Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 25. kapitola

25.10.2011 (20:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 56× • zobrazeno 7429×

Edward:

Vybehol som z Bellinej izby a vtedy vyšiel aj Charlie. Myslel si, že je to Bella. Prekvapene sa na mňa pozrel.

„Idem domov,“ povedal som akoby nič. Charlie sa na mňa prekvapene pozrel.

„Stalo sa niečo?“ Zdalo sa mu podozrivé, že odchádzam v noci od jeho dcéry. Policajt sa nezaprie.

„Nie, len mi volal brat, že potrebujú doma moju pomoc,“ povedal som automaticky. Charlie so mnou zišiel dole.

„Nepoznám ťa najlepšie, ale je mi jasné, že by si ju tu len tak nenechal. Niečo sa muselo stať.“ Charlie sa na mňa spýtavo pozrel. Bol vnímavý a dával si dohromady niektoré veci až veľmi rýchlo.

„Charlie, ten muž, čo mal prsty v obchodovaní s ľuďmi v Anglicku, polícii ušiel. Dostal sa do Ameriky a volal mi brat, že dostal informáciu, kde je.“ Nechcel som to Charliemu hovoriť, ale už sám uvažoval, že bude pátrať a nebol by som rád, aby sa dostal do nebezpečenstva.

„Predpokladám, že kontakty, ktoré tvoja rodina má, nie sú úplne čisté,“ šepol a uprel na mňa svoje hnedé oči. Prikývol som.

„Dajte na seba pozor a ak by sa niečo vyostrilo, volajte políciu alebo priamo mne a ja všetko zabezpečím.“ Charlie nemal ani tak strach o mňa, ako o Bellu. Bál sa, akoby jeho aj tak dosť ranená a ubolená dcéra niesla, ak by sa mi niečo stalo. Usmial som sa na neho a chcel ísť, keď ma prudko chytil za rukáv. Stočil sa do chodby, smerom k pivnici a z priestoru za zrkadlom vytiahol revolver. Podal mi ho a ja som až teraz vyvalil oči. Totálne ma to odrovnalo. Charlie bol policajtom, ktorý si zákon ctí, ale pokiaľ šlo o jeho dcéru, bol v prvom rade otcom. Bez zaváhania som zbraň vzal a strčil ju za pás. Vybehol som von a naskočil rovno do auta. Po ceste som zavolal Jasperovi.

„Máš niečo nové?“ opýtal som sa rýchlo.

„Sme už na ceste. Stretneme sa na mieste a ak by si tam náhodou dorazil skôr, neurob nejakú hlúposť. Jasné, Edward?“ Jasper znel naliehavo. Čo sa týka Belly, som naozaj horúca hlava.

„Neboj sa. Počkám vás.“ Zaklapol som mobil a odbočil na diaľnicu von z mestečka.

Vasilij mal v sebe toľko odvahy a vlastne nerozumu, že prišiel až sem. Nešlo mi do hlavy, čo robí tak blízko. Čakal by som, že zapadne do Mexika a nie, že sa objaví pár desiatok kilometrov od nás. Dupol som poriadne na plyn. Vidina možnej pomsty ma hnala dopredu. Mal som šancu zabiť ho, ale spoliehal som sa na spravodlivosť a políciu. Bolo by pre mňa väčším zadosťučinením, keby zhnil v base a tam si naplno vychutnal to, čo robil tým dievčatám. Toľko zmarených životov. On si nezaslúži jednoducho umrieť.

Keď som dorazil na adresu, ktorú mi dal Jasper, zbadal som už Carlisleove auto. Vystúpil som a prebehol k nim. Jasper a Emm sa postavili ku mne a Carlisle sa na mňa trocha rozpačito pozrel.

„Jasper dostal informáciu, že Demeter hľadal Dedyho v bare. Dedy bar zavrel a niekam zmizol. Zostáva nám dúfať, že sme ho našli skôr než Demeter. Môžeme ísť?“ Carlisle rozprával chladne a rýchlo. Pozrel som na Jaspera.

„Dúfam, že tvoj informátor bude diskrétny,“ šepol som.

„Ak nie, jeho smola.“ Môj brat sa démonicky usmial a nikdy mi viac nepripomínal upíra. Bol vo svojom živle. Emmett sa otočil k starej polorozpadnutej budove.

„Kto tam bude prvý?“ povedal rýchlo a vyštartoval. Rozbehol som sa hneď za ním. Vyskočil do tretieho poschodia a ja som vyskočil na schodisko. Jasper šiel zozadu a Carlisle sa držal za mnou. Len čo som zastal pred zelenými, ošúchanými dverami, vedel som, že sme to nestihli. Cítil som krv a nebolo jej málo. Carlisle nepatrným pohybom dvere vytlačil. Na dlážke ležalo mužské telo. Dalo to dosť predstavivosti, aby som v ňom našiel podobu s Dedym. Dostal guľku priamo do tváre. Množstvo krvi vsiaklo do špinavého koberca. Jasper zostal stáť pred dverami. Mal čo robiť, aby sa udržal, ale zvládal to. Emmett prešiel cez okno a z vrchu sa znechutene otriasol nad mŕtvolou toho chlapa.

„Umrel ako žil. V špine,“ povedal sucho Emm a dokonalo vystihol situáciu. Z diaľky som začul sirény policajných vozov. Akoby ma to prebralo z tranzu. Bolo jasné, že susedia zavolali políciu. Len sme na seba pozreli a v sekunde sme boli pred domom pri autách.

„Skúsim niekomu zavolať a uvidíme. Aspoň vieme, na čo sem Demeter prišiel. Nerád prehráva a za jeho prehru mohol Dedy.“ Jasper bol v podobných situáciách ako skala. Bolo to dobré, že si držal ten chladný odstup. Mohol triezvo myslieť, na rozdiel odo mňa. Ak by sa mi teraz dostal Demeter pod ruky, tak ho roztrhám na drobné kúsky.

Odišli sme skôr, ako dorazila polícia. Jasper zatiaľ vybavoval jeden telefonát za druhým. Plynule prechádzal z angličtiny do nemčiny, potom taliančina a nechýbala ani ruština. Radšej som ani nechcel vedieť, odkiaľ tých ľudí, s ktorými telefonoval, poznal a v mysli si dával veľký pozor, aby neprezradil detaily. Zastali sme niečo za mestom a opäť všetci vystúpili.

„Páni, to je kvér,“ povedal Emmett obdivne a nadvihol mi trocha bundu.

„Je od Charlieho,“ šepol som. Carlisle ma potľapkal po pleci.

„Čo ste mu povedali?“

„Skoro všetko, teda to, čo mohol vedieť. Takto ma vyzbrojil, keď som od nich odchádzal. Vraj ak budeme niečo potrebovať, tak...“

„Zavolaj mu,“ prerušil ma Jasper vážne. Prekvapene som sa na neho pozrel. Pochopil môj výraz. „No, ak nemajú informácie moji ľudia, tak možno polícia niečo vie. Charlie má určite kontakty. Je u nich predsa dlho,“ objasnil mi rýchlo. Trocha neisto som zodvihol mobil a vytočil Charlieho číslo. Otočil som sa chrbtom k ostatným. Ten telefón ani poriadne nezazvonil a Charlie ho s napätím v hlase zodvihol.

„Prosím...“

„Charlie, tu Edward. Dedy Raul je mŕtvy. Zavraždili ho. To je majiteľ baru, kde...“

„Ja viem, kto to je, Edward. Schytal to?“ Charlie mi vyrazil dych.

„Áno. Dostal to do tváre. Je tam polícia. Myslíme si, že to bol Vasilij alias Demeter. Stratili sme ho. Napadlo mi, či polícia nebude mať viac informácií,“ povedal som pokojne.

„Zavolám si a dám ti vedieť. Ktoré jednotky prišli k prípadu?“ Pozrel som na Jaspera, lebo ja som nemal tušenie, o čom hovorí.

„Mravnostné a protidrogové,“ pošepol mi brat. Zopakoval som to Charliemu a on zložil. Po pár minútach mi prišla krátka textovka. Bolo to len telefónne číslo a meno Paul. Okamžite som tam zavolal. Podľa toho muža, by sa mal Demeter zdržiavať niekde v starej časti mesta.

Vyrazili sme vlastne okamžite a keď sme prišli do starej časti, rozdelili sme sa. Všetci sme vedeli, čo hľadať. Polícia nám bola za chrbtom, a tak sme nemohli strácať čas. S Carlisleom sme prechádzali motel za motelom a klub za klubom. Carlisle ma musel veľmi krotiť, aby som nevzbudzoval pozornosť. Bol som doslova ako posadnutý. Lovil som. Vtedy sa uplatňujú inštinkty a zdravé uvažovanie nie je dôležité. Carlisle zodvihol mobil skôr, než mu zazvonil a pre vlastné vrčanie som ani nepočul, o čom hovorí. Otec sa na mňa napäto pozrel a vydýchol.

„Jasper ho má,“ šepol. V sekunde sme boli pri ňom. Hnev a zvláštne vzrušenie vibrovali celým mojím telom. Chcel som toho chlapa. Chcel som ho nechať trpieť za to všetko.  Zastal som pred dverami. Jasper bol vo vnútri a Emm nás čakal opretý o stenu. Keď môj brat vo vnútri zistil, že som dorazil, vyšiel pred dvere.

„Je tvoj, braček,“ povedal tak zvláštnym tónom, až som sa zarazil. Chcel som už vstúpiť do miestnosti, keď ma Carlisle chytil za rukáv.

„Neurob nič, čo si budeš potom vyčítať,“ šepol a sklopil zrak. Mal strach, že ho zabijem, ale ak sa rozhodnem, že to urobím, nikto z nich mi nebude brániť a nikdy mi to vyčítať. Jasper by ho zabil sám, ale nechcel predbiehať udalosti. Bez slova som vošiel dnu. Vasilij sedel na stoličke a z čela mu kvapkala krv. Môj braček ho očividne trocha pohladkal. Uprel na mňa pohľad a potom sa drzo usmial.

„Tak sa zas vidíme,“ povedal chrapľavo.

„To je nerozum, vybrať sa do Ameriky,“ zasyčal som.

„Ja nerád prehrávam. Prišiel som o všetko. Nemám čo stratiť a za to všetko mohol ten idiot. Prišiel som si to s ním vyriadiť.“ Pozrel sa na mňa a keď zodvihol hlavu, pár kvapiek krvi mu spadlo cez oko na líce.

„Dedyho si pekne doriadil. Si zbytočne teatrálny,“ povedal som pokojnejšie. Stále som stál pri dverách a skenoval jeho myseľ.

„Ak niečo robím, tak to musí byť poriadne,“ prskol. Zasmial som sa nad jeho reakciou, čo ho pobúrilo.

„Dostal si sa k tej malej? Stihla si to aspoň užiť?“ opýtal sa slizko a to bola doslova rozbuška. Vybuchol som. V sekunde som bol pri ňom a zdrapol ho za krk. Silno som zatlačil a jemu z úst ušiel pramienok svetlej krvi. Potom som ho nechal padnúť na zem. Rehotal sa ako blázon. On nemal čo stratiť. Vedel, že je prakticky mŕtvy. Mohol zmiznúť za hranice. Jeho vlastná hlúposť a pocit nadradenosti ho dostali. Nechcel som to zbytočne predlžovať. Vytiahol som spoza chrbta revolver a namieril. Posadil sa a oprel sa o stenu.

„Na čo čakáš, ty smrad. Vystreľ!“ zvreskol. S namierenou zbraňou som podišiel až k nemu a oprel mu hlaveň o čelo. Splašene dýchal. Položil som prst na spúšť. Zrazu som sa cítil dobre. Bude to tak, ako má byť.

24. kapitola - 26. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 25. kapitola: