Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce ti ukáže správnu cestu - 2. kapitola

29.11.2011 (19:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 39× • zobrazeno 5504×

2. kapitola

„Slečna Miltonová, skočte mi po kávu a, samozrejme, že bez cukru,“ prikázal mi ďalšiu vec tým svojím arogantným hlasom. S povzdychom som sa postavila od stola.

„Som pani a nie slečna,“ zamrmlala som si pre seba a vyšla von. Hneď vedľa bol automat na kávu, kde čakal nejaký muž so ženou. Títo, na rozdiel od super veľkého pána riaditeľa, nevyzerali tak nepríjemne.

Pracujem tu ešte len štyri hodiny a už som musela skákať každých päť minút pre nejakú vec, na ktorú si zmyslel. Najskôr som musela ísť dole pre nejaký papier, o chvíľu si zmyslel, že chce ďalší, potom som musela poliať kvety, narovnať mu kvety, potom hľadať jeden prípad v kope ďalších tisícoch... Čo som jeho sekretárka? Má ma zaúčať a nie zneužívať pre svoje vlastné potreby, ktoré mňa ani prinajmenšom netrápia! Ja nie som jeho slúžka!

„Už je voľné,“ ozval sa vedľa mňa pobavený hlas. Zmätene som sa otočila na malú čiernovlásku, ktorá vyzerala ako elf. Až po chvíli som prišla na to, že pri automate okrem mňa nikto nestál.

„Prepáčte, zamyslela som sa.“ Hodila som tam drobné a stlačila gombík s kávou bez cukru.

„To je v poriadku, ja som Alice,“ predstavila sa mi milým hláskom. Podala som jej ruku.

„Bella.“ Mala neuveriteľne ľadovú ruku a bola strašne krásna.

„Nič si z toho nerob, dnes má zlú náladu.“

Zmätene som na ňu pozrela. „Myslíš pána Cullena?“

„Áno, myslím môjho brata Edwarda.“

Nepatrne som vypleštila oči. Zachichotala sa. „Áno, som jeho sestra a ako som povedala, nebýva takýto. Je vždy veľmi milý a o svojich zamestnancov sa  stará, je to najlepší právnik v meste, ale dnes má zlú náladu.“

„Aha,“ dostala som zo seba. „Ozaj to je tvoj brat?“

Zachichotala sa znova jemným hláskom. „Naozaj, je to môj milovaný braček. Je pravda, že v práci sa správa viac profesionálne, ale v súkromí nie je taký generál. A myslím, že by si už mala ísť, lebo keď mu tu kávu neprinesieš do troch minút, vyhodí ťa.“

Vystrašene som na ňu pozrela rýchlo vytiahla kávu z automatu, no ten malý alf sa začal smiať. „Idem s tebou, musím ho trochu upokojiť.“

Vďačne som prikývla a išli sme naspäť do kancelárie. Svoj prvý deň v tak známej spoločnosti som si predstavovala absolútne inak, ale život nikdy nejde podľa našich predstáv. Tentokrát náš pán veľký šéf sedel na koženej stoličke a prehŕňal naštvane nejaké papiere.

„Ahoj, braček,“ pozdravila ho Alice nadšene.

„Čo chceš, Alice? Nemám čas, o chvíľu utekám na súd. Bella, tiež by ste si mohli pohnúť s tou kávou,“ zvýšil na mňa hlas. Rýchlo som k nemu pricupitala a položila mu na stôl kávu. Ani nepoďakoval a pohárik si posunul na kraj stolu.

„Nič, len som sa na teba prišla pozrieť, vidím, že si vstal ľavou nohou,“ smiala sa mu. Keď som sa na nich pozrela, naozaj sa priveľmi podobali. Obaja boli tak bledí až bieli, ich rysy boli neuveriteľne podobné. A hlavne boli objala strašne krásni.

„Na čo čakáte, slečna Miltonová?“ vyšiel zrazu po mne naštvaným hlasom.

„Som vydatá, pán Cullen, nie som slečna,“ objasnila som mu druhýkrát. Arogantne zdvihol jedno obočie.

„Áno, všetci tu poznáme vášho manžela. A nečakajte, že keď ste jeho manželka, budú vám tu padať pečené holuby do úst, svoje miesto a postavenie si musíte v tejto spoločnosti získať tvrdo a zatiaľ nič také nevidím. Vľavo v skrini je zoznam rozvodových konaní na tento mesiac, zoraďte ich podľa abecedy, pani Miltonová.“ Slovo pani zdôraznil. Mala som chuť mu hneď jednu vlepiť, ale zaťala som len päste a išla pre tie prípady. Čo som ja nejaká Popoluška?

„Edward, mohol by si byť trochu príjemnejší k Belle, snaží sa ako len môže,“ dohovárala mu Alice. Len si odfrkol.

„Alice, nemáš nič iné na práci, než radiť mi, čo mám robiť?“

„Už padám a ak mieniš byť takýto aj doma, tak tam ani nechoď a prespi niekde v hoteli,“ odvrkla mu a mrkla na mňa. Potichu som sa zasmiala, ale Edward sa na mňa výhražne pozrel. Rýchlo som sklopila pohľad do papierov a začala ich pomaly zoraďovať.

„Musím teraz odísť na súd, keď to dorobíte, choďte domov, ale nezvykajte si na takýto pracovný čas. Bol by som rád, ak by ste zajtra prišla o hodinu skôr, bude toho na zajtrajší deň veľa. A tu kávu môžete vyliať alebo ju vypite,“ prikazoval mi a nevenoval ani jeden pohľad.

„Na čo som vám ju potom mala priniesť?“ spýtala som sa ho, keď som videla, ako znechutene na ňu pozerá.

„Berte to ako menšiu skúšku, nenávidím kávu a všetky tie hnusné veci, ktoré kazia zdravie. Nepotrebujem zvýšený cholesterol a obezita v tomto štáte stúpa príliš rapídne.“ Očami ma preskenoval ako nejakú štetku. „Mali by ste si dávať pozor na takéto veci, nepotrebujem tu žiadnu vyžranú ženskú.“

S otvorenými ústami som naňho hľadela ako na debila. „Chcete tým snáď niečo povedať?“ zvýšila som naňho hlas a prezerala sa.

„Isteže nie, bolo to len menšie upozornenie.“ Zo stoličky si zobral kabát a obliekol si ho, vyzeral neskutočne sexi, to sa proste nedalo inak opísať. Správaním bol síce na úrovni nula, ale vyzeral fakt dobre.

„Budem vôbec robiť aj niečo s právom v najbližšej budúcnosti? Prišla som sem z právnickej univerzity a čakala som...“

„Nikoho tu nezaujíma, čo ste čakali! Ako ste povedala, v budúcnosti budete určite chodiť aj na súdy, ale zatiaľ budete niečo ako moja asistentka.“

Asistentka?! Už-už som mala na jazyku tie najškaredšie slová, ale udržala som ich v sebe. Možno by som mohla požiadať, aby ma dali k niekomu inému, s touto osobou odmietam pracovať. Nedrela som na univerzite šesť rokov, aby som skončila ako nejaká asistentka.

„Má vás vôbec niekto rád?“

Zachechtal sa a zobral si kufrík s papiermi do ruky. „Pár ľudí by sa našlo, a hlavne takých, čo sa mi snažia pichnúť do zadku, aby mohli chodiť so mnou na súdy. Určite ste počula, že som uznávaný právnik rovnako ako ten váš prokurátor. Každý začiatočník túži byť pri súde so mnou, ale vidím, že vy po tom príliš netúžite, pani Miltonová. Inak, pozdravujte odo mňa vášho manžela.“

Debil! Magor! Idiot! Namyslenec sprostý! Nikdy som nenadávala, ale toto bolo už priveľa.

„Už sa teším na zajtrajšok a mali by ste  si pohnúť, lebo tu budete do noci.“ Arogantne, ale totálne sexi, sa usmial a odišiel. Je vôbec možné, aby vás niekto tak znechutil len za tri hodiny?

xxx

„Tak hovor, aký je?“

„Magor arogantný, povýšenecký!“ zasyčala som a usrkla si nervózne z druhej kávy. „Dokonca narážal na to, že si mám dávať pozor na obezitu.“

Lily sa zvesela zasmiala, ale hneď som ju spražila naštvaným pohľadom. „Prepáč, Bell, ale viem o tom. Kamoška jednej mojej kolegyne uňho robila asi týždeň, potom to vzdala, lebo od nej chcel snáď všetko. Bola vraj rada, že nechce, aby mu dokonca zadok utierala na záchode. Všetci si myslia, že to robí zo žartu a s niekým sa vždy staví, koľko tam vydrží.“

„Super, to mi fakt pomohlo. Čakala som, že budem robiť niečo s právom a nie robiť jeho poskoka.“

„Zlato, musíš len vydržať a nenechať sa. Ver mi, že dokáže byť aj milý a pozorný, teda aspoň taký bol k svojej bývalej,“ uisťovala ma presne ako predtým Alice.

„Ani sa jej nečudujem, že sa s ním rozišla.“

Lily si skúsla peru. „To on sa rozišiel s ňou, vždy sa tak s každou rozíde po nejakom mesiaci. Je hotovou raritou pre miestne bulváre.“

„Ako je možné, že som si ho nikdy nikde nevšimla?“

„Lebo nečítaš noviny,“ odpovedala mi sucho a obe sme vybuchli od smiechu. Má pravdu, skúsim si zvyknúť na tú jeho aroganciu, budem ho jednoducho ignorovať a budem si robiť poctivo svoju prácu. Možno sa potom dostanem vyššie a nebudem s ním pracovať.

„Ale nehovor mi, že ti prvýkrát nevyrazil dych...“

Prevrátila som očami, ale zahanbene som pokývala hlavou na znak súhlasu. „Ale nie je to môj typ.“

„Prečo? Veď sa naňho nabudúce lepšie pozri, je to hotová sexuálna hračka a to telo, ten pevný zadok a tie vlasy...“ rozplývala sa.

„Presne ako Josh, Edward je skôr ako nejaký chlapček, Josh je chlap.“

„Pozri, mám tvojho manžela rada... trošku, ale priznaj si, že Edward je viac sexi a už si si to s ním predstavovala v posteli?“ Typická Lily, bez sexuálnych narážok s ňou konverzácia ani nejde.

Vtom mi začal vyzváňať telefón, Lily sa zašklebila, keď uvidela, ako sa priblblo usmievam. Bol to Josh.

„Áno, zlatko?“

„Ahoj, miláčik. Kde si tak dlho, už je neskoro?“ pýtal sa ma starostlivo.

„Vyšli sme si s Lily do reštaurácie. Si už doma?“

„Áno, skončili sme skôr, než som si myslel.“

Zoširoka som sa usmiala. „Hneď som doma, už sa nemôžem dočkať.“ Zaklapla som mobil a radostne sa postavila.

„Ide sa, musím si rýchlo kúpiť nejakú zvodnú bielizeň,“ vyhŕkla som na zmätenú Lily. V očiach jej razom zahorelo, ona je na tieto veci expert.

1. kapitola - 3. kapitola

Možno som vás trochu s touto kapitolou sklamala, lebo ja seba určite. Chcela som vykresliť Edwarda lepšie, ale príliš mi to nešlo. Zatiaľ sa len rozbiehame, čiže v ďalších kapitolách to začne medzi nimi riadne iskriť.

Veľmi vám chcem poďakovať za komenty pri minulej kapitole, ktoré ma veľmi potešili. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce ti ukáže správnu cestu - 2. kapitola: