Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce ti ukáže správnu cestu - 25. kapitola

03.03.2012 (17:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 47× • zobrazeno 5160×

25. kapitola

„Čo to robíš, Edward?“ pýtala sa ma Esme, keď som si hádzal veci do kufríku.

„Letím do New Yorku za Bellou, ja sa nevzdám!“

„Zlatko, myslíš, že...“

„Esme, nechaj to, prosím ťa, tak. Ja viem, že Bella s ním nechce byť. Má ju pod palcom, on to dobre vie. Ale nezoberie mi ju,“ zavrčal som nahnevane. Vyletel som z izby dole a obul sa. No za mnou sa ozval tenký hlások.

„Ocko?“ šepla s plačom maličká.

Rýchlo som sa k nej otočil a zobral si ju do náručia. „Neplač, miláčik. Letím za Bellou do New Yorku. Privediem ju späť a budeme všetci spolu, dobre?“

Smutne prikývla a posmrkla. „Vráťte sa skoro,“ šepla mi do ramena.

„Neboj sa, nenechám ťa tu samú. Celá rodina s tebou bude, dobre?“

Znovu prikývla a pobozkala ma na líce. „Ľúbim ťa, ocko.“

„Aj ja teba, miláčik. Drž mi palce.“ Dal som ju Esme do náručia a zakýval jej. Jasper ma už čakal pred domom v aute, aby ma mohol odviezť do Port Angeles na letisko. Tašku som hodil do kufra a nasadol.

Jasper bezoslova šliapol na plyn a letel po lesnej ceste. Nervózne som klopal topánkou o zem. Len dúfam, že nebude neskoro a nebudú už na Havaji. Ale aj tak tomu neverím. Určite by s ním len tak neodišla.

„Miluje ťa,“ šepol do ticha Jasper.

„Ale prečo potom odišla?!“ Hlas mi preskočil...

„Možno ju vydieral alebo čo.“

Len som si povzdychol, nechcem robiť unáhlené názory. Kto vie, čo je za tým...
Pred letiskom ma vysadil a ja som sa rozbehol dovnútra. O hodinu som už sedel v lietadle. Nemo som pozeral pred seba a premietal si všetky tie dokonalé dni s ňou a malou. Sľúbila mi, že sa s ním rozvedie a jej verím. A hneď po prílete zistím, čo sa stalo.

Bella:

„Nechaj ma na pokoji, Josh. Ja ti už neverím, o toto si sa pokúšal už miliónkrát, len sľubuješ, ale činy žiadne. Už ma to proste nebaví. Chcem rozvod,“ oznámila som mu a sledovala jeho výraz. Chcela som sklopiť oči, ale musela som to vidieť. Zaťal zuby a pekne naštvane sa na mňa pozrel.

„Čo to melieš, ty malá suka?!“ skríkol na mňa a pozeral na mňa ako na blázna.

„Chcem rozvod. Toto nemá zmysel, nie som s tebou šťastná a ja už nedokážem žiť takýto život,“ šepla som akoby unavene. Hlas sa mi triasol, bála som sa. Vytrhla som sa z jeho zovretia, aby som prešla okolo neho, ale schmatol ma znovu za ruku.

„S kým chrápeš?!“ skríkol znovu, bol ako besný.

„Ja som ťa nikdy s nikým nepodviedla, ty hajzel! Čo si to o mne myslíš?!“

Ironicky sa zasmial. „Aha,a prečo je v tomto zapádákove aj Cullen? A nevyhováraj sa, že o tom nevieš. Včera som to vytiahol z jeho šéfa, nerob zo seba blbú, ty malá štetka!“ kričal po mne, až som sa skrčila. Bola som vystrašená, ale rozhodla som sa bojovať. S týmto chlapom nechcem byť!

„Idem sa zbaliť, v New Yorku si zoberiem svoje veci a presťahujem sa k Charliemu,“ oznámila som mu pokojným hlasom. „Po sviatkoch sa rozvedieme.“

„Bella?!“ zakričal do ticha, až so mnou myklo. Ten výraz sa mi nepáčil. Zrazu si povzdychol a unavene si sadol na stoličku. „Prečo mi to robíš? Odišla si sem, aby sme mali od seba na chvíľu oddych. Nič som ti neurobil, vždy som ti všetko kupoval a všade ťa bral. Fajn, takmer som ťa párkrát podviedol, ale nikdy sme sa nedostali k tomu hlavnému...“

Vyvalila som oči a zmätene naňho pozrela. „Ty si ma podviedol? Párkrát?“ šepla som, hlasivky mi zlyhali.

„A čo si čakala, Bella? Často som chodil na pracovné cesty, som muž a mám svoje potreby. Samé sa mi núkali. No tak, nehraj to tu, v tejto dobe podvádza chlap každú manželku,“ hovoril, akoby sa nič nestalo. Pocit viny za uplynulé dni zmizol.

„Ty si taký hajzel! Každý deň som na teba čakala, ale vždy si chodil unavený z práce. Myslela som, že tam máš toho veľa a ty si nakoniec pretiahol pol New Yorku. A ja som si myslela, že mám dokonalého manžela...“ dostala som zo seba cez slzy.

Mala som chuť mu jednu tresknúť, začať ho biť, ale sila sa mi strácala, musela som sa oprieť o skriňu, ako sa mi zatočila hlava.

„To si si vážne myslela?“ zachechtal sa a opäť sa postavil. „Zobuď sa, Bella. Neverím, že si bola taká naivná. Nemám teraz čas to tu rozoberať, zbaľ sa a letíme do New Yorku. Dva dni budem teraz v práci a potom odletíme preč, kde dáme všetko do poriadku.“

„Prosím?!“ skríkla som, až mi preskočil hlas. „Ty si sa zbláznil? Rozmýšľaš vôbec nad tým, čo mi tu rozprávaš? Okamžite vypadni z tohto domu a nikdy sa sem nevracaj, ty hajzel! Po sviatkoch čakaj rozvodové papiere!“ vrieskala som po ňom, ale ani to s ním nepohlo. Pobavene sa usmieval.

„Ale no tak, miláčik. Bezo mňa by si bola úplná nula, ja ti zabezpečím všetko. A len tak mimochodom, viem, že si strávila tieto dni s tým debilom. Myslím, že ani jeden z nás tu nie je žiadny anjelik. Mám veľmi dobre známosti, miláčik. Stačí jeden telefonát a na druhý deň uvidíš v správach titulku s názvom – Najlepší právnik z New Yorku skončil s prestrelenou hlavou,“ zachechtal sa a ja som naňho zmätene pozerala, o čom to tu melie.

„Vyhrážaš sa mi?“

„Nie, miláčik. Len ťa upozorňujem, aby si išla okamžite so mnou do New Yorku, lebo by sa mohlo niečo Edwardovi stať.“

„Ty si taký...“ Zastavila ma jeho ruka, ktorú mi položil na ústa a pritiahol ma silno k sebe. Zrazu som videla iného človeka, toto nebol ten Josh, ktorý mi kupoval drahé darčeky a každý deň ma bral niekam von. Toto bol obyčajný hajzel... a ja som sa bála.

„Dosť už s tými nadávkami. Zbaľ sa, choď svojmu ockovi povedať, že som ťa požiadal o ruku a vraciaš sa naspäť ku mne. Vlastne odveziem ťa na stanicu, o chvíľu nám ide lietadlo. Uvidíš, ako nám bude krásne.“

Nahol sa ku mne, aby ma pobozkal, ale odtiahla som a napľula mu do tváre.

„Ty malá štetka!“ skríkol po mne a ja som zrazu ucítila bolesť na líci. Dal mi facku. So slzami v očiach som pozrela na toho človeka, bolo mi z neho zle, hnusil sa mi. „Vypadni sa zbaliť, lebo za seba neručím.“

Edward bol teraz pre mňa najdôležitejší, viem, že ho sklamem, ale ide o jeho bezpečie. Nebudem riskovať, že sa mu niečo stane. To nech sa stane niečo radšej mne.

Edward:

Konečne lietadlo pristalo, zobral som si taxík. Dal som tomu taxikárovi pár desiatok dolárov naviac, aby si pohol. O chvíľu už parkoval pri našom dome. Vletel som dnu, tašku som hodil do svojej izby. Nemôžem strácať ani jednu minútu, môžu odletieť okamžite.

Zišiel som dole do garáže a sadol do svojho milovaného autíčka, ktoré som tak dlho nevidel. Najhoršie bolo, že som sa bál, či neprídem za ňou ako idiot a naozaj to bola pravda. Naozaj sa bude zaňho znovu vydávať a odletí mi preč. Nie. Dosť! Neverím tomu, Bella by mi to neurobila. Všetky tie dni boli naozajstné a hlavne úprimné.

Zaparkoval som pred ich domom, boli tu dve autá, tak musia byť doma. Vydýchol som si, že som to stihol, ale pohltila ma nervozita a čierne myšlienky. Vyšiel som z auta, brána bola prekvapivo otvorená. Pomaly som kráčal po malom chodníčku a zastal pred dverami.

Zdvihol som roztrasenú ruku a zaklopal. Nikto sa neozýval, dokonca ani svojím sluchom som nič nepočul. Nič, žiadne myšlienky, pohyb, zvuky...

„Haló, je tu niekto?!“ zakričal som do dvier, ale nič. Museli byť predsa doma. Chytil som kľučku, dvere boli otvorené. Stiahol som obočie, toto bolo zvláštne. Každý človek si zamyká dvere v New Yorku, aj keď je doma.

„Bella?!“ ozval som sa znovu. Na nič som nečakal a vošiel dnu. Rozhliadal som sa okolo, nič som nevidel zvláštne, ale zacítil som čerstvú vôňu cigariet, no Josh ani Bella nefajčí. Prešiel som do obývačky, všetko bolo na svojom mieste, ale aj tak to bolo podozrivé. Zastal som pri schodoch, ktoré viedli na poschodie a zrazu som začul slabý hlások mojej lásky.

„Pomoc...“ zachrapčala zhora. Použil som svoju upírsku rýchlosť a vyletel hore po schodoch. Ucítil som štipľavú vôňu, ktorá mi automaticky prešla do krku. Nasucho som prehltlol jed. Bola to čerstvá krv. Panebože...

Vyrazil som hrubé dvere na konci chodby, kde sa ozval jej hlások. Bol som vystrašený a zrazu som ju zbadal. Jej bezvládne telo ležalo v sprchovom kúte a do odtoku tiekla krv.

„Panebože, Bella.“ V momente som kľačal u nej a zdvihol jej nežne hlavu. Na ruke som ucítil niečo teplé, mala rozrazenú lebku. Z pery jej tiekla tiež krv, pod okom sa jej vytváral monokel. Ach môj bože, čo ti to urobil, láska?

„Edward,“ šepla šťastne, keď ma uvidela. Poslednýkrát zamrkala a zatvorila oči. Dych sa jej krátil, až postupne mizol.

24. kapitola - 26. kapitola

Poviem to asi takto - tieto scény neviem absolútne písať, takže to tak aj vyzeralo. Ja proste nie som na tieto vážne scény. Upozorňujem, že sa pomaly blížime ku koncu, ešte tak 4-5 kapitoliek...

Takisto vám chcem veľmi poďakovať za vaše hlasy, ktoré ma dostali na 3. miesto. Ani si neviete predstaviť, ako ma to urobilo šťastnou. Ďakujem!

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce ti ukáže správnu cestu - 25. kapitola: