Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 23. kapitola

31.12.2011 (09:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 53× • zobrazeno 8291×

Edward:

Bella si pritláčala ruku k hrudi a už asi po tisícikrát sa mi ospravedlnila.

„Bella, ty sa nemáš za čo ospravedlňovať. Jednoducho si spadla. Mal som ťa chytiť,“ šepol som a pohladil ju po ramene. V nemocnici sme boli hneď. Zaparkoval som auto a pomohol svojej kráske vystúpiť. Musel som sa niekoľkokrát zhlboka nadýchnuť, aby som sa upokojil, ale to funguje len u ľudí. Vošli sme do priestrannej haly. Bella to tu dokonale poznala. Automaticky šla k ambulancii môjho otca.

„Ahoj, Edward,“ pozdravila ma jedna zo sestier a ja som sa usmial. Bella sa prudko otočila a prebehla po mne chladným pohľadom. Bolo mi to trocha smiešne. Z Belly je malý žiarlivec, ale mne to v tú chvíľu neskutočne polichotilo.

Otec bol u seba. Pred dverami som si odkašľal, aby som ho upozornil, že ideme. Bella jemne zaklopala a Carlisle so širokým úsmevom otvoril. Potom sa pozrel do jej tváre a skĺzol na jej ruky. Zhlboka sa nadýchol. Ohromene hodil jeden zmätený pohľad na mňa a vtiahol Bellu dnu. Posadil ju na stoličku a bez slova jej začal kontrolovať ruku. Doslova to v ňom vrelo. Celkom mi nebolo jasné prečo. Trocha som zneistel.

„Carlisle, je všetko v poriadku?“ opýtal som sa trocha nechápavo. Carlisle ma prebodol pohľadom.

„Bella, pôjdeš na koniec chodby na röntgen. Potom sa vráť,“ povedal jej s hraným úsmevom a Bella sa pustila k dverám. Carlisle ma ale chytil za bundu.

„Zvládne to aj sama,“ prskol. Bella vyvalila oči. Naznačil som jej kývnutím hlavy, aby šla. Carlisle zavrel dvere a strhla sa búrka.

„Ty nie si normálny. Povedal som ti, aby si s tým počkal!“ vyštekol.

„Carlisle, všetko je v poriadku,“ povedal som na svoju obranu.

„V poriadku? Zlomil si jej ruku!“ Carlisle sa celý chvel. Mal na mňa príšernú zlosť. Pripadal som mu ako nejaký bezohľadný nadržaný chlapec.

„Ja som jej ruku nezlomil. To zvládla sama,“ šepol som trocha v rozpakoch. Carlisle sa zarazil.

„Ako?“

„Šla do kúpeľne a zamotala sa jej noha do prikrývky. Než som k nej doletel, bola na zemi. Ja som jej neublížil. Nedokázal by som jej ublížiť. Milujem ju,“ šepol som. Carlisle na mňa chvíľu uprene díval, akoby mi chcel čítať myšlienky, ale na to som tu predsa odborník ja. Jemné zaťukanie na dvere ho prebralo z hlbokého zamyslenia. Otvoril a Bella vošla do vnútra so sklonenou hlavou. Podala Carlisleovi čiernobielu snímku a on si ju okamžite dôkladne pozrel. Potom trocha pohoršene pokývla hlavou.

„Bella, tá ruka bola zlomená už dvakrát.“ Bella zodvihla boľavú a už dosť opuchnutú ruku.

„Tretíkrát,“ šepla.

„Bella, musíš na seba dávať väčší pozor,“ povedal s jemným úsmevom a potom pozrel na mňa. „Poprípade prestaň rozptyľovať svojho ochrancu, aby si plnil úlohu a nenechal ťa nabudúce spanúť,“ zasmial sa. Zrazu bol uvoľnený. Nevyznal som sa v ňom. Vybral zo stolíka modrú ortézu.

„Kosť je zlomená bez posunu. Vlastne je prasknutá. Urobím ti len obväz a dám ortézu. Keď si ju budeš šetriť, nepotrebuješ sadru, ale ak uvidím, že si ju nešetríš, dostaneš tú najškaredšiu sadru, aká sa bude dať urobiť.“ Bella sa rozosmiala a Carlisle s ňou.

„Aj dnes ma odvezieš domov ty?“ opýtala sa ho posmešne a ja som si tiež spomenul na tú scénu spred niekoľkých týždňov.

„Nie, dnes to už hádam zvládne Edward.“ Rýchlo jej obvil ruku a naložil tú plastovú ortézu. Utiahol jej ju dosť natesno.

„Edward, ak by opúchala, troška ju povolíš.“ Potom ešte zo stolíka vybral tabletky a podal ich Belle. „Tie sú od bolesti. Jednu si vezmi teraz a potom každé štyri hodiny po jednej. Môžeš sa po nich cítiť trocha zvláštne, ale to prejde. Dobre?“ Tie tabletky som si k sebe tiež vzal ja.

„Vezmem ju k nám. Charlie je aj tak na celý víkend preč. Takto ju budeme mať na očiach.“ Carlisle sa pousmial.

„Dobre. Uvidíme sa doma,“ povedal nahlas a v mysli dodal, že sa chce hlavne pozhovárať so mnou. Dostanem otcovské kvapky, ale je mi to jedno. Dnes som zažil najkrajšiu noc môjho života, ak si odmyslím tú zlomenú ruku. Nič to nemení na tom, že mi dnes bude spať v náručí sladký anjel.

Prišli sme domov. Bella vyzerala dosť unavene. Bolo už takmer ráno. Vzal som ju do náručia a šiel k dverám. Otvoril Emmett a začal sa dobre baviť. Neunikla mu Bellina ortéza.

„Tak už ste späť? Nemal si ísť Bellu uložiť domov? Cestou ste si to strihli okolo nemocnice?“ Smial sa ako pominutý. Bella ospalo zatlačila na moju hruď a vymanila sa mi z objatia. Postavil som ju na nohy.

„Idem si ľahnúť,“ šepla a prešla okolo môjho brata akoby tam ani nebol.

„Donesiem ti pohár vody. Hneď som hore.“ Len čo Bella zmizla na schodoch, Emmett si ku mne pričuchol a zavrčal.

„To je teda sila. Voniaš ako ona. Čo ste to vy dvaja len robili?“ Pohrozil mi ukazováčikom a ja som mal chuť mu ho odtrhnúť.

„Nič, čo ťa má zaujímať,“ prskol som. Odstrčil som ho z cesty a šiel do kuchyne.

„Vy ste spolu...“ vypískol Emmett a prekvapene otvoril ústa. Pozrel som sa mu do tváre.

„No a?“ Na jednej strane som mal zlosť, že sa do toho pletie, no na druhej strane som mal chuť niekomu sa hlúpo pochváliť. Veď som sa miloval so ženou, ktorú milujem. Čakal som na tú pravú naozaj dlho a som si ňou absolútne istý.

„Ty si normálne s Bellou robil... No, robil si s ňou - to?“ Tá jeho slovná zásoba bola naozaj na úrovni.

„Milovali sme sa,“ šepol som takmer nepočuteľne. Emm vyvalil oči.

„Zlomil si jej ruku?“ opýtal sa a ja som pretočil oči.

„Nie. Ruku si zlomila sama.“ Vzdychol som si a vzal pohár vody.

„Ty. To by sme mali osláviť,“ povedal zrazu Emmett. Trocha som sa zarazil. Zrazu som si nebol istý, čo chce oslavovať. Chce sláviť, že si Bella zlomila ruku, že som jej neublížil alebo niečo iné?

„Už nie si najstarší panic na svete. To je sila. Chudinka Bella. Určite to s tebou mala ťažké. Možno si tú ruku zlomila zo zúfalstva po vašej spoločnej noci. Idem sa jej opýtať,“ zaštebotal môj brat a tak som ho zdrapol za košeľu, ktorá mi zostala v ruke. Bežal som za ním. Keď som pribehol do izby, skláňal sa nad posteľou, na ktorej bola Bella už plne pohltená snením. Rozkošne si hrýzla peru a Emmett sa škeril.

„Ona zas páchne ako ty. Malo by sa to premenovať z výmeny telesných tekutín, na výmenu telesných vôni.“ Emm bol jednoducho neskutočné pako. Pokrútil som hlavou a položil pohár na stolík.

„Vypadni od nej, lebo ťa vyvlečiem v zuboch,“ prskol som. Bella otvorila oči a zahľadela sa nad seba. Môj brat sa nad ňou skláňal v zdrapoch košele. Vyskočila do sedu a celou silou ho udrela vankúšom.

„Nechaj ma, ty úchyl!“ zvreskla. Emmett sa len pousmial.

„Že vraj úchyl! Ja teda nie, švagrinká.“ Emmett sa usadil na posteľ a Bella na neho vyplašene vyvaľovala oči. Vyhodil by som ho, ale je slaboduchý. „To ty si dosť úchylná. Vieš koľko rokov je mŕtvy?“ Pozrel sa na mňa a znechutene si ma premeral.

„Emmett, vypadni,“ štekol môj nežný anjel. Emm sa trocha pohoršene postavil a zavrel za sebou trucovito dvere.

„Emmett je cvok,“ šepla Isabella a opatrne prešla ku mne. Podal som jej pre istotu ďalšiu tabletku a vodu. Bez slova ju zapila.

Zo šatníka som jej vybral jedno zo svojich tričiek. Pristihol som sa pri tom, ako zámerne vyberám čo najkratšie. Nebolo by ani zlé, ak by spala nahá, ale moji súrodenci nemajú takt a mohli by sem vpadnúť. Potom by som musel zabíjať. Hlavne, ak by šlo o Emmetta alebo Jaspera. Podal som Belle tričko a ona šla do kúpeľne. Nechala pootvorené dvere. Musel som sa veľmi ovládať, aby som nenakúkal. Nedalo sa ale nepočúvať. Vyzula si topánky. Počul som zips na nohaviciach a moja fantázia pracovala naplno. Neobliekol som jej nohavičky, tie som mal stále v bunde. Zhlboka som si vzdychol. Potom prišlo na radu tričko. Oprel som sa čelom o stenu a otlačil ho do omietky.

„Edward?“ ozvalo sa rozpačito z kúpeľne. Prebehol som k dverám.

„Áno?“ šepol som.

„Ja... Môžeš mi pomôcť? Nejako som sa zasekla.“ V jej hlase bolo toľko zúfalstva, že som dvere prudko otvoril. Bella sedela na okraji vane vlastne nahá. Jednu ruku mala vytiahnutú z rukáva, no druhý rukáv bol zaseknutý na ortéze. Vlasy mala úplne strapaté, ako s tým tričkom zápasila. Bola taká roztomilá, že som najprv zostal stáť a civel som, ako od pol pása nahá, napoly oblečená v tričku a bez podprsenky, sedí na okraji vane a upiera na mňa prosebný a značne zúfalý pohľad. Jej líca naberali odtiene ružovkastej.

„Nechceš si ma odfotiť?“ povedala dosť nahnevane. Zachichúňal som sa a priskočil jej na pomoc. Tričko som roztrhol od krku až dole a potom som pomalým a jemným pohybom roztrhol celý rukáv. Bella bola predo mnou odrazu nahá.

„Si nádherná,“ pošepol som jej roztúžene. Bella sa trocha zodvihla na špičkách a pohladila ma po hrudi. Zrýchlilo mi to dych. Jemne som ju pobozkal a začal ju hladiť všade, kam som dočiahol svojimi rukami, čiže vlastne úplne všade. Bella túžobne vzdychla. Vyzdvihol som ju do vzduchu a omotal si jej stehná okolo pásu. Zdravou rukou ma objala a natisla sa ku mne.

„Poďme do postele,“ zašepkala. Nevedel som pozháňať myšlienky. Pozrel som na jej boľavú ruku a vzdychol si.

„Ty teda do postele ideš. Si zranená. Musíš si oddýchnuť,“ povedal som na oko rozvážne. Prešiel som k posteli a Bellu uložil do postele. Tá malá potvorka nechala svoje oblé stehná jemne poodtiahnuté a uprene sa mi dívala do očí. Toto sa dá prirovnať k týraniu upíra. Sucho som prehltol.

„Vzala som si tabletku. Teraz to nebolí a dáme na tú ruku pozor.“ Nemohol som tomu uveriť. Ona sa ma tu snaží zviesť. Nemusí sa snažiť, som zvedený už dávno. Hrozne som ju chcel. Tak veľmi som ju potreboval. Viem si ale predstaviť tie pripomienky v celom dome a má sa vrátiť aj Carlisle a ten je schopný ma z nej stiahnuť. Urobil som krok od postele, ale pohľad som z toho božského tela nedokázal odtrhnúť. Bella spojila kolená a prevalila sa na brucho. Trucovito chytila lem prikrývky a chcela ju cez seba prehodiť, no nepodarilo sa jej to ani prvý, ani druhý a ani na tretíkrát. Namiesto toho mi poskytla ten najkrajší výhľad na svete. Tomu by už neodolal naozaj nikto. Jemne som na ňu doľahol a ona sa víťazne uškrnula cez svoje rameno mne do tváre. Hladil som ju po zadočku a jej víťazný úsmev sa premenil na vzrušený a blažený.

22. kapitola - 24. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 23. kapitola: