Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce ti ukáže správnu cestu - 4. kapitola

15.12.2011 (20:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 42× • zobrazeno 5649×

4. kapitola

Ráno ma prebudila vznášajúca sa vôňa mojej milovanej kávy, až na to, že som nič nevarila. Josh! Možno by som mala počkať, až odíde a potom tam ísť. Alebo tam môžem ísť a budem ho ignorovať. Áno, to bude najlepšie.

Zdvihla som sa z postele a išla urobiť zo seba do kúpeľne človeka. Tentoraz som si dala na sebe poriadne záležať, nech Josh vidí, o čo prichádza. V živote som sa toľko nemaľovala ako teraz, ale výsledok stál za to. Neviem, kde sa vo mne bralo to sebavedomie, ale Josh ma tak naštval...

Vrátila som sa späť do spálne, natiahla som na seba elegantnú sukňu po kolená a blúzku s pekným výstrihom. Pokojne som nakráčala do kuchyne a išla si postaviť vodu na kávu.

„Dobré ráno,“ pozdravil ma akoby sa nič nestalo. Neodzdravila som mu a išla som si nachystať môju obľúbenú šálku na kávu.

„Urobil som ti už kávu,“ pripomenul mi. Otočila som sa k stolu, kde sedel, zobrala som hrnček s kávou a vyliala ju do dresu. S pospevovaním som ho opláchla a nasypala do nej novú kávu.

„Prečo si ju vyliala?“ spýtal sa prekvapene. No rozmýšľaj, chlapec, možno ti to dôjde. Horúcu kávu som si položila na stôl oproti nemu a sadla si.

„Vyzeráš prekrásne.“

Len som zdvihla obočie a dala sa do jedenia. Mala som strašnú chuť sa rozosmiať, ale hnev bol silnejší.

„Nerozprávaš sa so mnou?“ Bože, kedy ho to pýtanie sa prestane baviť? Ďalej niečo rozprával, ale ja som ho absolútne ignorovala a pokojne si jedla. Bola som rýchlejšia než on, tak som odložila tanier do dresu a išla si po kufrík do spálne. Síce som mala ešte času dosť, ale potrebovala som vypadnúť čo najskôr preč.

Presne, ako som čakala, prišiel za mnou. Oprel sa o stenu a zo založenými rukami ma sledoval, ako sa chystám.

„Bella, ako sa ti mám ospravedlniť?“ spýtal sa zúfalým hlasom.

So zdvihnutým obočím som sa k nemu otočila. „Kúp mi diamantový prsteň, určite to pomôže. Alebo nové auto, prívesky, retiazky...“ vyratúvala som mu ironicky.

„Myslel som, že sa ti páčia.“

„Pozri, Josh, si perfektný manžel, ale ja som žena s vlastnými potrebami, ktoré môže ukojiť len muž a to by si mal byť v tom prípade ty! Ale ak nemáš záujem, tak sa nečuduj, keď ma uvidíš v posteli s niekým, kto bude mať záujem!“ vrieskala som po ňom. Možno som to prehnala, ale to jeho tvárenie, že sa nič nedeje, ma pekne naštvalo.

Schmatla som kufrík a prešla okolo neho, obula som si lodičky, dala kabát a poriadne za sebou treskla dverami. Môže byť akokoľvek galantný a úžasný, ale toto už nie je možné. Čo si mám nájsť milenca? No ty si dobrá krava, Bella! Koľko žien by chcelo tvojho manžela a ty mu chceš zahnúť!

Nasadla som do auta a poriadne dupla na plyn. Bola som tak rozladená, že som ani nemala strach z toho idiota, ktorý ma čaká v práci. Tomu tiež dnes ukážem, že si so mnou nebude robiť, čo chce. Nedrela som na škole, aby som mu robila slúžku.

Chcela som zaparkovať na tom mieste, kde aj včera, ale nejaký idiot, čo nevie parkovať, sa postavil na jednu polovicu môjho miesta a na druhú polovicu svojho. Tak som zaparkovala na mieste vedľa pekne drahého BMW-čka a stále rozzúrená som vyšla von. Takmer som mu škrkla dvere, nemal tak blbo zaparkovať. Kufrík do ruky a s hlasným klopkaním lodičiek som išla napospas tomu idiotovi... s veľmi pekným zadkom, aby sme nezabudli.

Vošla som do výťahu s dvomi chlapmi, vždy ma strašne vzrušovali chlapi v oblekoch, sú strašne sexi. Obaja sa na mňa príjemne usmiali, no hneď pohľadom skĺzli do môjho výstrihu. To sa dalo asi čakať.

„Nejaký problém, páni?“ spýtala som sa ich ironicky.

„Nie, máte veľmi pekný... peknú blúzku,“ ozval sa jeden z nich.

„Myslím, že ste chceli povedať výstrih. Vyzeráte celkom slušne a tipujem, že ste bez priateľky. Skúste si nejakú nájsť, lebo takto skončíte v najbližšom bordeli a život máte v riti,“ poradila som mu zvýšeným hlasom. Bol to ten typický zajačik, čo si myslí, že zvedie ženu mrknutím oka.

„Mohol by som vás niekam pozvať?“ No vidím, že sa chlapec učí rýchlo. Ale otrčila som mu ruku s obrúčkou pred nos a potom hrdo vyšla z výťahu, keď zastavil na najvyššom poschodí. Pred kanceláriou nášho super veľkého pána šéfa som sa musela prudko nadýchnuť a vošla som dnu.

Už sedel za stolom a telefonoval. Zvláštne žlté oči  sa na mňa pozreli a zoširoka sa usmial. Aj by som chcela povedať, že úprimne, ale tá arogancia bola neprehliadnuteľná. Nervózne som stála na mieste a čakala. Konečne dokončil hovor.

„Dobré ránko,“ vyšlo z neho.

„Čo je na ňom dobré?“ spýtala som sa ho ironicky. To bol vážne taký sprostý?

„Vidím, že dnes chcete znovu triediť spisy podľa abecedy.“

„Viete čo vám poviem?! Nie som vaša slúžka, aby som robila takúto podradnú prácu! Nemyslite si, že pôjdem s vami do postele, aby ste mi dali robiť niečo normálnejšie! Odmietam pracovať v takomto prostredí! Čo si mám dať ešte väčší výstrih?! A nie som tlstá, ako ste včera naznačil! To vy ste obyčajný egoistický idiot, čo si myslí, že bude všetkým riadiť životy!“ kričala som po ňom.

„Problémy s manželom?“ spýtal sa ma pokojným hlasom. Pozerala som naňho ako vyoraná myš.

„Áno,“ povzdychla som si.

Pousmial sa a pristúpil ku mne. „Edward,“ natiahol ku mne priateľsky ruku. Zmätene som na ňu pozerala, no dlho som neváhala a oplatila mu návrh na tykanie.

„Bella. A prepáčte, že som na vás kričala.“

„Pomohlo to?“

„Veľmi.“

„Tak sa neospravedlňujte, my muži sme proste hajzli, priznám to aj sám za seba.“

Zasmiala som sa, bol zrazu tak iný. Naozaj ma nechce dostať len do postele? Aj keď... stál by určite za hriech. Prestať, ty krava!

„Stalo sa vá... ti niečo?“ spýtala som sa ho pekne zmätene na zmenu jeho nálady.

„Mal som včera deň o ničom, ale nezvykaj si, že budem príjemný. Veľmi rád provokujem ženy svojou aroganciou, veľmi ich to priťahuje.“ Natiahol ku mne ruku a jedným prstom mi prešiel od spánku po bradu. Mala som čo robiť, aby som nezavzdychala pod tým dotykom, bol príliš elektrizujúci.

„A zabralo to vôbec niekedy na nejakú ženu?“

Zasmial sa, až mu zablysli úžasne biele zuby. „Zabralo to na všetky, na absolútne všetky.“ Posledné slová zdôraznil a mrkol na mňa.

„No... mali by sme radšej pustiť do roboty, čo mám robiť?“ zahovorila som to, ten jeho pohľad bol príliš intenzívny.

„Budeme kontrolovať pár prípadov a zajtra môžeš ísť so mnou na jedno pojednávanie, dobre?“

„Super!“ zvýskla som, ale rýchlo skryla svoje nadšenie, musím sa správať trochu profesionálnejšie.

Posadila som sa oproti nemu na koženú stoličku a vrhli sme sa na prácu. Nemohla som odolať a občas... no priznajme si, že takmer stále som naňho pozerala. Keď pozeral do tých papierov, tvár mal uvoľnenú a nezdobil ju žiadny arogantný úsmev, bol prirodzený. Mala som strašnú chuť sa dotknúť jeho pokožky, vyzerala tak hebko a jemne. Nenašla som mu na nej ani jednu malú vrásku či póry, bol jednoducho dokonalý. A tie oči, nikdy som nevidela takú farbu, asi to majú v rodine, keďže aj Alice má také.

„Baví ťa to?“ spýtal sa zrazu, keď som ho po stýkrát pozorovala. Chcela som rýchlo sklopiť oči, ale jeho pohľad ma k sebe prišpendlil.

„Čo?“ šepla som s nevinným pohľadom.

„Priťahujem ťa. Cítim to z teba, stále ma pozoruješ, srdce ti bije rýchlejšie, pokožka ti takmer horí a v určitých partiách cítiš vzrušenie, však?“ pýtal sa omamujúcim hlasom. Už-už som mu chcela vynadať, ale bolo to tak intenzívne. Zrazu sa ku mne nahol, jeho pohyb bol neskutočne pomalý, ale tak elegantný ako šelma. Oči mi skĺzli na jeho pery, ktoré sa mierne pootvorili. Kúsok, už chýbal len kúsok...

A vtom niekto zaklopal na dvere. V tejto chvíli som si pripadala ako v nejakej telenovele. V tom najlepšom hlavných hrdinov vyrušil niekto a pokračovanie bude nabudúce...

S povzdychom sa odtiahol. „Ďalej!“

Rýchlo som sa otočila, aby som naňho nevidela a otočila sa k dotyčnému vo dverách. Stál tam muž s čiernymi vlasmi. Vyzeral príjemne a na tvári mu pohrával široký úsmev.

„Dúfam, že neruším,“ ozval sa so smiechom.

„To ty vždy,“ odvetil mu ironicky Edward.

„Tiež ťa mám rád, braček.“ Brat? Ten svalovec oproti je jeho brat? Už druhý člen jeho rodiny, ktorý vyzerá príjemne, len on je... iný.

„Ja som Emmett,“ podal mi ruku.

„Bella Miltonová.“

Pobavene sa pozrel na Edwarda a zachechtal sa. „Rád ťa spoznávam. Ešte si neuvažovala o výpovedi, pokiaľ viem, si tu už druhý deň, držíš rekord. Nie je dobrý šéf, však?“ smial sa a pokojne ignoroval Edwarda, ktorý sa prudko nadýchol.

„Som zvyknutá, že je tento svet tvrdý a ľudia tiež. Možno mi zišla taká myšlienka na um, ale bol to môj sen sa sem dostať,“ objasnila som mu.

„Aha. Braček, máš smolu, ale tvoja arogancia klesla alebo som práve našiel človeka, ktorý je voči tebe odolný,“ zachechtal sa Emmett.

„Ešte niečo potrebuješ, Emmett?“ ozval sa naštvaný Edward. „Prečo si prišiel? Nemal si byť práve s Rose na ceste za rodičmi?“

„Išla ešte niečo kúpiť, tak som sa zastavil za svojím milovaným...“

„Ešte raz použi slovo braček a letíš von oknom!“ skríkol po ňom podráždene Edward. Mala by som sa asi báť, ale teraz vyzeral ako pravý chlap, bol tak sexi. Zasnene som naňho hľadela a ignorovala ich rozhovor, ten mi išiel mimo uši.

„Edward, kúp si lieky na nervy, potrebuješ ich,“ dodal Emmett stále pobavene. „Rád som ťa videl, Bella. Určite sa ešte niekedy uvidíme.“

„Teším sa.“

Emmett odišiel, tak som sa otočila naspäť k Edwardovi, ktorý sa tentoraz tváril trochu zahanbene. Bože, ten striedal tie nálady ešte rýchlejšie než žena pri menštruácii.

„Máš úžasných súrodencov.“

Sarkasticky sa zasmial. „Len keby všade nepchali nos, niekedy toho vedia až príliš.“ Zatváril sa trochu tajomne, žeby mi niečo ušlo?

No vtom znovu niekto zaklopal, ale nevošiel dnu. Postavila som sa a otvorila sama. Stál tam mladý chlapec s obrovskou kyticou ruží.

„Pani Miltonová?“ spýtal sa ma.

„Áno.“

„Super, toto je pre vás.“ Podal mi ruže a pokojne si odišiel. A podpísať nepotrebuje akože nič?

„Problémy s manželom?“ spýtal sa ma Edward so smiechom.

„Veľké,“ odvrkla som, zatvorila som dvere, z kvetov som vybrala lístoček.

Veľmi mi to prepáč, ale bolo to naozaj dôležité. Dnes ti to vynahradím, sľubujem. Vypnem si všetko, čím by ma mohli otravovať a budem sa celú noc venovať len a len tebe.

Tvoj idiotský manžel Josh

Milujem ťa

Nad tým podpisom som sa musela zasmiať. Privoňala som si  k milovaným ružiam, týmto ma absolútne obmäkčil.

„Dnes ma čaká úžasný večer,“ šepla som si pre seba.

„Bella, a potrebujem dnes od teba pomoc až do večera. Ide o ten zajtrajší prípad. Potrebujem niečo pripraviť, určite mi rada pomôžeš, však?“ spýtal sa ma zrazu, akoby vedel, že mám už niečo na pláne. Toto mi snáď urobil naschvál!

3. kapitola - 5. kapitola

Tak, čo teraz urobí Bella? Vyberi si noc so svojím manželom, po ktorej tak dlho túži? Alebo radšej pomôže Edwardovi? Dá prednosť práci pred manželom tak, ako to vždy robí Josh?

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce ti ukáže správnu cestu - 4. kapitola: