Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Svetlo či tma?! - 7 Vysvetlenie

Svetlo či tma?! - 7 VysvetlenieĎalšia kapitola príjemné čítanie

Vysvetlenie

„A-A-ako si ma našiel?“

 

koktala som ešte nie moc prítomná, odtiahol sa odo mňa, pozrel na mňa so zmučeným výrazom v tvári.

 

„ Aha.... prepáč, chápem“

 

Zvrtol sa na päte a znovu chcel ....odísť? Je on už normálny, tak toto ma už naštvalo, rýchlo som sa presunula pred neho a zatarasila mu dvere....ja viem bola to blbosť, keďže sa dokáže teleportovať, ale tak za pokus to stálo, možno ho zaujmem, stalo sa zaujala som.

 

Zdvihol hlavu a zadíval sa mi do očí, a v tom som ja začala.

 

„ Čo chápeš? Chápeš to čo som cítila keď ty si mi dal vec po ktorej som najviac túžila a potom si len tak zmizol a nechal ma tam, ja...ja som vás začala mať rada... aaa, a teba možno aj niečo viac“

 

zašeptala som už upokojene, a zviezla sa po dverách na dlážku a ešte dodala.

 

„ Ak chceš tak choď“

 

Ethan, ten tam stál, a zrazu ho nebolo, som si mohla myslieť že odíde, rozvzlykala som sa, vlastne som si práve priznala že sa mi páči, ale to nie je také jednoduché, on mňa nechce, odišiel a nechal ma tu len tak. Vzlyky sa stupňovali. A v tom ma znovu niečo studené oblapilo okolo tela a nieslo ma to po schodoch, bolo mi jedno kto to je a prečo to robí, teraz mi už bolo všetko jedno. Položilo ma to na posteľ, a znovu obmotalo okolo mňa svoje chladné ruky, a mne to ešte stále nedochádzalo. Až kým nezašeptal.

 

„ Kei, prosím... neplač...nie kvôli mne“

 

Pravdaže, bol to Ethan, v tejto chvíli som sa mu chcela hodiť okolo krku, pretože je tu, a neodišiel. Ale bála som sa...bála som sa ako zareaguje.

 

„ Môžem ťa objať?“ spýtala som sa tichunko medzi vzlykmi.

 

Ethan si ma vyhupol na kolená, a húpal ma vo svojom náručí ako malé bábätko.

 

„ Jasné že môžeš Kei“ usmial sa a pokračoval.

 

„ JA, ja sa ti chcem ospravedlniť, za to pred mesiacom, bola to chyba, ktorú by som už nikdy v živote nezopakoval, a ani nezopakujem...teda ak budeš chcieť“ dopovedal, tíško som šepla na súhlas a nechala sa ním ďalej híčkať.

 

„ Kei je to pravda, to čo si povedala, to o tom...že ma máš rada?“

 

Spýtal sa ma keď som sa už ukľudnila.

 

„ Áno, asi áno...hm..teda určite“

 

Ethan ma rýchlo posadil oproti  sebe a dlho sa mi díval do očí, mala som pocit že používam svoju schopnosť, ale nie nepoužívala som ju... A potom mi dlaňou prešiel po tvári. Strel jednu  z mojich posledných krvavých sĺz dlaňou, a potom ju ochutnal, bolo to zaujímavé sa na neho pozerať, správal sa tak nežne ako keby môže tej slze ublížiť...

 

Usmievavo sa na mňa pozrel, a ja som sa taktiež musela usmiať. Bolo mi s ním krásne, schúlila som sa mu v náručí, on ma oblapil znovu svojimi pre mňa príjemne chladnými rukami a takto sme zotrvali nemalú chvíľu.

 

Po tejto nemalej chvíli sa Ethan odtiahol.

 

„Kei, nechceš ísť ku nám? Peter sa iste už bojí, a taktiež celá moja rodina by ťa chcela spoznať“

 

Len som nemo prikývla, Ethan si ma vzal do náručia a potom som ucítila silu teleportu. Stáli sme pred ich domom a ja som sa celá triasla a mala som pocit že dokonca aj upírovi môže byť zle od žalúdku.

 

„ Prepáč na prvý raz je to vždy takéto, zvykneš si!“ ceril sa na mňa.

 

„ Pusti ma na zem!“

 

kríkla som po ňom lebo som to potrebovala predýchať, už sa neceril, ale nasadil vážnu masku, a z touto vážnosťou ma postavil na zem. Peter otvoril dvere a keď nás tam tak videl, rýchlo ku nám pribehol a on ma ?! OBJAL?! A stískal ma ešte pekne dlho.

 

„ Kei  už nikdy neodchádzaj! Rozumieš?! Nikdy! Vieš ako si mi chýbala!“

 

Vyčítal mi a mačkal ma ešte stále vo svojom objatí. Potom sa pozrel na Ethana a prehovoril.

 

„ Ethan mal by si niečo vedieť je tu..“

 

„ ETHAN!!!!!!!MILÁČIK!!“

 

Prihnala sa ku Ethanovi vysoká blondínka a začalo ho náruživo bozkávať. Peter ostal stáť s otvorenými ústami zo zdesenia ale aj pre to lebo nestihol ani dopovedať vetu. Zrazu sa z domu valila tá malá blondínka a kričala.

 

„ Peter, prepáč mi sme ju nedokázali zadržať, veď vieš čo dokáže!“

 

Teraz som už vôbec nechápala, a Ethan? Ten tam len tak stál ako soľný stĺp a tá blonďatá upírka sa stále na neho viac a viac tisla. A on nič, nestála som mu ani za blbé „prepáč“. Otočila som sa a upírskou  rýchlosťou zmizla z dohľadu. Bežala som zas a znovu od všetkého preč, od bolesti, od smútku, od žiaľu od Ethana a jeho milej rodiny, šla som za smrťou....



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Svetlo či tma?! - 7 Vysvetlenie:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!