Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Svetlo či tma?! - 4. Prekvapenie

Svetlo či tma?! - 4. Prekvapenietakže ďalšia čassť pekné čítanie prajem:)

Prekvapenie

 

<!--[if !vml]--><!--[endif]-->Môj život vlastne skončil, skončil práve vtedy keď moja Maggie zmizla, už je to 5 rokov, tak moc mi chýba. Je mi aj ľúto že ma Maggie nestačila dotrénovať aby som neubližovala ľuďom. Ale aspoň že po tom lese som sa mohla slobodne prechádzať a popritom skúmať každú časť lesa.

 

Ani dnes tomu nebolo inak. Najviac sa mi páčilo že konečne sa vidím v zrkadle, bola som.... celkom pekná, v porovnaní s inými ľuďmi. Peknú štíhlu postavu lemovali lesklé hnedé mierne kučeravé, skôr vlnkaté vlasy do polovice chrbáta. Moje oči boli tak trochu nezvyčajné, žiaden upír ich ešte nemal také ako ja, sú šedo striebornej farby, absolútne nepopísatelné. Vybrala som sa konečne von. Na sebe som mala len krvavo červené volánikovité šaty, ktoré tak moc milujem.

 

Topánky som si nikdy nedávala na takéto prechádzky, mala som rada dotyk trávy, kameňov, zeme, ihličia pod mojimi nohami. Išla som cez les až som prešla na pláž. Tu je dosť studené more, ale vlastne čo je pre mňa studené? Sledujem si príliv a odliv a je mi fajn. Moje nohy sú už zmáčané od prudkého prílivu, a konce šiat už taktiež nie sú najsuchšie. Pozerala by som sa na tento vodný úkaz aj týždne, je to krása.

 

„Ahoj“

 

ozvalo sa za mnou, bez váhania som sebou trhla a prudko sa otočila, v tom som si spomenula na svoje oči. Neviem ani prečo ale zosunula som sa na zem, no skôr do vody, a dlane si stískala na oči.

 

Bola som šťastná že sa zatiaľ nič zlé nestalo. Stál tam muž okolo 33- 38 rokov, ryšavé vlasy, medovo hnedé oči, pri ňom mladý okolo 17 – 20 ročný chalan, hnedé až čierne vlasy, elegantne upravené , a prenikavé taktiež medové oči. A plus sú nesmierne krásny. Nebolo pochýb že sú to tvory ako som ja. Dokonca som cítila ich pach, ale akože som ich nepočula?

 

Nabudúce si musím dávať lepší pozor. Ako som sa zosunula na zem ten mladší rýchlo ku mne pribehol, asi ma chcel zadržať, nakoniec iba pri mne ticho kľačal, nič neprehovoril, cítila som jeho dych na ruke, dych? Nezvyčajné. Nakoniec prehovoril ten dospelý:

 

„ Si v poriadku?“

 

Znel ako že ho to naozaj zaujíma. Tak som aspoň zašeptala:

 

„Áno, to.. to len moja schopnosť“

 

Mala som pocit že tomu moc nepochopili, tak som začala, hoci nerada, ale začala som to objasňovať.

 

„ No mám takú nechcenú schopnosť, že keď sa vám pozriem priamo do očí, vidím celú vašu minulosť, hlavne to zlé z vášho života, a potom to už ide nechtiac, nechtiac sa vám dostanem do mozgu a poprehadzujem všetky funkcie, takže by ste sa napr. sami zabili“

 

dovysvetlovala som a rozhodla sa neodpovedať im na otázky ohľadom tohto. Počula som len tichučké.

 

„wau“

 

Vyšlo to z toho staršieho, ten mladý ešte stále kľačal pri mne, cítila som ho. Ďalej pokračoval ten starší.

 

„ Ehm, takže pre vysvetlenie ja som Peter Dunst a ten čo pri tebe kľačí je môj „syn“(cítila som v tom slove iróniu) Ethan Dunst ( ahá takže Ethan), a práve sme boli na love, ale nás upútala tvoja ehm... ako to povedať..“

 

Premýšľal ten Peter.

 

„ voniaš ako margarétky, veľmi veľa margarétok“

 

Dodal Ethan a tak prerušil Petera.

 

„ no tak to som ešte nevedela...teda ...ehm Ďakujem?!?... a ja som Keira....Keira Grey, a som tu pre to... lebo som tu každý deň už skoro rok.“

 

Dokončila som svoju významnú reč, chvíľu bolo ticho, no potom ho zase ten zvedavec Peter Dunst prelomil.

 

„ Keira? Pekné meno... takže Keira nechcela by si ísť ku nám ...teda ak nemáš nič iné na práci, chceli by sme ťa viac spoznať, a aj my by sme ti mohli povedať náš príbeh.“

 

Tak toto ma zaskočilo, mám tam ísť? A čo ak ma chcú zabiť, alebo vlastne nemám čo stratiť, mŕtva som tak či tak. Ešte chvíľu som premýšľala a potom prikývla. Pomaly som vstala a ten Ethan ma pridržiaval ako keby som nejaký postihnutý tvor.

 

„ nie som mrzák“

 

šepla som naštvane jeho smerom. Ihneď mi pustil ruku a oddialil sa.

 

„ to som netvrdil“

 

ešte stačil dopovedať a ja som cítila ako rýchlo zmizol. Peter ma chytil za ruku a rozbehli sme sa. Bežali sme len pá minút, myslela som že to bude ďalej.

 

„Tak toto je náš domček“

 

prehovoril Peter, opatrne som nakukla cez škárku v rukách, ale toto nebol dom ale vila, čo vila dokonalé sídlo....

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Svetlo či tma?! - 4. Prekvapenie:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!