievčat, čo vyvádzajú len tak.“  Mykla som ramenami.

„Čo mám teraz robiť?“ Môj brat tu stál s bezradne spustenými rukami pozdĺž tela a mne ho bolo zrazu strašne ľúto.

Celý deň za Bellou chodil, ospravedlňoval sa a dopytoval, no zbytočne. Poprosila som aj môjho miláčika, aby sa trocha pokúsil Bellu sprístupniť, no povedal, že Bella je úplne mimo. Začínala som sa vážne zamýšľať nad tým, že môj brat vyviedol niečo vážne.

„Hovorím, že som nič neurobil,“ ozval sa za mnou dosť podráždený hlas. Hodila som na toho chudáčika ospravedlňujúci úsmev a mykla ramenami.  S Edwardom sme hodnú chvíľu hádali, čo sa asi mohlo stať. Počas víkendu som ju mimo domu nespustila z očí.

„Možno to vie?“ Pozrela som sa do Edwardovej bezradnej tváre.

„Čo akože?“

„No, že si ju nechal strážiť. Preto je nahnevaná,“ povzdychla som si a Edward sa vážne zamyslel. Bella sa zjavila na chodbe. Podišla k nám, ale na Edwarda sa nepozrela ani kútikom oka.

„Potrebujem ísť do mesta. Požičiaš mi auto? Môj vrak zas štrajkuje.“ Smutne sklopila oči.

„Vezmem ťa do mesta,“ ponúkol sa môj brať, no Bella po ňom hodila vražedný pohľad a on normálne cúvol. Priznám sa, že to vyzeralo tak, že začne šľahať blesky a hromy.

„Iste. Vezmi si ho. Dám tvoje auto pred váš dom a po moje príde večer Edward.“ Snažila som sa svojmu bratovi trocha nahrať.

„Môžeš si zobrať moje auto,“ šepol Edward zo zálohy. Pripadalo mi to trocha komické, ako sa jej môj braček bojí. Teda, viem, že to nie je strach ako taký, len obava z toho, čo sa robí.

„Vezmem si Alicine auto a môžeš si poň prísť sama?“ opýtala sa ma a ja som prikývla.

„Kde vlastne ideš?“ Chcela som to vedieť aj kvôli tomu vyplašenému za jej chrbtom. Vraj predátor... Bella ale neodpovedala, len natiahla ruku pre kľúče. Podala som jej ich a ona sa otočila k Edwardovi. Premerala si ho pohľadom.

„Buď tak láskavý a neprenasleduj ma.“ Jej jedovatý tón by ma po nociach budil, ak by som mohla spať. Keby to nebolo tak smutné, tak sa na mojom bračekovi dobre bavím. Sucho prehltol.

„Preto sa hneváš? Ja som len nechcel, aby sa ti niečo stalo,“ šepol až tragicky. Bella zalapala po dychu. Najprv sa na neho pozrela s otázkou v očiach a potom spustila smršť.

„Ty... Ty si ma nechal strážiť? Vedela som to. Myslíš, že som tak neschopná a zlomím si väz? Radšej sa mi neukazuj na oči. Rozčuľuje ma aj to, ako dýchaš,“ vybafla na neho a nahnevane šla pred školu. Edward chvíľu vyvalene stál a potom utekal za ňou.

„Ja nebudem dýchať, nemusím,“ zakričal za ňou bezradne. Toto sa už nedalo vydržať. Môj Jasper dostal záchvat smiechu a ja som to už tiež nedokázala ovládať. Edward sa na nám ublížene pozrel.

„Ste obaja odporní. Ja ju milujem a ona sa so mnou nebaví a ja netuším prečo.“  Bol na poľutovanie.

Vzali sme nášho uboleného Rómea domov. Sedel na gauči a civel do steny. Sedel tak hádam aj vyše dvoch hodín, keď mu zazvonil mobil.

„Áno?“ ozval sa zmorene. Sadla som si povzbudivo k nemu. Bol to Carlisle.

„Edward, čo robíš?“ opýtal sa zvláštnym tónom. Nahla som sa cez svojho brata.

„Už dve hodiny pozerá na stenu. Bella nám štrajkuje,“ zasmiala som sa a Edward na mňa zasyčal.

„Preto volám. Bola u mňa na kontrole. Zložil som jej už ortézu. Ruka je ako nová.“ Na Carlislovom hlase sa mi niečo nezdalo.

„Mohla mi povedať, že šla k tebe,“ skonštatoval môj brat

„Dozvedel som sa aj, čo sa stalo, že s tebou nekomunikuje.“ Edward nedočkavo vyskočil na nohy.

„Carlisle, zbožňujem ťa! Čo som vyviedol?“ opýtal sa s nádejou, že sa konečne dozvie, kde je zakopaný pes.

„Klamal si jej a ona je totálne nahnevaná.“

„V čom som jej klamal!“ Edwardovi hlas komicky podskočil.

„Máš aj vážnejší problém, než je klamstvo. O dve hodiny som doma a porozprávame sa.“ Carlisle sa očividne nechcel baviť cez telefón a zavesil. Začali odsýpať dve najdlhšie hodiny v živote môjho brata. Tváril sa ako na pohrebe. Stál pri okne a strážil, kedy sa vráti náš otec. Dookola pri tom opakoval, že nechápe, aký ma problém a čo vyviedol.

Edward:

Keď som na príjazdovej ceste začul auto, vybehol som tak rýchlo, že som takmer pred sebou nestihol otvoriť dvere. Ešte som nevidel Mercedes, no už som skenoval hlavu môjho otca.

„Ani sa nepokúšaj. Toto bude na dlhý rozhovor. Bella má dobrý dôvod sa hnevať a ty si to vypiješ,“ obdaril ma môj otec myšlienkou, keď vystupoval z auta.

„Ja som na umretie. Ani netuším, čo sa mohlo stať.“ Zmučene som sa mu pozrel do tváre. Carlisle vyzeral naozaj nečitateľne. Mykol hlavou smerom k lesíku a rozbehol sa. Bežal som za ním. Vzdialili sme sa asi na tri kilometre od domu. Carlisle sa zastavil a pozrel mi do očí.

„Bella bola u mňa s tou rukou. Hovoril si, ako sa včera správala. Pôsobila neskutočne nervózne. Mal som pocit, že sa ma chce niečo opýtať alebo mi povedať. Tak som začal ja.“ Carlisle si ťažko povzdychol a nervózne zopäl ruky.  Ja som len nedočkavo prikyvoval hlavou, lebo ma nenechal nazrieť do jeho mysle. Videl som len tvár mojej Belly.

„Ona mala isté obavy a ja...“ Carlisle sa zasekol a pozrel na mňa akoby potreboval pomoc.

„Dočerta, vyklop to!“ Bol som ako na ihlách.

„Bella mala strach, že je tehotná,“ šepol môj otec polohlasom. Vyvalil som na neho oči a potom som sa zo srdca rozosmial.

„Bože, ako ju mohla napadnúť taká hlúposť. Hovoril som jej, že upíri deti mať nemôžu.“ Fakt mi spadla zo srdca doslova skala. Schuti som sa smial, keď som si uvedomil, že Carlisle sa nesmeje.

„Preto si podľa nej klamár. Urobil som jej vyšetrenia a ona je tehotná.“ Zo smiechu som prešiel do totálneho šoku. Mal som pocit, že sa neudržím na nohách. Pozeral som na svojho otca, ktorý si nervózne žmolil sako.

„Carlisle, že si podobné somariny vymýšľajú tí dvaja,“ mykol som hlavou smerom k domu, „to sa dá pochopiť. Sú to blázni, ale ty?“ Zodvihol som obočie. Carlisle si vzdychol.

„Povedal som jej, že upíri deti mať nemôžu. Schmatla emitnú misku a chcela ju po mne hodiť. Urobil som jej tehotenský test a potom ultrazvuk. Čaká dieťa. Čaká tvoje dieťa a ty si ten najväčší klamár, lebo si jej povedal, že nepotrebujete prezervatív, lebo upíri deti mať nemôžu. Ešte sa divíš, že je na teba naštvaná?“ Carlisle ma týmto zabil. Vyvaľoval som oči a rozmýšľal, či si nesadnem, lebo sa mi pred očami začali robiť zvláštne krúžky.

„Carlisle, upíri deti mať nemôžu,“ šepol som zarazene.

„Takže ťa Bella podviedla?“ Carlisle zodvihol bradu do toho nadradeného gesta, ktoré nahodil vždy, keď ho niekto nahneval.

„Nie. Nikdy by ma nepodviedla a ja som sa od nej posledné dva týždne nepohol,“ povedal som, keď som si pre istotu sadal na zem.

„Bella vyzerá tak na druhý mesiac.“

„To je hlúposť. Spali sme spolu prvýkrát pred necelými troma týždňami a bola panna. To viem iste,“ šepol som a potom mi došlo, aký som idiot. „Rastie rýchlejšie, lebo je moje,“ skonštatoval som a Carlisle prikývol. „Čo mám robiť?“ opýtal som sa. Carlisle si povzdychol a sadol si ku mne.

„Netuším.“

„Čo ak jej to ublíži. Je to polovičný upír.“ Pozrel som sa otcovi do tváre.

„Je to na vás dvoch.“ Položil mi ruku na koleno a pokrčil ramenami. Vyskočil som na nohy.

„Môžeš si to nechať pre seba? Idem za Bellou,“ povedal som chraptivo a rozbehol sa k domu svojej milovanej. Ťažko sa premýšľa, keď ste v takomto rozpoložení. Bál som sa o ňu. Plne chápem, že bola tak nahnevaná. Ja som ju o niečom presviedčal a bolo to klamstvo. Musí sa cítiť hrozne a momentálne je v tom sama. Ja ju v tom samú nenechám. Vyriešime to.

Charlie nebol doma. Bella bola vo svojej izbe a na moje prekvapenie bolo okno otvorené. Mal som ale pocit, že do neho nezvládnem vyskočiť. Cítil som sa ako omámený. Nevedel som, čo povedať a ako. Stál som pod oknom dobrú hodinu a sledoval každý jej pohyb, aj ten najmenší. Bola v kúpeľni, potom pochodovala po izbe, potom zas kúpeľňa. Vtedy som vyskočil do okna a hlbokým dýchaním sa pokúšal upokojiť. Na upírov to nezaberá. Bella vošla do izby a zmeravela. Dívala sa mi do očí, no hneď zas uhla. Bol som odhodlaný začať vetou, že ma to mrzí a že to dáme do poriadku, no namiesto toho som sa usmial. Sám som to nechápal. Bella sa na mňa neisto pozrela.

„Carlisle ti to už povedal?“ opýtala sa šeptom a ani na sekundu sa mi nepozrela do tváre.

„Áno,“ šepol som. Bella prešla k posteli a v krátkom župančeku si sadla na rám postele. Strčila si prameň vlasov za ucho.

„Povedal si mi, že...“

„Netušil som to. Nemohol som. Normálne sa ľudia a upíri nemilujú,“ šepol som a podišiel bližšie. Zas som chcel skúsiť tú vetu, že ma to mrzí a že to dáme do poriadku, no Bella si pritlačila ruku na brucho. Potom ma napadlo, že to možno vyznie hlúpo. Hľadal som správne slová, ako svojej láske navrhnúť riešenie, ktoré by bolo pre ňu to najbezpečnejšie. Kľakol som si na kolená a presunul sa bližšie k nej.

„Bella.“ Pohladil som ju po ruke a ona si ju pritiahla k svojmu brušku a dlaňou ju k nemu priložila. Zakryla moju ruku svojou a pozrela mi konečne do očí.

„Myslela som, že si mi klamal. Carlisle mi ale vysvetlil, že si to nemohol vedieť. Budeme mať dieťa.“ Jej hlas sa chvel. Ja som sa jej díval do tváre. V živote nebola krajšia. Bola ako anjel skrývajúci nejaké tajomstvo. Usmiala sa a jemne privrela oči.

„Bella, ty to dieťa chceš?“ opýtal som sa dosť hlúpo. Bella sa jemne otriasla a odtiahla sa. Pustila moju ruku a posunula sa vyššie na posteli.

„Ty nie?“ Jej hlas bol zrazu vydesený. Nevedela, čo povedať. Bola vydesená a ruky sa jej roztriasli. Mal som povedať, že ju milujem, ale že to dieťa je nebezpečenstvom, no namiesto toho som sa usmial.

„Milujem vás,“ šepol som. To som ale nepovedal ja. Moja hlava chcela povedať niečo iné. Bella sa prekvapene zaknísala a potom po mne doslova skočila. Zhodila ma na chrbát a pritlačila sa mi na pery. Hladila ma po tvári a cítil som vlhkosť jej sĺz na svojej tvári. Plakala šťastím a ja som sa na vlastné prekvapenie cítil tiež šťastne. Nemal som sa cítiť dobre, veď je to neskutočný prúser. Hlava si mlela jedno a srdce, myslím, že to bolo srdce, zas niečo úplne iné. Pretočil som sa ponad moju lásku a oplácal jej bozky. Bella sa začala nedočkavo zbavovať svojho drobného oblečenia.. Chytila ma za vlasy a trocha ma od seba odtiahla.

„Cullen, keď ti prídem na to, že si ma nabúchal schválne, zderiem ťa z kože,“ zasyčala mi do pier.

„A ak áno?“ zasmial som sa a vzal si jej pery. Bella ma objala stehnami.

„Si z toho viac vyplašený než ja. Teraz sa už ale nebojím,“ šepla.

26. kapitola - 28. kapitola

Toto bude pohodová poviedka a preto nečakajte žiadne stresy. Táto kapitola bola trocha vážnejšia, ale už v ďalšej prejdeme na veselšiu tému. Bude treba oznámiť Charliemu, že Bella je tehotná. Viem, že ste niektoré nechceli, aby bola, ale tak to bolo naplánované od prvej kapitoly. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 27. kapitola: