Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený živel - 19. kapitola

10.07.2015 (21:00) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1682×

Stála som vo svojej izbe pred skriňou a dívala sa do nej. Nemala som potuchy, čo si oblečiem a ostávala mi len hodina do príchodu Edwarda. Áno, niekto by si mohol povedať, že je to dostatok času, lenže pre mňa nie. Nevedela som, čo si obliecť, aký si spraviť účes či ako sa nalíčiť. Všetko totižto záležalo od odevu. Potrebovala som jej pomoc.

„Jess?“ zvolala som. O chvíľočku sa zjavila vo dverách mojej izby a so záujmom nakukla dnu.

„Deje sa niečo?“ opýtala sa a opatrne vošla dnu. Nadvihla obočie, čakala, že jej prezradím, o čo ide.

„No, dnes ma Edward pozval k sebe na večeru a ja...“ Nestihla som dopovedať, pretože mi skočila do reči.

„Nevieš, čo si obliecť,“ dopovedala za mňa, na čo som len prikývla. Usmiala sa a okamžite sa chopila výzvy. Poprezerala oblečenie v mojej skrine, potom sa však otočila a vybrala sa ktoviekam. Čo keď nenájdem nič vhodné? Rifle som si obliecť nechcela, ale žiadne šaty sa mi na takú príležitosť nehodili. Mala som asi troje – jedny som mala na pikniku, ďalšie boli kvetované a tretie boli čierne, ale bez ramienok a k tomu príliš krátke.

Za pár minút sa vrátila do izby aj s krásnymi bordovými šatami. V momente ma uchvátili a aj by som si ich obliekla, keby ma nezarazila ich dĺžka.

„Nie sú príliš krátke?“ Jessica nad mojou otázkou iba pretočila očami a bez slova mi ich podala. Chytila som látku jemnú na dotyk do rúk a v hlave si už predstavovala, ako v týchto šatách kráčam smerom k Edwardovi, ktorý ma hlce pohľadom.

„A pod ne si môžeš zobrať toto.“ Vytrhla ma zo zadumania a ja som si prezrela červenú podprsenku s čiernou čipkou a identické nohavičky. Pamätám si, ako ma donútila kúpiť si takéto kúsky, aj keď ja som s tým veľmi nesúhlasila. Ale ako mi vtedy povedala – raz sa mi to bude hodiť.

Nebola som si však istá, či sa po večeri vôbec niečo udeje. Možno ma potom odvezie domov. Možno u neho prespím tak, ako on u mňa prespal párkrát. Niekoľko bozkov a to je všetko. Povzdychla som si. Nič tým však nestratím.

Len som si to od nej vzala a potom ju vyprevadila von, aby som sa mohla obliecť v súkromí. Zhodila som zo seba uterák a postupne som si obliekla tie tri kúsky oblečenia. Napriek tomu, že som už mala všetko na sebe, neobzrela som sa k zrkadlu. Čo ak tie šaty budú na mne vyzerať hrozne? Čo ak nebudem vyzerať pekne?

Dvere sa otvorili a dnu vtrhla Jess bez zaklopania. Vždy vedela vytušiť, kedy má vojsť.

„Vyzeráš nádherne!“ usmiala sa a bolo na nej vidieť, aká je natešená, že mi našla vhodný odev. Dovolila som si otočiť sa a pozrieť sa do zrkadla, v ktorom sa odrážala kópia dievčaťa stojaceho pred ním. Moja kópia.

Šaty boli vážne krásne a celkom sa ku mne aj hodili. Boli na ramienka a od pása nadol sa jemne rozširovali, pričom ten dolný diel sa skladal z dvoch látok – jednej hrubšej a navrchu z tenšej až takmer priehľadnej. Siahali mi tesne nad kolená, čo som brala pozitívne. Ani spodná bielizeň nijako nepresvitala či nevytŕčala.

„Edward bude z teba paf! Už len ti vyžehliť vlasy a trocha ťa nalíčiť.“ Len čo to dopovedala, rozhodla sa to realizovať. Išli sme do kúpeľne, kde som si sadla na malú skladaciu stoličku, zatiaľ čo ona sa venovala mojim vlasom. A výsledok bol úžasný. Jess bola jednoducho talent. Vedela spievať, upravovať vlasy či líčiť tvár. Ešte aj hrala na gitaru.

Následne mi pomohla s maľovaním. Za tých niekoľko dní som sa naučila používať maskaru, ale s linkou alebo s očnými tieňmi to vedela jedine ona. Dnes však zvolila jemnejšie líčenie, takže mi namaľovala len jemnú linku na horné viečko a na pery mi naniesla nevýraznú pomádu.

Pri pohľade na svoj odraz v zrkadle som sa zmohla iba na udivený povzdych. I keď to nebolo veľmi výrazne, aj líčenie sa mi veľmi páčilo. Teraz som si bola istá, že Edward dnes večer zo mňa nespustí zrak.

K šatám som si vzala čierne lodičky, ktoré som mala na tej párty minulý týždeň. Prvé kroky boli pre mňa ťažšie, ale o pár sekúnd som v nich vedela chodiť bez zapotácania sa. Na vrch som si vzala čiernu koženú bundičku, ktorú mi kúpili moje sestry počas nákupov v Seattli. Chcela som si ju kúpiť sama, ale cena ma zarazila, preto som ju radšej zavesila späť. Potom ma však ony prekvapili s tým, že mi ju kúpili ako „uvítací darček“.

Skontrolovala som čas na mobile. Desať minút pred šiestou. Začal sa ma zmocňovať stres, že niečo pokašlem. Možno sa potknem na schodoch alebo zakopnem o svoju druhú nohu. To sa mi totižto občas stávalo. Niekedy som bola vážne nemotorná.

Jess podišla ku mne a chytila ma za ramená. „Neboj sa,“ snažila sa mi dodať odvahu. „Všetko vyjde a s Edwardom si užijete príjemný večer.“ Ústa sa jej začali rozťahovať do úsmevu, no nato ma objala a ja som sa s pozdravom vybrala preč. Vždycky bol presný, preto som nemala pochyby o tom, že tam už bude aj so svojím autom. Nemýlila som sa.

Keď som zišla po schodisku až k dverám a otvorila ich, uvidela som ho.

Srdce mi vynechalo jeden úder už len pri pohľade na neho. Stál a opieral sa o svoje auto dokonale upravený ako vždy. Čierny oblek, ktorý mal na sebe, mu padol ako uliaty. Pod ním mal bielu košeľu a na nej tmavozelenú kravatu. Sprvu ma uchvátil, no o pár sekúnd mi to prišlo trochu komické. Nikdy som ho ešte nevidela takto formálne oblečeného, ako keby sme sa chystali niekam do spoločnosti, niekam na ples.

Kútiky úst mi kmitali smerom nahor aj napriek tomu, že od stresu sa mi triasli ruky, v ktorých som pevne zvierala malú čiernu kabelku. Chladný vietor sa mi dostával pod kožu a ja som začínala ľutovať výber môjho súčasného odevu. Aj keď rifle by neboli najvhodnejšie, určite by mi v nich bolo teplejšie.

Opatrne som zišla po schodíkoch a vybrala sa naprieč cez cestu. Čím bližšie som bola k nemu, tým väčšmi boli moje nohy gumenejšie, tým rýchlejšie bilo moje srdce. Zastavila som sa až tesne pred ním. Musela som uznať, že zblízka vyzeral ešte krajšie.

Chytil ma za pravú ruku, jemne sa uklonil a vtisol mi bozk na chrbát dlane. Tíško som sa zasmiala jeho gestu, ktoré sa používalo v minulom storočí, ale zároveň mi to prišlo milé.

„Dnes vám to nesmierne pristane,“ polichotil mi, uprel na mňa svoje karamelové oči a do ruky mi položil jeden červený tulipán. Ústa sa mi samovoľne roztiahli do úsmevu. Tulipány boli moje najobľúbenejšie kvetiny.

„Ďakujem, aj vám to sekne.“ Neviem, prečo sme si opäť vykali, ale páčilo sa mi to. Edward mi galantne otvoril dvere a ja som opatrne nastúpila. Len čo zatvoril dvere a obišiel auto, už si sadal na miesto vodiča, pričom sa na mňa uprene díval. Radšej som sklopila zrak a pohrávala sa s tulipánom vo svojich rukách.

Naštartoval motor a vyrazil vpred. Všetko sa zdalo byť v poriadku, až kým som nezahliadla tabuľu označujúcu koniec Port Angeles. Nechápavo som sa na Edwarda pozrela.

„Nebývate v meste?“ V podstate som sa ho nikdy nespýtala, či býva v meste, vedela som len to, že býva v byte. Ale nemyslím si, že bytovky sa nachádzajú aj za mestom.

„Uvidíte.“ Žmurkol na mňa a lišiacky sa usmial. Tak to som teda vážne zvedavá.

Hľadela som sa von oknom na tmavnúcu krajinu a občas som si privoňala k tulipánu. Stále som však na sebe cítila jeho pohľad, až som sa musela v duchu pousmiať. Aj ja by som sa rada na neho dívala, lenže potom by sa nám stretli pohľady a ja by som bola lapená v pasci jeho pohľadu. A neodolala by som pobozkať ho. Ibaže ja som dnes nechcela nič unáhliť a tak trochu som mu chcela vrátiť to, ako to vždy začal, až som si myslela, že k niečomu dôjde, ale on to v nejakej chvíli uťal.

Preto som sa v myšlienkach radšej vrátila k sobote, kedy som bola spolu so svojimi sestrami nakupovať v Seattli. V ich spoločnosti som sa cítila skvelo, proste sama sebou. Cítila som, že k nim patrím. Aj sme si výborne rozumeli. Je pravda, že ja nie som nejaká nákupná maniačka, na rozdiel od Alice a Rose, ale... celkom som si to užila. Rovnako ako s Jess.

Kúpila som si jedny nové lodičky a dve krásne blúzky. Plus som od nich dostala tú koženú bundičku. Spomenula som si, ako som sa na ňu v jednom obchode zahľadela i som si ju vyskúšala, ale zarazila ma vysoká cena. A sestry si asi všimli, ako sa mi páčila, tak mi ju potajomky kúpili, ani som to nepostrehla.

Taktiež sme každý deň navštevovali svet živlov, kde som si precvičovala svoje schopnosti. Podľa ich slov som na dobrej ceste, len potrebujem ešte trocha času. S tým som sa už zmierila. Mala som pred sebou ešte časť júla a celý august. Budem mať dosť času na to, aby som sa zdokonalila v ovládaní vody.

Do reality som sa vrátila práve vo chvíli, keď sme míňali tabuľu s názvom Seattle. Ani som si neuvedomila, že tak rýchlo zbehla cesta. Dokonca som nevedela, že býva až tak ďaleko. Každý večer meral takú diaľku len kvôli mne, len kvôli tomu, aby sa so mnou mohol stretnúť.

Trvalo ešte asi pol hodiny, kým sme sa dostali na správne miesto. Mne to však vôbec neprekážalo, bola som vďačná za každú chvíľku strávenú s ním. Denne sme sa od rána do večera nevideli, jedine keď u mňa prespal. Aj to som sa ráno často zobudila sama. Ale vždy mi sľúbil, že mi to vynahradí. Raz to, dúfam, splní.

Zastavili sme pred vysokou budovou. Edward vystúpil a už aj mi otváral dvere. Podal mi ruku, aby mi pomohol z auta a ja som ju ochotne prijala. Po dlhej ceste som si konečne vystrela nohy, i keď prvých pár sekúnd mi státie na lodičkách robilo malý problém. Ten však po chvíli pominul.

Ospravedlnil sa, že sa za chvíľu vráti a išiel zaparkovať auto do podzemnej garáže. Za ten čas som si s údivom prezerala modernú budovy hnedej farby s mnohými veľkými oknami. Vyzerala vážne luxusne. Čo iné som od Edwarda mohla čakať?

Sama pre seba som sa pousmiala a ďalej vyčkávala na Edwarda. Malú kabelku s dlhým ramienkom som si prehodila cez rameno a s tulipánom v ruke som pomalými krokmi prešla ku schodíkom, ktoré viedli ku vchodu budovy.

Zrazu som pocítila čiusi ľadovú ruku na tej svojej. Ľakom som nadskočila, no hneď čo som zahliadla jeho tvár, upokojila som sa, aj keď srdcu to trvalo pomalšie po takom šoku. Vzal ma za ruku a viedol po schodoch k automatickým dverám. Tie sa pri našom priblížení roztvorili a naskytli nám pohľad na luxusnú recepciu. Nachádzala sa tu reštaurácia, menší bar a pár gaučov so stolíkmi. Všetko bolo zladené do hnedej a béžovej.

Spoločne ruka v ruke sme došli k výťahu, ktorým sme sa vyviezli na najvyššie poschodie. Ešte aj ten bol zvnútra moderný s koberčekom. Vyšli sme z neho na malú chodbičku s jednými dverami. Edward vybral kartu, pomocou ktorej dvere odomkol a byt za nimi sa rozsvietil.

Nazvala by som to skôr apartmánom. Bol rozľahlý a prepychový. S ústami dokorán som vošla dnu, klopotanie lodičiek na drevenej podlahe sa ozývalo priestorom. Užasnuto som hľadela na moderný nábytok z tmavého dreva podobný ako na recepcii.

„Smiem?“ ozval sa spoza mňa Edward a ukázal na moju bundičku. Len som prikývla a už mi ju dal dole a povesil na vešiak spolu s kabelkou. Následne ma opäť vzal za ruku a sprevádzal ma cez obývačku s obrovskou televíziou a bielou koženou sedačkou, cez priestrannú kuchyňu nachádzajúcu sa oproti až k jedálenskému stolu s jednou horiacou sviečkou, červenými lupeňmi kvetov, dvoma taniermi a striebornými pokrývkami zakrývajúce jedlo. Stál neďaleko od čierneho klavírneho krídla, neďaleko od presklenej steny odhaľujúcej celý Seattle.

Galantne mi odsunul stoličku a počkal, kým sa posadím. Nato stlmil svetlo, že jediným zdrojom bola sviečka. Podišiel naspäť ku stolu a odkryl jednu pokrývku pod ktorou sa skrývali špagety, pod ďalšou bola nejaká oranžová omáčka. Hneď sa mi začali zbiehať sliny. Vsadím sa, že to varil on.

„Môžem vám ponúknuť špagety s jemne pikantnou omáčkou?“ opýtal sa a ja som bez váhania súhlasila, aj napriek tomu, že som pikantné pokrmy nejedla. Snáď to nebude príliš ostré.

Vzal mi tanier na nabral naň priemernú porciu špagiet, ktoré polial omáčkou. Sebe nabral omnoho menej. Ešte otvoril červené víno a obom nám nalial do pohárov trocha. Keď sa usadil, popriali sme si dobrú chuť a pustili sa do jedenia. Teda, ja som sa pustila do jedenia. Avšak len čo som si nabrala do úst vidličkou jeden hlt a prehltla, začala som kašľať. V ústach som mala doslova oheň.

Okamžite som siahla po pohári s vínom a do dna ho vypila, čím som len čiastočne uhasila páľavu. Naďalej som kašľala, ústa som si zakrývala rukou. Čo tam, preboha, dal? Čili papričky? Karí?

„Čo sa deje?“ Na ňom nebolo vidieť, že by ho to ani trošičku pálilo. Neváhal a pri pohľade na môj prázdny pohár sa zodvihol, vzal fľašu a dolial mi víno. Rýchlo som si z neho odpila a bolo mi podstatne lepšie.

„Len trocha pálivé,“ zasmiala som sa, aby som odľahčila situáciu.

„Prepáčte, asi som to prehnal s korením.“ Ospravedlňujúco sa na mňa usmial, no ja som nad tým mávla rukou. „Chcete sa ísť navečerať radšej do reštaurácie?“

Rýchlo som pokrútila hlavou. „Nie, to je v poriadku.“ Vážne som nechcela ísť do reštaurácie. Tu sme mali oveľa viac súkromia. Tak som trocha improvizovala a špagety s omáčkou odsunula na kraj taniera a jedla som len tie čisté. Chutili mi.

Počas toho sme sa spolu rozprávali. Rozoberali sme aj jeho bývanie v Seattli, aj jeho rodinu, aj moju prácu. Proste sme sa zhovárali o všetkom možnom, ale o ničom nepríjemnom. Dozvedela som sa viac o jeho rodine a jeho sestre. I sme sa zasmiali.

Dívala som sa na Edwarda, ktorému z taniera veľa neubudlo. Možno to bolo aj pre neho príliš pikantné. Asi si všimol, že už viac nebudem jesť, pretože sa postavil a vzal naše taniere pravdepodobne do kuchyne. Na stole však stále bola jedna neodkrytá pokrievka. Nedočkavo som čakala, čo pod ňou objavíme. Ale ak tam bude niečo ďalšie pikantné, neubránim sa smiechu.

Hneď ako sa vrátil, zodvihol pokrievku schovávajúcu dva tanieriky s čokoládovým zákuskom. Jeden podal mne a druhý si vzal. Posadil sa a až vtedy som vzala dezertnú vidličku, kúsok si odkrojila a ochutnala. Na rozdiel od predošlého jedla, toto sa mu vydarilo. Bolo to delikátne.

„Pripravovali ste to vy?“ Nadvihla som obočie, pretože som si tým nebola istá. Možno má talent na pečenie, nie na varenie.

„Samozrejme.“

„Tak ako špagety.“ Začala som sa smiať a on sa ku mne pridal. Možno mi to víno udrelo na mozog. Aj keď je rozdiel vypiť plno panákov vodky a dva poháre vína. „Ale je to vážne chutné,“ pochválila som jeho kuchárske znalosti.

Len sa usmial a svojho kúsku sa takmer ani nedotkol. Azda drží nejakú diétu? Alebo nemá rád čokoládu? Takmer nikdy som ho nevidela jesť. Iba občas si dal z niečoho trochu.

Po dezerte mi Edward nalial ďalší pohár vína, z ktorého som si len málinko odpila. Nechcela som to zas prehnať. Mlčky sme sa na seba dívali, až som musela uhnúť pohľadom, spočinul však na klavíri. V tom momente sa mi v hlave vybavil rozhovor z pikniku.

„Nezahráte niečo?“ Pokynula som smerom ku klavíru a prosebne sa na neho pozrela. Skutočne rada by som ho videla niečo hrať. Aspoň by som zistila, či je nadaný muzikant. Možno by potom mohol s Jess niečo nahrať, nejakú pieseň. Nie je to zlý nápad. Teraz však na túto otázku asi nebola vhodná chvíľa.

Edward sa postavil, chytil ma za ruku a viedol ku klavíru. Sadol si zaň, pričom ja som ostala stáť a jemne som sa oň oprela. Venoval mi ešte krátky láskyplný pohľad, než sa jeho bledé a štíhle prsty rozleteli po klávesoch.

Miestnosť sa v tom momente zaplnila krásnou a príjemnou hudbou šíriacou sa z klavíra. Pozorovala som ho, ako ladne a bez akéhokoľvek zaváhania hral na tom masívnom hudobnom nástroje. Na rukách mi naskočila husia koža. Neviem, čím to bolo. Možno tými emóciami, ktoré sa dali z tej piesne vycítiť.

Posledné tóny doznievali a Edward na mňa upriamil svoj zrak. Ja som tam len stála neschopná slova.

„Wau. Bolo to... nádherné. To si zložil ty?“ Nikdy predtým som tú pieseň nepočula a u neho je všetko možné. Ktovie, možno napísal aj knihu pod pseudonymom.

Len prikývol a jemne sa pousmial. Zaslúžil si tým môj obdiv. Bola to emotívna, dokonalá pieseň, ktorá by si určite zaslúžila obdiv aj ostatných.

Náhle ma chytil okolo pásu a posadil si ma vedľa seba na malú lavičku slúžiacu ako stolička ku klavíru. Prsty položil na klávesy tak, aby som videla, ktoré presne to sú, a následne ich stlačil. Potom stlačil úplne iné klávesy a potom zas.

„Skús to,“ pobádal ma. Neisto som položila prsty na chladné biele klávesy a opatrne ich stlačila. Z klavíra sa ozval tón. Rýchlo som prsty premiestnila na iné klávesy vybavujúc si ich v mysli. Stlačila som ich, lenže ďalší tón neladil s prvým a nebol ani veľmi príjemný pre moje ušné bubienky.

Zahanbujúco som stiahla ruky do svojho lona a nechala vlasy, aby mi zahalili tvár. Nebola som proste umelec, nemala som na to talent. Ale na čo som vôbec mala talent? Jedine na miešanie nápojov.

Edwardove ľadové prsty mi zasunuli vlasy za ucho, no ja som sa na neho stále neodvážila pozrieť.

„Raz ťa to naučím.“ Jeho dych ma pošteklil na krku, až som sa tichšie zachichotala, otočila hlavu k nemu a s úsmevom na perách sa mu pozrela do očí. Topila som sa v tých dvoch jazerách plných tekutého zlata. Prekypovali láskou, nehou, no i vášňou. Cítila som, ako moje srdce začalo bežať maratón. Vedela som, čo sa stane.

Prekonal tu miniatúrnu vzdialenosť a privlastnil si moje pery. V okamihu moje telo zaplavila vlna túžby. Ruku si obopol okolo môjho pása a ja som cítila, ako sa mu v náručí roztápam, ako zmrzlina na slnku. Druhou rukou ma chytil za tvár, že som nemala šancu odtiahnuť sa od neho. Ani som nič podobné neplánovala.

Jeho bozky boli čoraz vášnivejšie a lačnejšie. Vedela som, že dnešný večer neskončí len pri bozkávaní. Nenazdala som sa a on už neokupoval moje pery, ale stál tesne pri mne a natiahol ruku, ktorej som sa chytila.

Viedol ma pozdĺž okien až ku stene s dverami. Otvoril ich a pokynul, aby som vstúpila ako prvá. To, čo som uvidela, som však ani prinajmenšom nečakala. Miestnosť bola zladená do rovnakých farieb ako aj kuchyňa či obývačka. Avšak len tu sa nachádzala obrovská posteľ posypaná lupeňmi ruží do tvaru srdca. Po komode, nočných stolíkoch a podlahe boli porozmiestňované sviečočky vytvárajúc jediné svetlo. Vyrazilo mi to proste dych.

Edward sa postavil vedľa mňa a chladnými prstami skĺzol po mojej ruke od ramena až po dlaň. Nepatrne som sa zachvela. Nie preto, že by mi to bolo nepríjemné alebo že by mi bolo chladno. Bolo to vyvolané vzrušením, ktoré ovládlo celé moje telo.

Otočila som sa k nemu čelom a usmiala sa. Jemne ma pohladil po tvári, pričom som sa mu dívala do jeho zlatých očí, ktoré začali jemne tmavnúť. Alebo sa mi to zdalo kvôli slabému osvetleniu?

Tým som sa už však nezaoberala, nebolo to nijako podstatné, pretože sa ku mne sklonil a chystal sa opäť zmocniť mojich pier. Tesne predtým som však pošepla:

„Milujem ťa.“ Mala som potrebu mu to povedať. Aj keď sme si svoje city vyjadrovali každý deň, táto chvíľa mi prišla najvhodnejšia, jedinečná.

Pousmial sa. „Ja teba tiež.“ Potom ani sekundu nezaváhal a pobozkal ma. Jeho pery sa jemne obtierali o tie moje, rukami mi blúdil po tele. Srdce mi divoko búšilo a moje telo oblievala horúčava. Cítili sme medzi sebou rastúce napätie, ktoré Edward preťal tým, že si ma rukami pritiahol čo najbližšie k sebe a môj pokus o nádych využil na prehĺbenie bozku. Naše jazyky spolu tancovali vášnivý tanec a ja som mala čo robiť, aby som to na svojich roztrasených nohách nejako zvládla.

Neviem, ako bol na tom on, ale ja som nutne potrebovala dýchať. Odtiahla som sa od neho zhlboka sa párkrát nadýchla. Za ten čas zhodil zo seba vrchnú časť obleku a kravatu doslova roztrhol. Ten je ale nedočkavý. O sekundu nato som už opäť bola tesne pri ňom, pričom ma dravo bozkával a mne sa to páčilo.

Trasúcimi sa rukami som mu začala rozopínať košeľu. Chvalabohu, dnes sa mi to podarilo celkom v rýchlo. Konečne som sa mohla dotýkať jeho odhalenej hrude. Užívala som si ten pocit.

Keď som však pocítila jeho ľadový dotyk na mojom chrbte, začala som sa báť o svoj odev, aby neskončil ako jeho kravata.

„Prosím, neznič šaty,“ pošepla som udýchane, len čo sa jeho pery presunuli na môj krk a pomaly sa presúvali ku kľúčnej kosti. Edward sa tlmene zasmial. Opatrne mi rozzipsoval šaty a ja som cítila, ako mi skĺzli po tele až na zem. Ocitla som sa len v spodnej bielizni.

Vtom momente sa odo mňa odtiahol a celú si ma premeral pohľadom. Jemne som sa zapýrila, no v duchu som ďakovala Jess za výber celého môjho dnešného odevu. O krok sa ku mne priblížil a ja som zahliadla v jeho čiernych očiach neskrotnú túžbu, ktorá ma väčšmi vzrušila. Skopla som z nôh lodičky a ani som sa nenazdala a už si ma Edward vyzdvihol do náručia a posadil sa so mnou na posteľ.

Bozkávali sme sa nevedno dlho, no čas pre nás momentálne neexistoval. Jeho chladivé ruky blúdili po mojom odhalenom tele, pokožka mi pod jeho dotykom doslova horela, no zároveň mi to vyvolávalo zimomriavky na koži.

Zatlačila som mu do hrude, po chvíli sa podvolil a padol do perín a lupeňov kvetov. Pomalými pohybmi som mu rozopla nohavice a následne mu ich dala dole. Po podlahe boli porozhadzované kúsky našich šiat, ale my sme sa tým nijako netrápili.

Sadla som si na neho obkročmo a sklonila sa k jeho perám. Náruživo som ho pobozkala, no netuším, čo ma to napadlo, ale perami som sa premiestnila na hranu sánky. Chcela som, aby bol vo vytržení, rovnako ako ja po celý týždeň. Pripojila som k tomu jazyk a ochutnala jeho pokožku, ktorá chutila sladko ako jahody so šľahačkou. Presúvala som sa po jeho krku, hrudi až k lemu boxerkám. Aj by som možno pokračovala.

Vtom som ležala pod ním, jeho mohutné telo sa týčilo nado mnou. Nebola som si istá, či som náhodou neurobila niečo zle. Možno to nemá rád. Jednou rukou sa stále zapieral vedľa mojej hlavy, zatiaľ čo palcom druhej ruky mi prešiel po spodnej pere. Lačným pohľadom skĺzol po mojom tele, až som sa zachvela. Tá túžba v jeho čiernych očiach bola neprehliadnuteľná.

Zbavil ma posledných kusov oblečenia a ja som sa nestihla ani začervenať, pretože sa znova venoval mojím perám. Vášnivé bozky len rozdúchavali oheň vo mne, ktorý pohltil celé moje telo.

Náhle sa odo mňa odtiahol. Nepostrehla som, kedy sa zbavil svojich boxeriek. Díval sa na mňa s otázkou v očiach. Až som mala chuť zasmiať sa. Ako si mohol myslieť, že by som to práve v tomto momente chcela uťať? Už nebolo cesty späť. Moje telo ho potrebovalo, ja som ho potrebovala.

Pritiahla som si jeho hlavu bližšie a mojou odpoveďou bol bozk plný všetkých mojich pocitov. To mu stačilo. Bozky mi začal oplácať a naše telá spojil v jedno. Po druhý raz som okúsila ten pocit, pri ktorom ma zasiahla vlna emócií.

Prudko som mu zavzdychala do úst. Rukou skĺzol na môj zadok, ktorý silnejšie stlačil, až to zabolelo. A mne sa to zapáčilo, zároveň ma to väčšmi roztúžilo, akoby len prilieval olej do ohňa blčiaceho vo mne. Jediný, kto ho mohol uhasiť, bol práve on.

Potom však ruku presunul na chrbát a pritisol si ma k sebe tesnejšie, pokiaľ to bolo vôbec možné, a ja som si obmotala nohy okolo. Cítila som ho všade. Pohyboval sa vo mne, pričom postupne pridával na tempe. Naše stony sme utlmovali bozkami, nechty som mu zarývala do chrbta, čo ho viedlo k zrýchľovaniu.

Srdce mi bilo ostošesť a ja som tušila, že to čochvíľa príde. Každou chvíľou som bola bližšie k cieľu, k tomu, aby som pocítila niečo úžasné. A vtom sa to stalo. Mojím telom prebehla vlna neskonalého vzrušenia. Nechty som silnejšie zaryla do jeho lopatiek a snažila sa čo najviac potlačiť hlasitý ston, ktorý sa vydral z hĺbky môjho vnútra. Aj napriek tomu sa mi to nepodarilo a v kŕči orgazmu som vykríkla jeho meno.

Edward si ľahol vedľa mňa, zatiaľ čo pred pár sekundami ho zmietali rovnaké pocity ako mňa. Splašene som dýchala, pohľadom som strelila po Edwardovi, ktorý sa na mňa blažene usmieval. Moje ústa sa samovoľne roztiahli do úsmevu, bola som maximálne šťastná. Prehodil cez nás prikrývku a ľadovou rukou ma nežne pohladil po tvári. Ako je možné, že má stále takú studenú pokožku?

Mne momentálne bolo horúco a pokožka mi určite horela. Jemne som sa skrútila do klbka a pritisla sa na jeho príjemne chladiacu hruď. Zavrela som oči a nadýchla sa tej opojnej vône, ktorá ma obklopovala všade navôkol. Celá táto miestnosť voňala ako on. Med, škorica a kvetiny.

Obopol okolo mňa ruky, ako keby sa ma snažil ochrániť pred okolitým svetom, ako keby na mňa niekde číhalo nejaké nebezpečenstvo. S ním som sa vždy cítila dostatočne bezpečne.

Vtisol mi bozk do vlasov tesne pred tým, než som mu v náručí zaspala.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený živel - 19. kapitola: