Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce ti ukáže správnu cestu - 5. kapitola

15.01.2012 (08:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 37× • zobrazeno 5092×

5. kapitola

Josh, prepáč mi to, ale musím ostať v práci do večera. Prídem možno okolo ôsmej. S láskou, Bella

Stisla som tlačidlo "odoslať" a vytiahla z automatu kávu, ktorá sa medzitým urobila. Bolo ešte len päť hodín, ale už teraz som bola unavená. Celé štyri hodiny od obeda sme sa hrabali len v papieroch, ale výsledok stál za to. Stále som bola mimo z toho, aký je na mňa milý, aj keď občas hodil zopár uštipačných poznámok.

Nemohla som si pomôcť, ale stále som si ho prezerala, bol fascinujúci a veľmi inteligentný na prvý pohľad. Len málo takýchto chlapov sa nájde, len by sa musel ešte naučiť lepšie správať.

Aj keď na obed ma pozval do jednej reštaurácie oproti. Najskôr ma prekvapil tým, že mi dokonca vyzliekol kabát a odsunul mi stoličku. No potom ma štval tým, že mrkal snáď na každú ženskú okolo a potom naňho všetky hľadeli. Mala som pocit, že mi pri jedení pozerajú až na mandle. Môj debilný šéfko si nedal nič, asi má nejakú špeciálnu stravu, aby si udržal postavu. Lebo s takým zadkom sa človek nemôže narodiť, musel na ňom pekne pracovať. Preboha, zase mi utekajú myšlienky na jeho zadok.

Prestaň, Bella! Si šťastne vydatá a máš dokonalého manžela! A o pár hodín budeš s ním doma, konečne si splní svoje manželské povinnosti. Budeš sa s ním milovať až do rána.

Našťastie mi tie myšlienky na Josha pomohli. Bohužiaľ, zaľúbiť sa do dokonalého a bohatého chlapa v tejto dobe nie je žiadny problém. Ale ja už mám doma jedného a ten mi stačí...

Vošla som do kancelárie, Edward sa mračil nad nejakým papierom. Uf, znovu mi myseľ zaplavili neslušné myšlienky. Zdvihol hlavu a uprel svoj pohľad na moju kávu.

„Ako to môžeš piť ten hnus?“

„Tiež si chcel predtým kávu,“ odvrkla som mu a posadila sa oproti nemu.

„To som ťa len skúšal, či vieš robiť s automatom na kávu,“ zachechtal sa, aj keď mi to vôbec neprišlo vtipné.

„Viem robiť s veľmi veľa vecami a veľmi dobre.“ Falošne som sa usmiala a založila si ruky na prsiach.

„Napríklad?“

„Musím otvoriť okno, je to strašne teplo,“ zahovorila som to a postavila sa, ale zakopla som o stôl a na zem niečo spadlo. Vystrašene som sa pozrela na tú vec. Opatrne som zdvihla malý rámik s fotkou, čakala som, že spadne sklo, ale nič sa nerozbilo. Otočila som ho a uvidela fotku malého dievčatka. Mohla mať tak šesť rokov, možno viac. Bronzové vlásky, tvár ako anjelik, zlaté oči, bledšiu tváričku...

„Ty máš dcérku?“ spýtala som sa ho ohromene. Zrazu mi schmatol obrázok z ruky a položil si ho naspäť na stôl. Nežne sa usmial na to dievčatko na fotke, vyrazil mi tým dych. V tej chvíli bol tak krásny, tvár mu úplne zmäkla.

„Áno,“ šepol a prstom nežne pohladil jej tvár. To gesto vyzeralo tak neobyčajne. Ale mala som pocit, že o nej nechce rozprávať.

„Nechceš sa o nej asi rozprávať, však?“ spýtala som sa ho opatrne a sadla si oproti nemu za stôl.

„Nie, nechcem a budem rád, ak o tom nebudeš nikomu hovoriť.“

„Čestné pionierske!“ Jemne sa zasmial a zrazu sa nahol ku mne. Panebože, čo to robíš? Ešte pár centimetrov a asi ťa znásilním! Bože, potrebujem sex!

„Radšej by som sa rozprával o tebe, určite máš zaujímavejší život.“ Jeho dych som ucítila až na tvári, omámila ma tá sladká vôňa. Bol tak blízko, zlaté oči pozerali priamo do tých mojich.

„Myslím, že na mojom živote nie je absolútne nič zaujímavé. Vyštudovala som strednú školu, presťahovala sa do New Yorku, vydala sa a tu vyštudovala právnickú fakultu. A teraz pracujem tu, to je všetko,“ vyhŕkla som to všetko zo seba.

„Nevyzeráš na ženu, ktorá by sa chcela hneď po škole vydať,“ skonštatoval a ja som bola v tej chvíli ohromená, ako ľahko ma prekukol.

„Máš pravdu, ale zaľúbila som sa. Čo som mala povedať, keď si kľakol na koleno v luxusnej reštaurácii so samými ľuďmi, ktorí začali tlieskať a všetci čakali na moju odpoveď. Ale neľutujem to, milujem ho...“

Zamyslene pokrčil obočie. „Aký je s ním sex?“ spýtal sa a ja som vypleštila oči od prekvapenia.

„Čo je to za otázku?“ takmer som skríkla a pohoršene naňho pozerala.

„Od jedna do desať. Aké číslo by si dala?“ No super, ja sa tu idem roztrhnúť a on pokojne pokračuje. Aj keď k jeho otázke... posledné dva týždne číslo nula.

„Nebudem sa s tebou baviť o našom sexe,“ skončila som túto trápnu tému, ale on sa šibalsky usmial. Čo zase?

„O našom? Pokiaľ viem, tak sme spolu nespali a ver mi, že to by si si pamätala do konca života,“ zasmial sa a oči mu horeli. Ach, čo to len so mnou robí. Cítila som sa totálne trápne, ale v podbrušku mi začali poletovať motýliky. Toto sa dalo nazvať jedným slovom, ktoré tak nenávidím, ale bola som... nadržaná. Fuj, hnusné slovo... ale tak pravdivé.

„Prečo by som si to mala pamätať?“ vykĺzlo zo mňa.

Laškovne sa usmial. „Lebo si to pamätá každá žena, som totižto v posteli najlepší.“ Mrkol na mňa. Preboha, asi som stratila dych a srdce mi vyletí z hrude do tej jeho božskej tváre.

„Dobre, už stačí. Ty si môj šéf a takéto veci s tebou preberať nebudem,“ skončila som našu konverzáciu, ktorá ma príliš rozrušovala.

„Ako myslíš.“

Len som prikývla a trochu sa odsunula od stolu, keď mi začal zvoniť mobil, no Edward bol rýchlejší a už ho držal v ruke.

„Josh,“ oznámil mi.

„Daj to sem.“ Natiahla som ruku, ale on hovor prijal a dal si mobil k uchu. Do riti! S červenou tvárou od zlosti som naňho vražedne pozerala, ale bolo neskoro.

„Nazdar, Josh. Tu je Edward... Cullen,“ ozval sa do telefónu a ja som mala chuť sa prepadnúť pod zem. Chvíľu bolo ticho, nepočula som, čo mu Josh hovorí.

„Nie, išla si pre kávu, tak som to zdvihol ja,“ odpovedal mu Edward a ja som vypleštila oči. Debil! Prečo mu klame? „No vlastne som ti chcel navrhnúť, že  by sme mohli dať večeru alebo niečo. Pokecáme o robote, tvojej žene a tak.“

V tej chvíli som myslela, že už mi oči vypadnú.

„Dobre, ten deň mi vyhovuje... Jasné, pozdravím tvoju ženu. Inak, je veľmi šikovná, takú ženskú chlap len tak ľahko nenájde, však?“ smial sa Edward do telefónu. V tejto chvíli som už musela byť naozaj červená ako paradajka.

„Jasné, jasné... čau.“

„Ty si taký debil!“ Musela som hovoriť cez zaťaté zuby, lebo by som sa rozkričala ako nejaký psychopat. Schmatla som mu z ruky mobil a naštvane kráčala von z kancelárie. Ale zrazu dobehol ku mne, nerozumela som, ako sa ku mne tak rýchlo dostal a pritlačil ma k stene. Tvár, pery... mal pár milimetrov odo mňa.

„Vyzeráš tak vášnivo, keď si rozzúrená,“ šepol mi do tváre. Panebože, asi odpadnem. Medzi nohami som ucítila vlhkosť... Keď som bola predtým... nadržaná, tak teraz som mala pocit, že vybuchnem. Išlo z neho tak silné živočíšne vzrušenie.

„Panebože,“ vydýchla som, keď mi vrazil koleno medzi nohy. „Drž radšej jazyk za zubami a stiahni si nohavice!“ prikázala som mu.

Myslela som, že sa rozosmeje, ale prilepil sa mi na ústa, jeho ruky som cítila všade. Triasla som sa od silného rozrušenia... Tlačil sa na mňa hruďou, prsia ma rozboleli od očakávania.

„Potrebujem sex,“ mrmlala som medzi jeho vášnivými bozkami.

„Daj mi päť sekúnd, nech ťa môžem dostať z toho zbytočného oblečenia,“ zavrčal mi do ucha a dráždivo sa mi zahryzol do ušného lalôčika. Bože, myslím, že toto asi neprežijem. Veď som šťastne vydatá!

4. kapitola - 6. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce ti ukáže správnu cestu - 5. kapitola: