Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sweetheart - 2. kapitola

27.06.2012 (13:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 20× • zobrazeno 3165×

2. kapitola

Edward:

„Strýko Edík? Edík?“ kričala mi do ucha moja štvorročná neter, ktorú som mal práve na starosti. Victoria musela ísť vybaviť do banky nejaké dôležité papiere a James bol v práci, takže sa o malú Sarah nemal kto postarať, a preto prišiel na rad úbohý Edward, brat už spomínanej Victorie. Ja som mal doobeda čas, pretože do práce som mieril až na druhú poobede. Niekedy som mal ale zmeny aj ráno. Čiže ešte som mal tri hodiny na to, aby som si užíval túto malú princeznú. Práve sme sedeli v Central Parku a jedli nanuk, nakoľko bolo vonku teplo na skapanie. So Sarah som sa dohodol, že o tom nepovie svojej mame, pretože Vicky nepodporovala nanuky, ani žiadne iné sladkosti pred obedom. Netreba dodať, že niekedy ani poobede...

Ale Sarah ma tak pekne prosila a ja som jej proste neodolal. No čo, deťom sa má dať to, po čom túžia. Deťmi sme všetci len raz.

„Vieš, že ma tak nemáš volať,“ napomenul som ju milo. Na ňu sa nemohlo kričať. Nie preto, že by som to mal od jej rodičov zakázané, ale na ňu krik nepomáhal. Iba sa vždy rozplakala a to bolo ešte horšie.

„A ako ťa môžem volať?“ Vyvalila na mňa tie čokoládové kukadlá a nanuk jej skoro vypadol z ruky. Našťastie som ho včas zachytil a znova jej ho podal. Sarah bola veľmi zlaté dievča. Spomínam si na čas, keď moja o štyri roky staršia sestra Vicky, prišla smutná domov a ihneď sa zatvorila vo svojej izbe. Nezdalo sa mi to, a tak som tam za ňou šiel. Ona mávala vždy dobrú náladu a za všetkých okolností bola veselá. Preto som mal podozrenie. O chvíľu sa mi priznala s tým, že zistila, že otehotnela s mužom, ktorého stretla na diskotéke. Bol som si však vedomý toho, že mi to povedala len z dôvodu, že sme mali vždy skvelý súrodenecký vzťah. Nevedela, čo má robiť. Bála sa rodičov, ale hlavne mamy, čo by jej na to povedala. A druhá vec bola tá, že nechcela vychovávať dieťa bez otca. Našťastie si ju James vyhľadal, pretože sa do nej zaľúbil a chcel sa s ňou stretávať. Šťastie bolo aj to, že aj ona milovala jeho. Začali spolu chodiť a keď sa mu priznala s tehotenstvom, úprimne sa tešil. Aspoň niečo, lebo inak by som musel asi nabehnúť ja a niečo nepekné mu spôsobiť.

„Drž to poriadne, aby si sa nezašpinila... No a volať ma môžeš hocako, len nie Edík.“

„Tak to ti môžem hovoriť aj Somár?“ Porazene som si povzdychol. S touto malou sa nedá vyjednávať.

„Prečo práve tak?“ Sarah pokrčila plecami. „Mám rada somárikov.“ To áno, zvieratá ujdu, ale keď vyrastie a budú sa okolo nej obšmietať samí iní somári, potom pochopí aj dvojaký význam tohto slova, a myslím, že potom ich tak rada mať nebude...

„Aha, takže to znamená, že máš rada aj mňa?“ Mala ma rada, to som si bol istý. Vždy, keď jej rodičia niekam museli ísť a nemohli ju brať so sebou, automaticky chcela ísť ku mne. A čo by som nespravil pre svoju jedinú neter?

„No,“ odvetila stroho a od čokoládového nanuku si ušpinila celé ústa.

„Ale aj tak ma tak nemôžeš volať. Vieš čo? Volaj ma Edward.“

„Ale to sa mi nepáči.“

„Mne hej,“ protirečil som. Vedel som, že teraz medzi nami nastane taká malá hádka. Ale nemôžem jej predsa dovoliť, aby mi hovorila somár, poprípade strýko somár. Po čase by sa z toho mohlo vykľuť niečo horšie a poteš pánboh.

„Prečo sa ti to páči?“

„Pretože to je moje meno a už som si naň zvykol.“ Snažte sa vysvetliť štvorročnému dievčatku, prečo sa vám páči vaše meno. A ešte k tomu dievčatku, ktoré je ohromne zvedavé. Sarah sa na mňa nedôverčivo pozerala.

„Tebe by sa páčilo, keby som ti hovoril napríklad kačica?“ spýtal som sa jej tentokrát ja. Zamračila sa a na čele sa jej zračila vráska.

„Nie,“ povedala trucovito.

„Tak sa dohodneme, že keď ma ty nebudeš volať somár, ja ti nebudem hovoriť kačička.“ Sarah chvíľu premýšľala, pričom hojdala nohami vo vzduchu, lebo nedosiahla na zem. 

„Tak dobre,“ povedala nakoniec a usmiala sa na mňa. Úsmev som jej oplatil a pošuchoril jej bledé vlásky.

„Nerob mi zle,“ snažila sa odhodiť moju ruku, no nedarilo sa jej to.

„Veď nič nerobím,“ zasmial som sa a zdvihol som obe ruky v obrannom geste.

Sarah niečo zašomrala, ale nemal som šancu rozumieť jej „ninja reči.“ Vždy týmto „jazykom“ vravela vtedy, keď malo byť niečo extra tajné, alebo podobne.  Len pre vysvetlenie, ninja reč je reč, ktorou hovoria všetky dievčatá na svete, ale musia mať len do päť rokov. Po dovŕšení tohto veku sa stane niečo zvláštne, keď už aj ony samy jej prestanú rozumieť. Teda, to som vydedukoval sám. Sarah ma oboznámila len s tou prvou časťou, čiže význam ninja reči.

„Kam pôjdeme teraz?“ spýtal som sa jej po chvíli. „Chceš ísť na preliezačky?“

„Tak fajn.“ Zošuchla sa dole z lavičky a ja som ju nasledoval. Dojedla celý nanuk a obal z neho mi dala do ruky. Pobavene som pokrútil hlavou. Veď čo, strýko somár slúži ešte aj ako kôš. Prečo nie? Našiel som skutočný  najbližší odpadkový kôš, do ktorého som oba obaly vyhodil a otočil sa na Sarah, ktorá bola od nanuku polepená ešte asi aj za ušami. Sklonil som sa k nej a vytiahol si z vačku na džínsoch balíček vreckoviek. Poutieral som jej ústa a ruky aspoň tak, ako sa dalo. Chytil som ju za ruku a vyrazili sme na preliezačky.

O pol jednej mi zavolala Vicky, že už moja zmena „babysittera“ na dnes skončila. Tak som Sarah odviedol domov. Zvláštne na Saraninom správaní je to, že pred mamou je na mňa až prehnane milá, ale v momente, keď osamieme vie, že ja jej zvyčajne dovolím všetko a tak si začne dovoľovať. Ale aj tak ju mám rád. Je to zlaté dievčatko. Niekedy premýšľam nad tým, aké by to bolo, keby som mal aj ja takú dcérku, ako je ona. Ale tieto myšlienky obyčajne rýchlo zavrhnem, pretože ešte mám na otcovstvo čas.

O druhej som prichádzal do autoservisu - ktorý pripomínal garáž -, kde som pracoval už druhý rok. Moja práca nebola niečo extra, ale na živobytie mi to zatiaľ stačilo. Napriek tomu, že zisk nebol až taký veľký. Pracoval som ako automechanik.

„Čau, kámo,“ zdravil ma hneď, ako som otvoril dvere Emmett, môj večne veselý kolega.

„Čau,“ odvetil som a ihneď som sa šiel prezliecť do pracovných vecí. Keď som bol hotový, vrátil som sa späť a všimol si, že Emm je už „zalezený“ pod drahým Mercedesom. Fíha, takéto vychytené auto sme tu už dlho nemali. Totižto, neďaleko od nás bol ešte jeden autoservis, ktorý ponúkal lepšie akcie a tým pádom bola aj lepšie vychytený.

„Ed, podaj mi ten kľúč, čo leží na zemi,“ zakričal spod kapoty. Poobzeral som sa a zbadal francúzsky kľúč, tak som ho zdvihol a šiel za Emmom „dole.“

Keď som bola pod kapotou, podal som mu ho.

„Díky. Ozaj, čo je nové s Emily?“ Ani by ste neverila, ako sa na takomto mieste dá skvele porozprávať s niekým o svojom živote. 

„Neviem, rozišli sme sa,“ odvetil som a odšrauboval som malý uzáver. Hm, tu bude väčší problém...

„Ale čo. Prečo?“

„Mal som pocit, že to nikam nevedie. Proste, v poslednej dobe sme si už nemali čo povedať. Ona bola stále v práci a aj keď nebola, tak sme sa zase nemohli vidieť, lebo bola unavená a chcela spať.“

„To ma mrzí. Hodili ste sa k sebe,“ podotkol Emmett, ale ja som s ním nesúhlasil. S Emily som chodil len dva mesiace, no už za ten čas som zistil, že sme úplne odlišní. Takmer v ničom sme sa nikdy nezhodli a pravidelne sme sa hádali. Hej, bola to milá baba, aj všetko okolo toho, ale necítil som pri jej dotykoch tie povestné motýliky v bruchu. Možno som bol romantik, ale túžil som po žene, pri ktorej toto pocítim. Ktorú budem tak strašne milovať, že mi bude robiť problém pustiť ju aj samú na záchod, pretože bez nej nebudem vedieť vydržať ani minútu. Ktorú budem nosiť na rukách a vyznávať jej lásku. Emily som mal síce rád, ale nikdy som ju nemiloval. Preto sme sa dohodli, že bude predsa len lepšie, ak náš vzťah ukončíme ešte skôr, než to bude horšie.

„A čo ty, nemáš nejaký nový objekt?“ Rozhodol som sa zmeniť tému, pretože som sa nerád bavil o niečom, čo sa ma týkalo.

„Nie, nič. Síce tu vídavam aj pekné baby, žiadna nie je to, čo hľadám.“

„Keby si aspoň vedel, že čo hľadáš, však?“ podpichol som ho a zaškeril sa.

„Héj, no dovoľ! Ja viem veľmi dobre, čo chcem. Taká sa však ešte nenašla.“ Pobavene som pokrútil hlavou. Myslím, že ja aj Emmett si nikdy nenájdeme ženské. To je hrozné. Máme dvadsaťštyri a ženy v nedohľadne. Hm, musím dať tomu čas. Pretože ja si na tú pravú počkám. A verím, že príde. Ďalej sme už nevykecávali a pustili sa do opravovania tohto žihadla.

„Edward, nešiel by si dnes so mnou do Angels Scream?“ spýtal sa Emmett potichu, keď sme skončili s autom a ja som sa naplno rozosmial. Handričkou som si utieral olejové ruky.

„Čo je?“ vybafol a otočil sa na mňa. Našťastie som sa však stihol otočiť, pretože som mal hlavu od smiechu červenú ako prezretá rajčina.

„Ty si sa zbláznil? Ja do takého pajzlu, akým je Angels Scream, v živote nevstúpim.“ Zas tak zle na tom, aby som chodil medzi kurvy, ešte hádam nie som. Angels Scream bol totiž v tomto meste dosť vychýrený bar, ktorý bol známy svojimi profesionálnymi prostitútkami. Pche, by som chcel vidieť tie profesionálky. Určite majú v hlave akurát tak veľké nič, pretože, povedzme si rovno, aká normálna žena by sa šla kurviť? Dobre, mali za to prachy, ale aj tak. Normálne som sa čudoval tým chlapom, ktorí si tam chodili užívať. Doteraz som však žil v tom, že Emmett podobné... ehm... kluby nevyhľadáva, ale očividne som sa poriadne zmýlil.

„Ale veď si tam ešte ani nebol a už to odcudzuješ.“

„Ešte sa mi čuduješ? Veď je to najväčší bordel na svete, kde chodia len úplní zúfalci,“ povedal som trochu rozladene. Kto by sa už len nechal obchytkávať tými nechutnými štetkami, ktoré spia za jednu noc asi s dvadsiatimi mužmi? Možno preháňam, ale aj tak to bolo nechutné.

„Ale veď som nepovedal, že by sme tam šli sexovať. Myslel som tým len to, že by sme tam mohli ísť na pivo, alebo tak nejako.“

„Na pivo môžeme ísť aj sem oproti do krčmy,“ poznamenal som rozladene. Pochyboval som, že je za tým len pivo, ktoré dostať všade. Keďže Emmett nemal už dlhšiu dobu nejakú priateľku, určite mal chuť na sex, len to nechcel priznať.

„Ale no tak, Edward. Nebuď taký suchár. Nemusí to tam byť také zlé. Veď aj tak už teraz nemáš žiadnu priateľku, ktorá by ťa za to dobre sfúkla, tak nemáš dôvod to odmietnuť.“

„Ale ja sa nepotrebujem chodiť „zabávať“ na takéto miesta,“ povedal som pevným hlasom. Nie, nie a ešte raz nie. Mňa tam nikto nedostane.

Emmett si porazene povzdychol, ale ďalej už nič nepovedal. Vedel, že som tvrdohlavý a keď niečo nechcem ja, nikto ma do toho nútiť nemôže, pretože mu to je na nič.

Keď sme večer skončili, rozlúčil som sa s Emmom a poprial mu v Angels Scream veľa šťastia. Cez deň som sa ho ešte snažil presvedčiť, nech tam nechodí, no on si nedal povedať. Vraj tam pôjde a hotovo. Tak fajn, ale keď niečo dostane, tak za mnou nech nechodí!

Prechádzal som po ulici New Yorku, na ktorý dopadol súmrak a rozhliadal som sa po okolí. Celé mesto bolo preplnené rôznymi ľuďmi, ktorí buď mierili – tak ako ja – domov z práce, alebo do nej len šli, poprípade ich cesta mierila do nejakého klubu, kde sa budú až do rána zabávať. Možností bolo viac. Premýšľal som aj nad Emmettovým pozvaním, ale bol som rád, že som ho neprijal. Nikdy som nebol zástancom týchto klubov, kde sa dievčatá alebo ženy predávajú. Prišlo mi to choré. Možno kým som bol v puberte som slintal nad tými krátkymi sukňami, malými podprsenkami a podobnými hlúposťami, ktoré musia mať na sebe. Ale teraz nie. Teraz som tie ženy už aj trochu ľutoval. Ale to fakt len niekedy. Pretože keby tak pracovať nechceli, nerobili by to. V dnešnej dobe už bolo veľa možností, kde sa zamestnať.

Keď som chcel prejsť cez cestu, zbadal som na druhej strane nejakú ženu, ktorá okamžite upútala moju pozornosť. Dlhé čierne vlasy sa jej vlnili až po pás a kontrastovali s jej príliš bledou pokožkou. Občas si do nich vbehla rukou a postrapatila si ich. Na sebe mala oblečené čierne džínsy a biele tričko s krátkym rukávom. Na nohách mala obuté obyčajné tenisky, no aj tak v nej bolo niečo, čo ma nútilo len stáť a zazerať na ňu. Už z tejto diaľky, ktorá nás delila som vedel, že je krásna. Mal som nutkanie ísť za ňou a pozdraviť ju, aby som si ju prezrel zbližša, ale keď som si všimol vysokého svalnatého chlapa, ktorý šiel veľa nej a pôsobil tak, že ju ochraňuje, rozhodol som sa z môjho plánu ustúpiť. Nechápal som, čo to do mňa vošlo. Ešte nikdy som nemal takú obrovskú chuť spoznať nejakú ženu, ako práve teraz. Zakrútil som hlavou a radšej pokračoval v smere mojej cesty domov. Ešte aj večer, keď som líhal do postele, sa mi v hlave vynáral obraz tej krásnej ženy, a vedel som, že musím zistiť, o koho sa jedná, pretože sa asi zbláznim. Obrazne...

Dúfam, že som vás touto nudnou kapitolou neodradila od čítania celej poviedky. Viem, že kapitola bola o ničom, no do deja bola potrebná. Ale nabudúce sa môžete tešiť na kapitolu z pohľadu Belly, v ktorej nahliadneme do jej minulosti a poodhalíme, čo sa jej vlastne stalo.

A takisto Vám nesmierne ďakujem za komenty, ktoré ste mi zanechali pri prvej kapitole. Vôbec som nečakala, že budú v takom počte. Ďakujem vám! Dúfam, že tento raz sa na mňa nevykašlete a nejakého toho smajlíka mi tu necháte.

P. S.: Odkaz pre slečnu N1I1K1O1L. Nie, niečomu takému ako Bella sa rozhodne nevenujem. Myslíš, že by som mala popremýšľať nad takouto kariérou? Dám na tvoje slová!

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sweetheart - 2. kapitola: