Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 21. kapitola

07.10.2011 (19:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 68× • zobrazeno 7801×

Edward:

Ten Francúz sa na mňa povýšenecky pozrel.

„Spokojný? Akú mám teraz záruku, že ma nebudeš vydierať?“ opýtal sa a pôsobil nahnevane.

„Nemáš. Na tvojom mieste prestanem s týmito avantúrami. Keď dostanú Demetera, myslíš, že neprezradí mená odberateľov?“ opýtal som sa a skúmal jeho myseľ.

„Zhoríš v pekle,“ prskol. Jaspera to dobre pobavilo.

„Musíme ísť. Má horúčku,“ šepol Carlisle pred dverami.

„Požičiam si loď,“ povedal som nevzrušene.

„Tak na to zabudni,“ prskol Berthoud a urobil prudký výpad smerom ku mne. Schmatol som ho za ruku a stočil mu ju za chrbát. Kosť pod mojim tlakom praskla. Jeho gorila sa nestihla ani spamätať a Jasper mu vzal zbraň z puzdra.

„Hovoril si niečo?“ zavrčal som. Tomu smradovi tiekli slzy. Pustil som ho a on padol na zem.

Ten mladý Nik sa dosť divil, že sme prišli bez šéfa, ale bez rečí nás odviezol späť do prístavu. Bellu som celú dobu držal pevne v náručí. Bola naozaj veľmi horúca. Konečne po pár dňoch som bol pokojný, že je pri mne. Pritláčal som si ju k tvári, aby ma jej vôňa neustále ubezpečovala, že je pri mne, že mi ju už nikto na svete nevezme. Keď sme opúšťali loď, pozrel som na námorníka.

„Mal by si od Berthouda okamžite odísť. Ja si cením, čo si pre ňu urobil.“ Pozrel som na Rose, ktorá čakala s dievčatami v prístave. Okamžite to pochopila. Odbehla do auta a doniesla peniaze, ktoré som mal pre každý prípad pripravené. Podala ich Nikovi. Pozrel do tašky a zalapal po vzduchu.

Okamžite som s Bellou sadol na zadné sedadlo auta a odviezli sme sa do prenajatého domu. Vybehol som s ňou do izby a Carlisle mi bol v pätách. Položil som ju na posteľ a oslobodil ju od hrubej prikrývky. Chvela sa na celom tele. Carlisle ju začal rýchlo prezerať.

„Alice,“ šepol môj otec a ona vbehla do vnútra. Okamžite sme z nej začali sťahovať to biedne oblečenie a Carlisle jej popri tom kontroloval celé telo. Bella sa nekontrolovateľne triasla.

„Má triašku, teplota ešte stúpne.“ Carlisle pokrútil hlavou. „Musíme ju schladiť, inak nám žiaden liek od horúčky nezaberie.“ Z jeho mysle som už vedel, čo chce urobiť. Stihol som zo seba košeľu a vzal nahú Bellu do náručia. Šiel som rovno do kúpeľne a postavil sa pod sprchu. Zapol som ľadovú vodu. Keď prvé kvapky dopadli na jej rozhorúčenú pokožku, vykríkla. Bolo mi do plaču. Bál som sa o ňu.

„Koľko ešte,“ opýtal som sa otca po troch minútach. Siahol jej na čelo.

„Ešte tri minúty.“ Vzal osušky a šiel do izby. Bella stonala a vzlykala. Po troch minútach som ju preniesol do izby. Na posteli už čakali osušky, do ktorých sme ju zabalili. Carlisle obratne napichol ihlu a spustil jej infúziu. Bella najskôr ani nemala predstavu, že je už v bezpečí a pri mne. Určite o sebe vôbec nevedela. Keď si predstavím, že by v tomto stave zostala v tom dome, tak by bola do rána určite mŕtva. Zachvel som sa pri tejto predstave. Carlisle jej podal lieky. Mokré uteráky som odniesol a zabalil ju do periny. Ľahol som si k nej a objal ju. Pritiahol som si jej telo k sebe tak, aby som mal jej čelo opreté o krk. Mal som neustály prehľad o jej teplote. Carlisle zhasol a nechal nás samých. Moja rodina zatiaľ v obývačke do najmenších detailov rozoberala celý dnešný deň.

Asi hodinku jej teplota nebola až taká vysoká, no zasa začala stúpať. Zvolal som na Carlislea. Skontroloval infúziu a napojil ďalšiu, chladenú.

„O dve hodiny jej prídem dať ďalšie lieky,“ pošepol. Keď odchádzal, ešte sa otočil. „Neboj sa, bude v poriadku,“ šepol. Zvláštne, že ma to nijako neupokojilo.

Hladil som svoju lásku po vlasoch. Ona akoby vyhľadávala chlad mojej pokožky. Tisla sa na mňa a zatínala päste na mojej hrudi. Rýchlym pohybom som sa vyzliekol a vsunul sa pod perinu k nej. Aj keď ona sama nebola pri vedomí, ale jej telo zareagovalo okamžite. Pritisla sa ku mne a skopírovala svojím telom to moje. Nohy si preplietla s mojimi. Do pokožky krku mi vydychovala horúci vzduch. Šepkal som jej do ucha ako ju milujem a aký som rád, že som ju našiel. V tú noc som jej prisahal, že už nikdy nedopustím, aby mi ju niekto vzal.

Nad ránom už nebola tak horúca. Konečne som si vydýchol a mal som pocit, že aj môjmu otcovi sa uľavilo.

„Keď sa zobudí, tak do nej skús dostať tekutiny. Necháme vás, aby ste sa zvítali.“ Položil na stolík džbán čaju. Prikývol som a pritisol som si Bellu ešte bližšie. Trocha sa pomrvila a omotala mi ruky okolo hrdla. Jemne som sa natočil nad ňu a nosom sa otrel o ten jej. Ak by nebola chorá, ak by bola hore, tak by som jej zbozkával každý milimeter jej tela, ale po tom, čo si prežila, na to nebude mať ani pomyslenie. Uvedomoval som si, že je najskôr psychicky úplne otrasená a môže sa aj stať, že nebude chcieť žiadneho muža ani vidieť. Aspoň toho sa obával Carlisle.

Belline srdce trocha zrýchlilo. Jej suché pery sa trocha pohli a rovnako aj viečka. Pomaličky otvorila oči. Najprv niekoľkokrát zaklipkala očami a uprela pohľad do mojej tváre. Ubolene sa trocha napäla a olízala si popraskanú peru. Trocha sykla bolesťou a potom oči pomaly zavrela. Dosť ma to prekvapilo. Nosom som sa otrel o jej líce a ona zas pomaly rozlepila viečka. Pohla perami, ale zvuk z nich neušiel. Na jej tvári sa objavila bolestná grimasa. Nahol som sa po pohár s čajom a Bellu jemne nadvihol. Bola celá dolámaná a ubolená, lebo na každý pohyb reagovala bolestným povzdychom. Priložil som jej hrnček k perám a ona si usrkla a prehltla. Musela mať hrdlo totálne vysušené. Napila sa ešte raz a potom som ju znova položil. Nahol som sa nad jej tvár a čakal. Kútiky úst sa jej jemne zodvihli do úsmevu.

„Úžasný sen,“ šepla. Moje srdce podskočilo.

„Láska, to nie je sen. Už si v bezpečí. Už ťa nikdy nepustím a nikto mi ťa nevezme,“ povedal som nežne. Bella sa najprv tvárila akoby mi neverila. Pokrútila hlavou a z očí jej začali tiecť slzy. Pretočila sa a skrývala si predo mnou tvár. Pokúšala sa ujsť pred mojím pohľadom, a tak som ju nasilu otočil k sebe.

„Bella, čo to robíš,“ šepol som jej už s narastajúcim zúfalstvom v hlase.

„Odpusť mi,“ šepla uplakane.

„Bella, ja mám odpustiť tebe? Žartuješ? To ty odpusť mne, že som ťa tam nechal. Nemal som dopustiť, aby si v tom bare zostávala. Dedy je hajzel.“ Pohladil som ju po čele. Bella sa zachvela a potom sa s mojou pomocou uložila na moju hruď. Hladila ma po ramene, po hrudi a z očí jej stále stekali tie horúce kvapky. Nerozprávali sme. Chcel som sa jej opýtať na toľko vecí. Mal som o ňu strach. Chcel som mať istotu, že jej nebolo ublížené, ale nemohol som sa jej na to pýtať teraz. Bola zraniteľná a ubolená. Na dôvažok bola chorá. Stále bola dosť horúca. Bella vyzerala, že nad niečím premýšľa. Potom sa prudko zodvihla na lakťoch a v očiach mala paniku a hrôzu.

„Edward, Tanya a Irena tam zostali! Musíme ich dostať preč. Sľúbila som im to. Sľúbila som, že si po nich prídeme.“ Neobratne sa pokúšala dostať z môjho zovretia, ale bola slabá aj na to, aby sa samostatne postavila. Chytil som ju za zápästie a pritiahol ju k sebe. Vyplašene sa na mňa pozrela.

„Bella, pritlačili sme na Demetera a udali ho na polícii. Demeter im ušiel, ale polícia zachránila tridsaťdva dievčat.“ Bella sa na mňa chvíľu dívala a potom, akoby sa jej uľavilo. Nebol som si istý, či jej mám povedať všetko. Niečo vytušila z môjho pohľadu.

„Čo je? Povedz mi, čo sa stalo?“ Znela vydesene.

„Bella, tá Irena je mŕtva. Je mi to ľúto...“ Bella sa chvela a jej oči zas pretekali. Začala hlasno vzlykať. Pozrela mi uprene do očí.

„A Tanya? Povedz, že je v poriadku,“ šepla žalostne.

„Tanya bola predávkovaná a umierala. Museli sme sa rozhodnúť a rozhodli sme sa. Carlisle ju premenil. Eleazar a jeho rodina ju vzali na Aljašku.“

20. kapitola - 22. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 21. kapitola: