Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce a myseľ - 12. kapitola

25.06.2012 (19:30) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1538×

Bella:

Keď sme sa večer vybalili už som sa nevedela dočkať budúceho dňa, pretože to znamenalo prechádzku po celom Londýne. Ja som pobehovala po izbe ako pomätená a hľadala si nejakú zábavu počas noci, ale za to Edward len sedel a pozeral anglické programy. Mne to neprišlo ani trošku vtipné, ale on sa na tom rehotal ako blázon. Keď som videla, že s Edwardom tu žiadnu zábavu nezažijem, rozhodla som sa zbehnúť oproti za Emmettom a, bohužiaľ, ísť za ním znamenalo ísť aj za Rose. Neviem prečo, správala sa ku mne vážne milo, ale nemala som z nej dobrý pocit. Vždy, keď som bola s Emmettom alebo som len niečo podotkla na jeho adresu, tak už načúvala. Akoby sa bála, že jej ho ukradnem. No neviem, ale možno by si mala dať vážne pozor. Emmett je vysoký, vypracovaný a krásny muž, teda upír, a ako bonus ešte zábavný. Zamyslela som sa nad myšlienkou mňa a Emmetta ako páru a musela som sa zasmiať. Edward na mňa znova čumel akoby chcel, aby mi vybuchla hlava, teda v jeho podaní to znamenalo, že mi skúša čítať myšlienky, ale to je jeho verzia. Otvorila som dvere od izby a to sa samozrejme nezaobišlo bez Edwardovej kontroly.

„Kam ideš?“ opýtal sa ma zvedavo.

„Rozhodla som sa ísť za Emmettom. S tebou sa tu nudím,“ odpovedala som mu. Edward sa zatváril akoby som mu práve povedala, že mu beriem šteniatko, pretože sa oň dostatočne nestaral, ale potom sa na jeho tvári objavil ten šibalský a trochu vypočítavý úsmev.

„Bella, neviem, či by si tam teraz mala ísť. Veď si videla, že ani v lietadle sa nevedeli udržať,“ povedal a z jeho úsmevu vyšiel obrovský rehot. Ja som to, samozrejme, pochopila a sadla som si k nemu na pohovku. Pravdu povediac, nerobilo mi dobre pozerať sa na tie šťastné páry okolo seba. Ja som niečo také tiež zažívala, ale vzdala som sa toho kvôli Edwardovi. Ale prečo? Z vďačnosti?

„Prepni na niečo poriadne,“ rozkázala som a vzala som si diaľkový ovládač na znak protestu nad jeho vládou.

„Prepni si, ale nič tam nenájdeš. Ja už som všetko prekuchal,“ vzoprel sa. Ja som hodila diaľkové na stôl a otočila som sa k nemu.

„Porozprávaj mi o tvojej rodine,“ povedala som mu. Edward ostal značne šokovaný, keď mu došlo kam mierim.

„Ty chceš vedieť...“

„Chcem vedieť čo znamenalo to, čo si mi povedal vtedy v našom dome,“ povedala som tvrdo. Už ma nebavilo chodiť okolo horúcej kaše.

„Bella, ja neviem či je správny čas na to...“

„A kedy bude? Edward, ja som chcela byť zdvorilá a počkať dokým mi to povieš ty, ale ako vidím, ty s tým nezačneš len tak, preto ti musím pomôcť,“ odvrkla som mu ostro. Porazenecky sa na mňa zadíval a začal rozprávať.

„Spoznal... teda spoznali sme ťa ešte ako človeka, keď si sa nasťahovala k svojmu otcovi Charliemu do Forks. Zo začiatku sme sa veľmi nebavili, ale tvoja vôňa... ako to povedať... tvoja vôňa bola pre mňa rajskou záhradou. Nič krajšie som nezažil a musel som sa veľmi ovládať, aby som ťa nezabil. A ako vidíš aj teraz, aj vtedy si bola magnet na nebezpečenstvo a ja som ťa, vtedy som ešte nevedel prečo, musel vždy zachraňovať. Neskôr si zistila, že sme upíri a dosť sme sa zblížili. Ale raz na oslavách tvojich osemnástich narodenín si sa porezala a Jasper mal dosť veľký problém sa udržať, preto sme sa rozhodli odísť a nezavadzať ti v tvojom ľudskom živote. Asi po pol roku potom sme sa dozvedeli, že si skočila z útesu a neprežila a ja som sa z pocitu viny pridal k Volturiovcom. Teraz si vieš predstaviť aký veľký šok som zažil, keď som ťa objavil ako upíra,“ dohovoril.

„Počkať, takže ostatní ma už dávno poznajú?“ opýtala som sa a odpoveďou mi bolo Edwardovo prikývnutie.

„A čo bolo to čo si hovoril, že... si ma musel pre niečo stále zachraňovať?“ opýtala som sa ho a podľa jeho stuhnutého pohľadu som trafila klinec po hlavičke.

„Bella, my... akoby som to povedal... my sme spolu chodili,“ odpovedal mi a ja som ostala v nemom úžase. Ja a Edward? To, že sme sa poznali ako ľudia, ma až tak neprekvapilo, pretože mi bol známy, teda jeho hlas, jeho tvár, jeho oči, jeho pery... Ó, bože, je to pravda!

Ostala som prikovane sedieť a videla som, ako Edward sleduje moju reakciu. Bolo to zvláštne, ale zdalo sa mi, akoby čakal, že sa mu teraz hodím okolo krku a celého ho vybozkávam. Ale ja som nemala to nutkanie. Nemala som ani nutkanie sa naňho pozrieť. Áno, priťahoval ma ako muž, teda po fyzickej stránke, ale láskou by som to nenazvala. Ako človek som bola dosť hlúpa a ako si pamätám, nemala som nikoho, takže Edward musel byť môj prvý. K tomu ešte upír a pubertálne dievča je zlomené. Muselo to byť tak, pretože ak by to bola pravá láska, nezachovala by sa aj do môjho upírskeho života? Teda aspoň by som si ju pamätala. Ale prečo som teda kvôli nemu skočila z útesu?

„Bella? Si v poriadku? Viem, že je toho teraz na teba veľa a chcem, aby si vedela, že nič od teba neočakávam. Náš vzťah sa nemusí týmto zmeniť, dobre?“ upokojil ma. Ale mňa skôr zarazilo to nemusí. Čo myslel tým nemusí? Nemusí, ale môže? Radšej som sa zamerala na inú vec, ktorá ma tiež zaujala.

„Tá Alice a Jasper boli vaši súrodenci, však?“ opýtala som sa ho. Edward vyzeral dosť sklamane, a tým sa moje obavy potvrdili – on ma ešte miluje a očakáva od tohto momentu až priveľa.

„Áno, ale ako už vieš, opustili nás a podľa toho, čo si povedala ty, tak Alice ťa aj premenila,“ odpovedal mi pokojne.

„Ale čo odo mňa chce?“ znova som sa opýtala a moja snaha prejsť na inú tému, od tej ja + Edward, bola viditeľná.

„Netuším, ale myslím si, že potom, čo ťa Alice z neznámeho dôvodu premenila, tak sa s Nathanielom nejako dohodla, aby sa o teba postaral,“ dokončil Edward a vtom sa prudko otvorili dvere a z nich vyletel Emmett a za ním už pomalšie ostatní.

„Na čo čakáte?! Už je ráno, ideme sa baviť!“ vyhukoval Emmett. Rýchlo som sa pozrela von oknom a už naozaj bolo ráno. Vôbec sa mi  nezdalo, že by náš rozhovor trval tak dlho.

„To teda nie, Emmett! Bella chcela vidieť pamiatky, tak aby ti ani len nenapadlo chodiť po baroch,“ napomenula ho Esme.

„A samozrejme pôjdeme ešte do nejakých obchodov, aby mi už Bella nekradla zo šatníku, alebo aby nenosila stále to isté,“ poznamenala Rosalie a prívetivo sa usmiala. Vážne neviem, prečo som ju tak nemusela. Pravdepodobne sme sa mali radi aj keď som bola človek. Asi to bude len tým, ako drží Emmetta pod zámkom.

„No, ale teraz ti ešte pre istotu niečo požičiam, pretože aj pre nás je to riziko s tebou chodiť po uliciach,“ povedala a už ma tiahla za ruku do jej izby.

Aj keď som si prvý chcela pozrieť Big Ben, ale ako prvé som videla skúšacie kabínky a kopu oblečenie. Emmett sa na tom zo začiatku dobre bavil, ale keď Rosalie uvidela topánky a on videl, že bude jej sluha, smiech ho prešiel. Skúšala som si jedny šaty za druhými a mojou porotou boli Esme, Carlisle a Edward. Síce tam boli na nič, pretože Esme brala všetky, na ktoré som sa len pozrela, ale každá pochvala poteší, hlavne keď pri šatách s väčším výstrihom Edward doslova slintal. No dobre, toto mi nebolo až také príjemné, pretože Edwarda som brala, aj budem brať, ako kamaráta, ale on si podľa myslí niečo úplne opačné. Bolelo ma pomyslenie, že mu raz budem musieť povedať, že ho nikdy nebudem brať za nič viac ako dobrého priateľa. 

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce a myseľ - 12. kapitola: