Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 10. kapitola

26.10.2011 (19:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 65× • zobrazeno 8591×

Edward:

Vedel som, že musím ísť k tej chate aj ja. Mal som tušenie. Už keď sa oprela o ten plot, bolo mi jasné, že zahučí. Riskoval som aj to, že sa odhalím a šiel som ľudskou rýchlosťou k nej, ale keď som na ňu zavolal, bolo už neskoro. Hladina sa za ňou zavrela a tak som poriadne pridal do kroku.

Nechcel som utekať prirýchlo pre prípad, že ma uvidí Jessica a Mike. Priamo z mostíka som skočil do vody a vytiahol Bellu nad hladinu. Srdce jej bilo, no nedýchala. Rýchlo som ju položil na breh a natočil ju bokom. Z úst jej vytiekla voda a začala lapať po vzduchu. Počul som už Mika a Jessicu.

Chvíľu som zvažoval, či tam zostať, ale nakoniec som v sekunde zmizol pod hladinou vody. Mike a Jess k Belle okamžite priskočili a postarali sa o ňu. Keď som sa premočený vrátil domov, nemusel som ani nič vysvetľovať. Emmettovi to došlo okamžite, len Esme sa tvárila trocha prekvapene, že som si dal kúpeľ.

Prezliekol som sa a ľahol si na pohovku  a vtedy som jej zavolal. Tak rozkošne mi klamala. Asi sa bála, že na ňu budem kričať, ale ja by som na ňu nedokázal zdvihnúť hlas. Chcel som sa presvedčiť, že je v poriadku a tak, len čo sme dotelefonovali, šiel som k nej.

Zastal som pod oknom a počúval. Už spala, ale hrozne nepokojne. Vyskočil som do okna na schodisku, lebo to jej bolo zatvorené. Prešiel som do jej izby a opatrne otvoril dvere. Celá miestnosť bola naplnená jej vôňou. Bola zamotaná v perine a na sebe mala bundu, ktorú som jej obliekol vtedy v lese. Očividne sa jej dosť páči. Prešiel som k posteli. Vyzerala zvláštne. Jej telo sálalo teplo a vlasy sa jej lepili na tvár.

Ruka sa mi chvela ako malému chlapcovi, keď som jej prstami prešiel po spotenom čele. Zatriasla sa pred chladom môjho dotyku, no ja som sa jej túžil dotýkať viac. Horúčka ju spaľovala. Najskôr o sebe chúďa ani nevedela. Bolo to zlé. Spadla do ľadovej vody a vietor ju ofúkol.

Vzal som ju do náručia a pritisol ju k sebe. Vôbec ju to nezobudilo. Párkrát som ju oslovil, trochu som ňou aj zatriasol, ale nič. Užíval som si tú horúčavu jej tela, aj keď som vedel, že to nie je dobré. Vedel som, čo musím urobiť. Potrebovala lekára. Charlie nebol doma a tak som urobil to jediné logické, čo som mohol. Vyskočil som s ňou v náručí rovno z jej okna.

Opatrne som ju položil na sedačku v aute a zapol jej pás. Chvela sa. Keď som sa chcel odtiahnuť, zistil som, že sa svojimi drobnými rukami kŕčovite drží mojej košele. Opatrne som roztvoril jej päsť. Nesúhlasne zastonala a uložila sa do sedadla. Kľakol som si k otvoreným dverám auta a opatrne som pritiahol jej bezvládne zápästie k svojim perám.

Krv v jej žilách pulzovala. Snažil som sa nemyslieť na tekutinu, čo jej koluje v tele a pokúšal som sa vnímať len vôňu jej pokožky. Pritlačil som pery na jej ruku. Nežne som po ňom skĺzol. Bolo to omamné. Zatúžil som po všetkom, čo mi môže jej telo ponúknuť. Moja myseľ sa zbláznila. Nevnímal som ju ako obyčajného človeka. Bola pre mňa nymfou. Trápila ma svojou existenciou a pritom jej život bol jediným dôvodom tej mojej. Akoby som našiel svoj zmysel. Našiel som to, čo pre mňa bude naveky dôležité. Rýchlo som vyskočil na nohy a obehol auto. Po ceste som ju ešte niekoľkokrát oslovil, no nereagovala.

U nás sme boli behom pár minút. Chvatne som Bellu vybral z auta a utekal s ňou do domu.

„Čo to vyvádzaš?“ prskol na mňa Carlisle, no keď videl Bellino bezvládne telo, priskočil ku mne a vzal si ju. Utekal do obývačky a zložil ju na pohovku.

„Je horúca,“ šepol.

„Nemohol som ju zobudiť.“ Nervózne som stál nad Carlislom. On sa rozbehol po svoj kufrík.

„Má privysokú teplotu. Bola sama doma?“ opýtal sa neveriacky.

„Charlie je v práci a ona...“

„Alice, dones ľad,“ zreval Carlisle.

„Čo si u nej, dočerta, robil.“ Káravo sa na mňa pozrel. Snažil sa ju prebrať, ale nereagovala. Vzal ju do náručia a bez slova ju vyniesol do mojej izby. Zložil ju na pohovku. Bol som mu v pätách, no rukou ma zastavil.

„Musím jej napichnúť žilu a dať chladený roztok. To nezvládneš,“ prskol. Zostal som stáť vo dverách.

„Zvládnem.“ Uprel som pohľad na ihlu, ktorá sa zabárala do pokožky a kvapka krvi presvitla cez tenký vpich. Zalapal som po dychu a cítil som, že sa moje oči sfarbujú a jed mi zaplavil ústa.

„Edward, v mojej pracovni je v chladničke chladený fiziológ. Dones ho!“ zavelil môj otec a ja som najrýchlejšie ako to išlo doniesol plastovú fľašu. Carlisle do nej vpichol infúznu súpravu a ja som fľašu zodvihol nad hlavu, aby roztok čím skôr schladil jej horúce telo.

„Ak sa teplota jej tela zníži, dám jej lieky a potom zaberú. Idem teraz zavolať na policajnú stanicu, aby Charlie vedel, že je u nás.“ Vyvalil som na Carlislea oči.

„A keď sa bude pýtať, čo som tam robil?“ Carlisle sa pousmial. Pripadal som mu trocha komicky.

„Poviem mu, že ti Bella nebrala mobil, tak si sa šiel aj so mnou pozrieť, či je v poriadku. Keď neotvárala, tak sme šli dnu, lebo sme sa o ňu báli a nebolo zamknuté. Môže byť?“ Prikývol som.

Infúzia stiekla a Bella bola po chvíli o niečo menej horúca. Carlisle jej dal lieky a ja som ju poctivo strážil. Pohovka bola dosť široká  a tak som sa nehanebne uložil vedľa nej. Objal som ju a sledoval každý jej nádych. Carlisle sa s Charliem dohodol, že mu dcéru ráno privezieme.

Bella sa párkrát prevalila a ja som musel dávať pozor, aby z pohovky nespadla. V tejto chvíli som sa rozhodol kúpiť posteľ. Ak bude Bella stále v problémoch, budeme ju potrebovať.

Tá kráska vydýchla a celým mojim telom zavibrovalo. Bunda sa jej trocha zosunula, až na plece, a ja som si uvedomil, že by sa tá posteľ zišla aj na iné úkony. Nemohol som si pomôcť. Priťahovala ma a vzbudzovala vo mne túžbu. Celkom sa mi to páčilo. Konečne som mal pocit, že nie som mŕtvy kus kameňa.

Keď sa ráno začala prebúdzať, napäto som čakal. Otvorila oči a šokovane sa dívala do mojej tváre. Potom oči zas zavrela a otvorila. Bola rozkošná.

„Bella, buď pokojná. Si u nás. Večer som sa u teba zastavil, a keď si neotvárala, zľakol som sa. Mali ste odomknuté, tak som šiel hore a nemohol som ťa zobudiť. Mala si vysokú teplotu, tak som ťa vzal sem, aby sa na teba Carlisle pozrel. Dal ti infúziu.“ Zodvihol som jej ruku s napichnutou ihlou a ona šokovane zaklipkala očami. „Potom teplota ustúpila a dal ti lieky. Volali sme tvojmu otcovi, že si tu. Ráno ťa odvezieme.“ Hľadel som jej do očí a ona po mne kĺzala pohľadom.

„Ty ma tu strážiš?“ opýtala sa zrazu a ja som si uvedomil, že to, ako pri nej ležím, si mohla vysvetliť rôzne.

„Sedel som pri tebe a zaspal som. Ležala si mi na ruke a nechcel som ťa... Bol som dobrý, nič som nevidel a ničoho sa nedotýkal,“ šepol som. Bella sa zasmiala, no potom skrivila tvár.

„Cítim sa hrozne slabo a bolí ma na hrudi. Bolí ma každý nádych,“ povedala ubolene.

„Zavolám Carlislea, aby sa na teba ešte pozrel. Dobre?“ Už som sa chcel zdvihnúť, no ona ma stiahla späť a položila si hlavu na moju hruď. Bolo to úžasné.

„Ako si sa dostal do domu?“ opýtala sa z ničoho-nič.

„Už som hovoril. Nezamkla si.“ Pohladil som ju po vlasoch. Trocha sa nadvihla a jemne ma pobozkala na pery.

„Klameš. Vždy zamykám,“ šepla. Usmial som sa.

„Aj ty si klamala. Zabudla si mi povedať, že si spadla do jazera.“ Zaškeril som sa. Bella trocha vyvalila oči.

„A to vieš odkiaľ?“ V jej hlase bolo podozrenie a tak som sa radšej vymanil z jej objatia a šiel po otca. Carlisle to uzavrel ako nábeh na zápal pľúc. Okamžite jej vypísal recept na antibiotiká a Alice ich šla s Jasperom do mesta vyzdvihnúť. Sedel som s Esme a Emmettom v kuchyni, keď Bella pomalým krokom zišla zo schodov.

„Sme v kuchyni,“ zakričal som a ona sa vydala k nám. Roztržito si žmolila lem dlhej bundy. Rukávy jej padali cez ruky a tak si ich pár krát vyhrnula. Esme sa na ňu usmiala.

„Dám ti raňajky. My už sme jedli,“ povedala moja matka a začala sa zvŕtať v kuchyni. Bella sa vyštverala na vysokú barovú stoličku medzi mnou a Emmettom. Ten si ju premeral a zakrútil hlavou. Potom sa nahol tak, aby na mňa videl.

„Ja tú bundu neznesiem. Myslel som, že si ju vyhodil alebo stratil a ty do nej navlečieš Bellu,“ povedal znechutene Emmett a mne sa zatajil dych. Bella sa prudko otočila na mňa a vyvalila oči. Prudký pohyb spôsobil, že sa s ňou stolička zakývala a tak som ju pohotovo chytil. Bella ma prudko odstrčila a otočila sa k Emmettovi.

„To je Edwardova bunda?“ opýtala sa prekvapene. Márne som kýval poza jej chrbát sprava doľava hlavou, môj brat nemyslí.

„Isteže je. Takú ohavnú bundu by si nikto iný nekúpil. Alice s ním odmietala aj hovoriť, keď ju mal na sebe,“ prskol a začal sa smiať.

9. kapitola - 11. kapitola

Ani sa mi nechce veriť, že už sme na 10. kapitolke. Sľúbila som, že celá poviedka bude pohodová a pokojná. Zatiaľ myslím, že som slovo dodržala. Len sa chcem opýtať, či by ste predsa len neuvítali trocha komplikácií a akcie. Je to len otázka. Dajte mi vedieť v komentároch. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 10. kapitola: