Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Svetlo či tma?! - 8 (Ne)šťastie

(Ne)šťastie

Bola som dobrá, moje zhrútenie sa dostavilo až hlboko v lese, plakala som revala som, a krvavé slzy sa prúdmi valili po mojej tvári, šatách a po zemi. Bolelo ma to.... bolelo to tak moc nájsť pár ľudí čo vám rozumejú, pred ktorými nemáte žiadne tajomstvá, bolelo to stratiť niekoho kto vám konečne pomohol vidieť svet bez zabíjania....moc to bolelo.

Nevnímala som nič a nikoho okolo seba, až kým sa ma nechytila studená ruka, zpamätovala som sa a začala som naplno vnímať, najprv som cítila vôňu – UPÍR! Potom som cítila tie až primoc chladné oči - UPÍR! A potom som sa otočila, krvavo červené, vražedné oči – UPÍR! A až primoc bledý na človeka - UPÍR!

Dívala som sa na neho ako na zjavenie, ako, kedy, prečo? Ten upír sa na mňa len usmial a pootvoril ústa.

„ Čo tu tak neskoro dievčatko? Nechcela by si sa pohrať?“

Uškŕňal sa na mňa ten slizák, už len za to slovo že dievčatko som mala sto chutí mu vylepiť. Podišiel ku mne a pohladil ma po tvári, jedným prudkým pohybom som mu strhla ruku z tváre.

„ Nedotýkaj sa ma, varujem ťa!“

Vyhrážala som sa ale upír sa iba zachichotal a tvrdo si ma pritiahol ku telu. Začala som kmytať rukami, chcela som sa vymaniť z jeho zovretia, no nešlo to.

„ Pusť ma!“

Neprestával...

„ Varujem ťa ! pusť ma!!!“

Nič, vyzeralo to že ho to ešte väčšmi rajcuje.

„Varovala som ťa...“

Zašepkala som a strhla si okuliare, zdvihla hlavu a zadívala sa tomu upírovi do očí, A.....

NIČ! NIČ! NIČ!

Absolútne nič!, nič to s ním nespravilo! Žiadne spomienky, slzy, prehadzovanie nič!
Upír sa na mňa uškrnul a zaťukal si na čelo. Zľakla som sa a začala zo sebou ešte väčšmi trhať, kmytať, pokúšala som sa vymaniť z jeho zovretia, ale on si ma stále stískal ku sebe bližšie. Nakoniec mi zašiel rukou pod tričko a roztrhol mi ho. Tento krát som sa zvŕtala ako šialená, a kričala čo mi len hrdlo stačilo, a vyzeralo to že jemu sa to moc páči, čo je nejaký masochista?! Po tvári mi už tiekli moje krvavé slzy, ale jeho to absolútne nezaujímalo. Obhmatkával moje telo. Zasieval ho bozkami, ale takými tvrdými, všetko robil na tvrdo. Popri tomto sa na mňa užasnuto díval.

Prikoval ma ku zemi, pomaly som sa už nemohla hnúť a ak sa mi dalo pohnúť, tak som vzdorovala, a ešte stále kričala. Keď sa rozhodol ma pobozkať odhrýzla som mu peru, len sa zasmial, a ja som sa dívala ako mu pera krásne dorástla a on mohol ďalej pokračovať. Nakoniec mi strhol nohavice, a s trhnutím sa ozval aj môj prosebný výkrik. Strelil mi facku, už som len povzlykávala, na viac som už nemala silu.

Začala som viac a viac vzlykať, lebo sila sa mi vrátila. Ani som si nevšimla že ten upír už na mne neleží. Nebol tam, nikoho som nevidela, moje oči boli zaslzavené, a cez ne som skoro nič nevidela. Počula som len vydesené výkrik. A ja som sa tam len váľala po zemi a vzlykala sem tam kričala slovo „ Nie“.

Nakoniec som už len šeptala sily ma znovu začali opúšťať, do nosa mi narazila vôňa ohňa , vôňa niečoho zhoreného. A potom som otvorila oči a uvidela pred sebou Ethana, na tvári mal zdesený, smutný, priam trúchliaci výraz. A ja som si ďalej poplakávala na zemi. Naklonil sa ku mne a jemne ma vzal do svojho náručia. Až v tej chvíli som sa spamätala, bol tu ON, a ja som nemala okuliare, keď ma vyzdvihoval rýchlo som zaborila svoj pohľad do jeho hrude a priškrtene a chrapľavo povedala.

„Okuliare“

Ethan pochopil, na chvíľu ma posadil na zem, ešte stále nie moc vnímajúcu, a v tom bol späť v ruke držal iné okuliare, asi nevedel nájsť tie moje, a v druhej držal dlhý kabát, asi tiež jeho. Jemne ma do neho zabalil a do ruky mi vložil okuliare. Nasadila som si ich, a pozerala sa na neho, vyzeral tak zničený, tak smutný, nevydržala som to a trasúcou rukou som ho pohladila po tvári. Vydarilo sa! Pousmial sa.

A potom sme zrazu boli v jeho izbe. Zľahka ma položil na posteľ a zase odišiel a o sekundu bol späť. V jednej ruke držal nejaké veci, a v druhej zase uterák a župan. Položil ich na posteľ a sadol si ku mne. Obmotal svoje príjemné ruky okolo mňa a ja som mu začala vzlykať do hrudníka. Bol to pre mňa až moc silný šok, najprv to že som mu nedokázala nič urobiť, že moja schopnosť zlyhala a potom to že som bola taká krehká, že som sa neubránila, že si so mnou robil čo chcel, že ma obchytkával, bozkával.

Bála som sa....

9. kapitola