Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 10. kapitola

01.08.2012 (18:30) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1157×

10. kapitola

„Možno som v tvojej rodine, ale nie tak ako by som chcela,“ šepla a začervenala sa. Čo to má znamenať? Bella ma pohladila po tvári. „Chcem byť ako ty,“ šepla.

„Čože? Bella, to nemyslíš vážne, však?“ pýtal sa ma šokovane Edward. Pokrútila som hlavou akože nie, ale zrak som nezdvihla. Bála som sa mu pozrieť do očí. Bála som sa, že sa na mňa bude hnevať...

„Bella?“ Chcel, aby som sa mu pozrela do očí, ale ja som nemohla. Nakoniec mi jedným prstom zdvihol bradu a uväznil vo svojom uprenom pohľade. „Bella, uvedomuješ si, čo chceš, ak chceš byť ako ja?“

Prikývla som. „Edward...“

„Nie, Bella, počúvaj ma,“ skočil mi do reči. „Ty sa chceš stať netvorom! Uvedomuješ si to? A ja to nedovolím. Nedovolím, aby ti hoci kto ublížil, ba dokonca zničil život. A ty teraz odo mňa chceš...“ Teraz som mu do reči skočila ja a bola som poriadne nahnevaná!

„Kto povedal, že to chcem od teba?!“ skríkla som. Nepovedala som to, ale chcela by som, aby ma premenil. „Povedala som, že chcem byť ako ty, nie, že chcem, aby si ma premenil ty!“ Asi som Edwarda šokovala, keďže zalapal po vzduchu.

„Bella? Bella, ty chceš ísť za hocakým upírom, aby ťa premenil? Uvedomuješ si, koľko ovládania by musel vyložiť? Bella, prosím ťa, nemôžeš si dať zničiť život ako ho mám zničený ja. Ty vidíš len tie pekné stránky upírskej večnosti... Ale o tých temných si nevieš predstaviť,“ hovoril skoro šeptom, no i tak mi naskočili zimomriavky. Založil si ruky do dlaní. Je zo mňa sklamaný a ešte som ho aj nahnevala.

„Edward, prepáč, ale ja chcem byť s tebou. Naveky.“ Pokúsila som sa mu odtiahnuť ruky. Na moje veľké prekvapenie to išlo. V očiach mal smútok. „Milujem ťa.“ Objala som ho okolo krku. Pritiahol si ma a tvár si zaboril do mojich vlasov.

„Vieš, koľko rizika prináša premena?“ opýtal sa ma. „Tvoja krv mi spieva, nemusel by som sa udržať...“ Zarazilo ma, že hovorí o sebe. No ak mám byť úprimná, tak aj potešilo a vystrašilo. Jasper by sa zbláznil, keby tu je.

„Ja ti verím,“ povedala som úprimne. „Viem, že sa dokážeš ovládať.“

„O to nejde, Bella.“ Odtiahol sa odo mňa, aby mi videl do očí. „Nemôžem ťa odsúdiť na večnú tmu a taktiež to nedovolím nikomu inému.“

„Večnosť s tebou by nebola žiadna tma. Každý deň by bol lepší, ako deň pre tým...“ Chcel som mu povedať viac, presvedčiť ho, ale zastavil ma.

„Bella, teraz sa o tom nechcem baviť,“ povedal nekompromisne. Neušlo mi slovo teraz.

„Dobre,“ rezignovala som. „Teraz sa o tom už nebudeme baviť.“ Začiatok vety som poriadne zdôraznila, aby vedel, že sa k tejto téme ešte vrátim.

Edward zastonal, akoby ho niečo bolelo. Nechcel snáď, aby som bola ako on, aby som s ním mohla byť celú večnosť a nikdy sa neodlúčiť?

„Príde Alice,“ povedal mi Edward, keď som umývala misku. Snažila som sa správať, akoby sa pred chvíľou nič nestalo.

„A na čo?“ opýtala som sa zvedavo. Ak mi chce priniesť deku alebo ma zavolať nakupovať, tak nech sem radšej nelezie... Edward sa zasmial, akoby vedel na, čo myslím... Nemožné.

„Uvidíš.“ Zozadu ma objal okolo pásu. „Nemusíš sa báť, budem pri tebe...“

Sadli sme si do obývačky a čakali na Alice. Edward pustil nejaký film, ale ani raz sa nepozrel na obrazovku. Stále sa pozeral na mňa. Ja som sa tvárila, že pozerám telku, ale keby sa ma opýta o čom bol film, nevedela by som mu povedať.

Pohľad sa mi stále skrúcal k Edwardovi. Nakoniec som ho tam nechala. Len sme si hľadeli do očí. Mohla som sa  aj utopiť, toľko lásky som v tých jeho videla.

Edward sa zrazu postavila a vypol televízor. „Páčilo sa ti to?“ opýtal sa s úsmevom.

Začervenala som sa a prikývla. „Veľmi sa mi páčilo, čo som videla.“ Edward sa začal smiať. Mal tak nádherný smiech! Všetko na ňom bolo nádherne!

Sadol si ku mne a pritiahol si ma do náručia. Presne tam, kde som chcela byť. Vo vlasoch som pocítila jeho studené pery. Otočila som sa tvárou k nemu a nastavila som mu ústa.

„Takže už nie si chorá?“ opýtal sa s tým svojím dokonalým úsmevom. Niečo som odfrkla a odvrátila sa od neho. Zasmial sa a otočil mi tvár k tej jeho. „Prepáč,“ šepol mi do pier a pobozkal ma. To by som nebola ja, keby mi srdce nejde vyskočiť z hrude.

Vyrušilo nás klopanie. Dobre. Ignorácia. No klopanie neprestávalo. Zrazu sa v obývačke ozval Alicin hlas. Od ľaku som nadskočila. Edward sa zasmial a odtiahol.

„Klopala som,“ povedala Alice a usmiala sa. „Ako sa cítiš, Bella?“

„Výborne,“ šepla som stále celá červená. „A ty?“ Obaja sa zasmiali. Blbaňa! Ako sa môže asi cítiť upír?!

„Alice, ty nie si v škole?“ opýtala som sa, aby som odviedla reč inam.

„Bella, pozrela si sa dnes von oknom?“ Okamžite som to urobila.

„Och,“ vypadlo zo mňa, keď som zbadala ako svieti slnko. Alice sa zasmiala.

„Ale preto tu nie som,“ povedala a čakala až sa opýtam prečo tu je. Dobre.

„A prečo tu si?“ opýtala som sa.

„Neviem, ako si to mohli dovoliť, ale presunuli ples,“ povedala Alice zhrozene. Super! Žiadne nákupy! Viditeľne mi odľahlo, lebo Alice sa usmiala, keď zbadala môj výraz.

„Bella, som rada, že si taká šťastná, že ples bude zajtra,“ povedala Alice s jemným smiechom.

„Čože? Zajtra?“ No dobre, nákupy sa aj tak nestíhajú...

„Áno, zajtra. A preto pôjdeme nakupovať dnes poobede, keď sa zamračí.“ V pohode. Charlie to nedovolí. „Volala som s tvojím otcom. Prehovárala som ho dlho, ale môžeš dnes u nás spať.“

„Čože?“ Dobre, na Charlieho sa nemôžem spoľahnúť.

„Bude to skvelé! Dnes pôjdeme na nákupy a večer si urobíme manikúru a zajtra bude veľký deň! Ples! Vystrojím ťa ako bábiku. Bude to skvelé! Musíme kúpiť...“ Hlavu som si položila na kolená a zapchala si uši, no i tak som ju počula...

„Čo som komu urobila?“ šepla som si pre seba, ale upíri ma, samozrejme, počuli. Edward sa začal smiať a Alice urazene stíchla...

Super... 

Ďakujem za komentáre k minulej kapitole, všetky ma potešili... Až tak, že ďalšia kapitola je už teraz...

Dúfam, že sa Vám páčila aj táto a opäť mi tu necháte nejaký koment... 

KatarinaCullen

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 10. kapitola: