Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce a myseľ - 19. kapitola + Epilóg

15.09.2012 (19:45) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2103×

Edward: 

Nemohol som uveriť, že je tu Bella. Sedeli sme v obývačke, kde panovalo ticho. Nikto nechcel prehovoriť ako prvý, takže som sa toho chopil ja.

„Bella, prečo si prišla?“ opýtal som sa jej.

„Nechcem, aby niekto trpel. Nechcem, aby si zomrel, kvôli tomu, že Nath spravil chybu,“ odpovedala a aj keď som nepočul odpoveď, akú som chcel, bol som spokojný. Nechce, aby som zomrel, to je minimálne znak toho, že ma má rada ako priateľa.

„Bella, kde je Nathaniel?“ opýtala sa Alice.

„Ja som ho naposledy videla pár kilometrov od Forks,“ povedala smutne, akoby... jej ho bolo ľúto.

„Ten už nepríde. Nebude taký hlúpy, aby sa postavil prevahe ôsmich, to, čo by nás teraz malo zaujímať je to, kedy prídu Volturiovci. Určite nás nenechajú bez trestu,“ povedal Carlisle to čo sme si mysleli všetci. Naše zraky sa upreli na Alice, ktorá niečo videla. Mne to bolo jasné, ale ona to musela vysvetliť ostatným. Volturiovci sem prídu dnes. Myslel som si, že by nenechali celú zodpovednosť, len na nejakom bezvýznamnom upírovi. Bolo mi hneď jasné, že nestihneme utiecť a určite s našimi počtami, ani ubrániť. Pozeral som na tváre ostatných, ktorým to tiež dochádzalo.

„Prečo my nemôžeme odísť? Aro chce len Edwarda, tak nechápem, prečo by sme mali nasadzovať životy všetci,“ poznamenala uštipačne Rosalie.

„Dosť! Sme rodina a držíme spolu! Nikto nebude odchádzať preto, lebo niekomu z nás hrozí nebezpečenstvo. Postavíme sa tam spolu a budeme brániť Edwarda nech to stojí, čo to stojí,“ skríkla Esme po Rosalie, a úprimne povedané, som ešte nikdy nevidel Esme takto kričať. Veľmi som si vážil toho, že ma tak bránila, a že ostatní s jej názorom súhlasili, preto musela Rose sklapnúť. Všetci sme vedeli, že nám neostáva nič iné než čakať, dokiaľ dorazia Volturiovci. V tom Bella vstala.

„Môžeš ísť so mnou?“ opýtala sa ma a ja som sa automaticky postavil. Utekali sme tak dlho, až sme boli dosť ďaleko od domu, až som sa zľakol, že má Bella niečo v úmysle. Zrazu zastavila. Najskôr som nič nevnímal, ale v tom som si to všimol. Boli sme na našej lúčke. Nevedel som, či je to len náhoda, alebo mi tým chce Bella niečo povedať. Zmätene som sa obzeral po mojom starom dobrom mieste, ale stále som to nechápal. Bella stála v strede a s úsmevom na perách ma sledovala.

„Bella, čo to...“

„Ja som ti týmto chcela povedať, že... keď som išla k vám a utekala som cez Forks, tak som si spomenula,“ povedala a čakala na moju reakciu. Chvíľu som tam stál ako obarený a nechápal situáciu. Čo mi tým chce povedať? Že si spomenula na našu lásku, alebo len na svoj život? Potom si všimol, že ma Bella vystrašene sleduje a došlo mi, že asi čakala, že ju objímem alebo niečo iné. Rýchlo som sa za ňou rozbehol a objal ju.

„Bella, to je úžasné, ale ja to stále nejako nechápem. Prečo sme tu?“ Bella mi dala tú najkrajšiu odpoveď, akú som si mohol želať. Pobozkala ma. Ja som v tej chvíli cítil ako mi dodáva silu žiť a bojovať. Vedel som, že vďaka tomuto bozku prehovoríme Ara, aby som mohol byť s touto ženou aspoň o sekundu dlhšie.

„Milujem ťa,“ povedal som jej samovoľne do pier. Ona otvorila oči a na chvíľu sa na mňa zadívala.

„Aj ja ťa milujem.“ Usmial som sa a znova ju zobral do náručia. V tej chvíli som započul Emmetove myšlienky, ako sa k nám približujú. Odtiahol som sa od Belly.

„Musíme ísť,“ povedal som jej zatiaľ čo ona ma nechápavo sledovala.

„Edward, máme návštevu,“ zakričal na nás Emmet. Belle to docvaklo až keď Emmet odišiel.

„Volturiovci sú už tu?“ opýtala sa ma a ja som jej prikývol. Vzal som ju za ruku a chcel odísť, ale najskôr som je musel niečo povedať.

„Bella, chcem aby si vedela, že nedopustím, aby ti niekto ublížil, rozumieš?“ Bella mi prikývla a ja som ju letmo pobozkal na pery.

Keď sme dorazili všetci stáli pred domom a oproti nim stáli Volturiovci. Čakalo sa len na nás, tak sme sa zaradili za moju rodinu. Pozrel som sa dopredu a hľadal som Ara, ale... on tam nebol. Naša jediné záchrana, naša jediná nádej, že nás prepustia tu nebola. Aro mal rád našu rodinu, teda skôr naše dary, jedine jeho sme mohli presvedčiť o našej nevine, ale namiesto neho tu trčala malá blonďatá hlava s víťazoslávnym úsmevom a dvadsiatymi upírmi.

„Jane, kde je Aro?“ opýtal som sa ako prvý.

„Aro nemôže byť všade,“ zasmiala sa a nenávistne sa pozrela na Bellu. Prezerala si ju rovnako ako Alice a Jasper.

„Ako ste sa rozhodli?“ opýtala sa ich. Čakala na ich odpoveď, ale nikto nemal tú odvahu. Vtom, ale prehovorila Bella.

„Prosím, nechajte nás ísť! Nikto z nás nič nespravil. To Nath je ten pravý vinník,“ povedala Bella, ale Jane to len viac rozzúrilo. Posledná kvapka pre ňu bola, keď som ju chytil za ruku a postavil sa pred ňu.

„Dobre, mali ste dosť času na rozhodnutie. Zabite ich!“ skríkla Jane na ostatných upírov, ktorý boli pri nej a my sme ostali šokovane stáť. Takýto rýchly priebeh nikto nečakal. Felix utekal oproti Belle, tak som sa postavil pred ňu a odhodil ho od nej. Keď som videl, ako k nám utekajú ďalší, vedel som, že svoj sľub nedodržím. Ešte som sa rýchlo pozrel na Alice, ktorá mala v tvári bolestní výraz. Nemusela nič hovoriť, ani myslieť, vedel som, že je koniec. Otočil som sa za Bellou a naposledy ju pobozkal.

 Epilóg: 

Nathaniel:

Odvtedy, čo som videl Bellu poslednýkrát, ubehol rok. Chcel som ju už viackrát navštíviť, ale Edward ma nemá veľmi v láske, tak som to nechal tak. Keďže sa mi Volturiovci nikdy neozvali, dúfal som, že rovnako skončili aj oni. Bella bola moja jediná láska, aj keď som vedel, že ona miluje Edwarda a ona o tom netušila. Osvojil som si vegetariánsky spôsob života a vďaka tomu som stretol Tanyu. So svojimi sestrami ma privítali u seba a po dvoch mesiacoch som začal s Taynou tvoriť pár. Síce ju nikdy nebudem milovať tak ako Bellu, ale približovala sa jej, tak ako zatiaľ žiadna iná. Tanya aj s rodinou poznali Cullenovcov a tiež ich chceli navštíviť, ale keď som im povedal, že by sme ich mali radšej nechať na pokoji, tak toho nechali. Ja som svoj šťastný koniec dosiahol a vážne som si prial, aby ho našla aj Bella.

Nechcela som to skončiť takto skoro a nešťastne, ale začína škola a ja by som na písanie nemala čas. Dúfam, že sa vám moja poviedka páčila a zanecháte mi komentík alebo aj kritiku. Chcela by som ešte poďakovať babám, ktoré túto poviedku poctivo čítali a nechávali mi tu aspoň jedného smajlíka. Ďakujem, bez vás by som túto poviedku nedotiahla až do konca. :)

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce a myseľ - 19. kapitola + Epilóg: