Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 22. kapitola

12.10.2011 (21:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 58× • zobrazeno 8153×

Bella:

Čo znamená, cítiť sa v bezpečí, som si už nedokázala ani predstaviť. Vo chvíli, keď som strácala nádej, v tej chvíli sa zjavil on. Bola to vymodlená, vydúfaná a vyprosená záchrana. V prvú chvíľu som nemohla uveriť, že je to môj Edward. Obviňovala som svoju predstavivosť, ako si so mnou zahrala, no jeho pery by som si nedokázala pomýliť a ani ich dokonalú chuť, len vymyslieť. Až tak skvelú predstavivosť nemám.

Keď sa moje vedomie konečne samo presvedčilo, že je to on, cítila som sa zrazu dobre. Vedela som, že sa o všetko postará. Zavrela som oči a nechala všetko na neho.

Najprv mi bolo hrozne teplo a potom mnou zas zima triasla do špiku kostí. Tak mizerne, ale na druhej strane, tak spokojne som sa ešte necítila. Chcela som spať a zároveň som chcela zúfalo cítiť jeho objatie. Bolo by mi jedno aj keby sme boli na konci sveta, hlavne, že som bola s ním.

V ťažkej chvíli si uvedomíte hodnotu toho druhého. Celý môj svet sa na tom hroznom mieste, do ktorého som prepadla ako Alenka v ríši divov, točil len okolo stredu môjho vesmíru. Bol to Edward. S myšlienkou na neho som v plači usínala a s myšlienkou na neho som každé ráno našla silu vstať.

Keď som v to ráno otvorila oči a on sa nado mnou skláňal, bolo to ako vidieť slnko po dlhej polárnej noci. Zrazu som nemyslela na nič a na nikoho, len na neho a seba. Trpko a bolestivo som si uvedomovala, ako veľmi mi to všetko ublížilo, ale vedela som, že jedine s ním sa cez to dostanem.

Keď mi povedal, že je Irena mŕtva, zapálilo ma v hrudi. Irena v mojom srdci zostane navždy ako hrdinka z bájí, sama čeliaca obrovskému, zlému drakovi. Taká naozaj bola. Tá jej neodmysliteľná cigareta, lámavý prízvuk a večne pripravená chrániť nás - slabé a hlúpe. Keď som o nej hovorila Edwardovi, zaujato počúval. Bola som ešte slabá, no keď prišla reč na ňu, bola som schopná vstať a biť sa ako ona. Edward sa mi zaprisahal, že zabezpečí, že sa jej telo vráti do Ruska. Tam má rodinu, ktorá ju bude chcieť mať doma.

Čo sa týka Tanyi, bola som rada, že žije, aj keď som si nebola istá, či má rovnaké pocity. O upíroch vedela len odo mňa a aj to bola presvedčená, že je to výmysel. Edward mi detailne opísal, čo sa stalo. Počúvala som ho s privretými očami a možno si myslel, že aj spím, ale ja som len bola hrozne unavená na to, aby som držala otvorené oči. Niekoľko nesmierne dlhých dní som strávila s očami dokorán, lebo všade číhalo zlo. Do spánku som priam odpadávala únavou.

Neustále sa vo mne miešali pocity. Vedela som, že je všetko zlé za mnou, no na druhej strane ma stále prepadal pocit viny a hanby. Všetci naokolo mi vraveli, že to nebola moja vina a ja som nič zlé neurobila, ale ja som to cítila inak. Koledovala som si o to. Pracovala som ako tanečnica, striptérka. Žila som život veľkých peňazí a nechcela sa ho vzdať.

Mala som odísť už v deň, keď tam prišiel Edward. Nie, vôbec som tam nemala začať pracovať. Neskoro plakať. To, čo som videla, tú zhýralosť, krutosť a zvrhlosť, ma poznačilo. Nevadila mi Edwardova blízkosť, len nesmela byť prílišná. V hlave sa mi vynárali spomienky. Tanya na zemi a na nej odporný chlap, ten muž, čo ma takmer znásilnil. Cítila som sa uväznená a pritom som bola konečne voľná.

Aj večer som mala teplotu. Edward mi pomohol do sedu a chcel mi stiahnuť mokrú košeľu. Všetko bolo v poriadku, až do chvíle, než chytil jej lem a potiahol. Zmocnil sa ma strach. Vedela som, že sa ho nemusím báť, no aj tak ma zachvacovala panika. V sekunde som bola pritlačená o čelo postele a ruky sa mi nekontrolovateľne triasli.

Edward vyzeral, akoby zbadal ducha. Chlácholivo a súcitne ku mne natiahol ruku a ja som ju úplne automaticky a podvedome chytila do svojej. Keď sa však priblížil, aby ma objal, zodvihol sa mi žalúdok a znova som sa rozochvela. S uboleným výrazom sa už o to nepokúšal a mne to bolo hrozne ľúto. Chcela som ho objať, ale v hlave som mala blok, ktorý predo mňa postavil stenu a nepustil ma k nemu.

„Bella, neublížim ti,“ šepol a mne to prišlo hrozne absurdné. Ja predsa viem, že by mi nikdy neublížil. On je môj život a aj napriek tomu som nedokázala prijať jeho náruč.

Dvere na izbe sa otvorili a vošiel Carlisle. Na tvári mu hral jemný úsmev. Edward na neho pozrel.

„Nie je vhodný čas,“ šepol otcovi. Carlisle si ho premeral a ja som chcela vedieť, o čo ide.

„O čom hovoríte?“ opýtala som sa šeptom.

„Carlisle sa s tebou chcel porozprávať a prezrieť sa.“ Edward sa na mňa zadíval a ja som nechápavo zakrútila hlavou.

„Môžeme sa pozhovárať a hádam zvládnem aj zdravotnú prehliadku.“ Pokúsila som sa o úsmev. Edward rozpačito prikývol.

„Počkaj von, Edward.“ Carlisle za ním zavrel dvere a sadol si na okraj postele.

„Teraz s tebou budem hovoriť ako lekár. Dám ti aj pár nepríjemných otázok. Nemusíš byť v rozpakoch. Okrem mňa, Edwarda a Esmé tu už nikto nie je. Šli na lov,“ usmieval sa a pootočil viac ku mne. Ja som trocha prekvapením pootvorila ústa.

„Bella, stalo sa niečo, čo by si mi chcela povedať sama alebo sa mám pýtať?“ Jeho hlas bol zrazu formálny a musím povedať, že mi to vyhovovalo.

„Ak myslíš, či ma zneužili, tak nie. Som stále panna,“ povedala som pokojne, ale do očí som sa mu nepozrela.

„Viem, že si pre tých mužov bola cennejšia ako panna, ale skôr som myslel, či ti neubližovali fyzicky. Nebili ťa? Nevyhrážali sa ti alebo...“

Tupo som na Carlislea pozerala a keď sa mi z očí pustili potoky sĺz, prestal sa pýtať a chlácholivo sa ku mne natiahol. Chcel ma objať, no moje telo zareagovalo ako pred chvíľou pri Edwardovi. Premkla ma panika. Zrazu sa ku mne naťahoval ten slizký doktor v bare u Dedyho. Musela som párkrát privrieť oči, aby som sa tej predstavy zbavila. Carlisle sa hneď stiahol.

„Čo to so mnou je, Carlisle?“ plakala som. Veľmi som sa chcela premôcť a natiahnuť k nemu ruky, ale nešlo to.

„To sa niekedy stáva, zlatko. Veľa si toho prežila a tvoja psychika ťa chráni. To sa časom podvolí. Neboj sa. Pomôžeme ti.“ Povzbudivo sa usmial a ja som neisto prikývla.

„Začneme hneď. Porozprávaš mi postupne a detailne, čo sa dialo od tej chvíle, čo si zistila, že ťa Dedy predal.“

Privrela som oči a zrazu som bola znova v Koralovej Kráľovnej a v kancelárii som hľadala Tanyu. Rozprávala som, ako mi razom došlo, čo sa deje, ako tam prišiel ten doktor a čo mi robil. Keď som hovorila o tom, ako ma hodili do auta a jedinou útechou mi v tej chvíli bolo to, že je tam aj Tanya, Carlisle sa skľúčene zachvel. Vedela som, že všetko počúva aj Edward, ale hovorilo sa mi ľahšie, keď som sa na neho nemusela dívať.

Hovorila som o dievčatách z kontajnera a bola som naozaj rada, keď mi Carlisle povedal, že boli medzi zachránenými pri inej akcii, ktorú spustilo to ich anonymné udanie. Prišla som k časti, keď sme prišli do Anglicka a dostala nás na starosť Judita. Až doteraz som si vlastne neuvedomovala, že na nás páchali viac zverstva, než som si pripúšťala.

Hladovali sme, nemali sme čistú vodu, oblečenie a hygienu. Po nociach sme boli hore a cez deň nám nedovolil spať hluk z okolia. Tanya bola neustále nadrogovaná a Irena sa postupne vzdávala. Ja som posledné večery odtancovala úplne nahá na pódiu a dokonca mi nevadilo, keď mi kde-tu niekto podstrčil pár libier, aby som mala na hranolky. Už ich nechcem do konca života vidieť, ale vtedy to bolo ako zarobiť milión. Zrazu som sa zasekla a pozrela Carlislovi do očí.

„Môžem byť sama?“ pípla som nerozhodne.

Prikývol so samozrejmosťou v tvári a odišiel. Sedela som na posteli a rozmýšľala. Najprv som si musela ja ozrejmiť, čo sa dialo. Musela som si najprv ja sama uvedomiť, že nerozprávam dej filmu, ale všetko som si prežila sama. Cítila som sa ako v bubline. Dokázala som si predstaviť obrazce a dej toho, čo sa dialo, ale pocity som pri tom nemala už takmer žiadne. Bola vo mne nechuť, horkosť a strach, ale akoby to, čo som zažila, plynulo mimo mňa.

21. kapitola – 23. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 22. kapitola: