Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som v háji!-1.kapitola-1.časť

27.07.2009 (10:30) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 5293×

Som v háji!

1.kapitola- 1.časť

Prvé stretnutie..... ale za akých okolností?!

Dovoľte mi, aby som sa Vám predstavila. Som Isabella Maria Swanová a som v poriadnej kaši. Za necelých desať minút sa mám stretnúť s kamarátkami- Angelou, Jessicou a Samanthou, pred pizzériou O´Donellovej v obchodnom centre v Port Angeles. Lenže ja namiesto toho ešte stále hľadám svoju obeť v nejakom butiku vzdialenom dosť ďaleko na to, aby som to na dohodnuté miesto ledva stihla. Pýtate sa- obeť? Uisťujem Vás, že nejdem nikoho zabiť, to nie. Ale čaká ho niečo ešte horšie. Oveľa horšie. Aby ste boli v obraze, posnažím sa Vám to v skratke vysvetliť.

Posledné dva mesiace sa mi kamarátky snažia vnútiť nejakého chalana. Nechápem, PREČO nechcú pochopiť, že ja o žiadneho nemám záujem. Už som toho začala mať plné zuby. Bolo to otravné a aj tak to s nimi bola len strata času a tak som im zaklamala, že ja už priateľa mám. Nechcela som to povedať, NAOZAJ, ale v zápale zlosti to zo mňa jednoducho vyletelo a už sa to nedalo vziať späť. Už som to všetko jednoducho nedokázala zniesť. Vždy mi dohodili nejakých neandertálcov, ktorých mozgy zrejme pochádzali z dôb praveku. Mysleli len na veľkosť mojich košíkov na podprsenke a veľkosti môjho pozadia. Celá tá lož bola pekná hlúposť, pretože v skutočnosti samozrejme žiadny neexistuje. A to je dôvod, prečo tu už nejaký čas behám ako blázon po nákupnom stredisku. Zháňam niekoho natoľko bláznivého, že by mi bol ochotný pomôcť.

Vyplašene a vystresovane som utekala cez regály v obchodoch s päť dolárovkou v ruke, ktorú som chcela použiť ako aspoň nejaké podplatenie, a ani si neuvedomovala, kde vlastne som. Prišlo mi zvláštne, že som nenarazila ani na jedného jediného chlapca a tak som sa začala rozhliadať, kde sa vlastne nachádzam. A keď som si všimla tovar, ktorý tu predávali, môj pohľad okamžite skĺzol na plagát pri vstupe do obchodu.

Dámska konfekcia- luxusné spodné prádlo

Hneď mi bolo všetko jasné. Bola som v obchode so spodným prádlom. A to ešte dámskym. Neviem koľko chalanov sa zdržuje v obchodoch tohto druhu, ale zrejme drvivá väčšina z nich len kúpi, čo potrebuje pre svoje drahé polovičky a rušné noci s nimi strávené, a ihneď zdupkajú preč. Začal ma chytať amok, pretože som bola naozaj v kaši. Už mi vlastne neostával žiadny čas a aj keby som sa teraz za nimi rozbehla, neprišla by som včas.

Keď vtedy.... prišla moja spása. Vo vedľajšom regáli sa zableskol golier chlapskej košele. Vybehla som z rohu a tam zbadala... páni, ten je ale pekný. Do pekla. Na čo to myslím? Stál tam vysoký svalnatý chalan s bronzovými vlasmi rozstrapatenými do všetkých strán a s nádhernými topásovými očami. Bol naozaj sexy. Do kelu. Bella, už prestaň. Znudene kráčal za svojou frajerkou alebo čo mu bola a pri tom sa tváril dosť umučene. Asi jedna z tých báb, ktoré svojich miláčikov ťahajú po všetkých obchodoch ako svojich osobných sluhov a čakajú, že im budú nosiť všetky ich zbytočné tašky s oblečením. Ale musím uznať, že bola pekná. Chalani  našej školy by za ňou doslova slintali.

Vlastne vyzerala tak trochu ako.... elf? Bola drobná a štíhla, mŕtvolne bledá (Zvláštne. No potom som si všimla, že chlapec stojaci vedľa nej má rovnaký odtieň pleti a farbu očí a tak som tú myšlienku ihneď zavrhla. Takže sú zrejme súrodenci.), tmavé vlasy mala nakrátko ostrihané a rozstrapkané do vejárovitého tvaru a milo sa usmievala. Práve si prezerala dosť vyzývavý kúsok spodného prádla a podľa jej výrazu sa jej zrejme páčil. Bolo mi trápne ísť teraz za ním, keďže je očividne v zlej nálade, ale nikoho iného som tu nevidela a tak som nabrala odvahu a rozbehla sa smerom k nemu. Tváril sa, akoby aj čakal, že ho niekto z pazúrov toho dievčaťa vyslobodí takže ma hádam neodmietne. Cestou k nemu som premýšľala nad tým, čo mu asi tak poviem, lenže za tú dobu som si pripravila len hŕstku nezrozumiteľných kecov a stihla si všimnúť, že má naozaj slušný zadok. V duchu som si odfrkla. (Irónia, nie? Ja takých chalanov, ktorí myslia len na postavu baby neznášam, ale pritom si sama všímam krivky chlapcov. Patrím naozaj do blázinca.)

Zrejme začul moje dupotanie nôh po podlahe, pretože sa otočil a zmätene na mňa hľadel. Áno, všimol si, že mierim k nemu. Keď som ho dobehla, chvíľu som to pred ním musela rozdýchavať a tak som vyzerala ako ešte väčší idiot. Po celý čas na mňa len prekvapene civel. Po chvíli som nabrala potrebný kyslík a začala rýchlo drmoliť.

,, Prosím. Viem, že sa nepoznáme, ale mohol by si mi pomôcť? Si prvý chalan, ktorého som tu stretla. Za pomoc ti aj zaplatím, naozaj. Bude to len na pár minút, takže sa nemusíš ničoho báť. Veľmi ťa nezdržím. Prosím, prosím.“ Rozprávala som tak rýchlo, že som si ani nebola istá, či mi rozumel. Bála som sa jeho odmietnutia a tak som ho schytila za ruku a ťahala za sebou a aby mi neodhováral, popri tom som stále neprestala rozprávať. Zdal sa byť zmätený, keď popri mne klopýtal, ale to by bol na jeho mieste zrejme každý.

,, Ďakujem ti, ďakujem. Už som si myslela, že sem ani nechodia chlapi. No ani sa nečudujem, keď som bola v obchode so spodným prádlom. ( To ma naozaj lepšia poznámka nenapadla?) A prosím, len nič nerob. Jednoducho stoj a tvár sa normálne, dobre?“ Ani som nečakala na odpoveď a rýchlym krokom si to smerovala rovno na miesto, kde som videla stáť Jessicu, Angelu a Samanthu.

Všimli si nás a začali na nám mávať. Keď sme k nim konečne došli, pozdravila som ich.

,, Tak... to je on.“ Oznámila som im v skratke a ukázala naňho. Naozaj som to chcela mať čo najskôr za sebou.

,, Ahoj.“ Pozdravila sa mu jedna za druhou.

,, Rád vás spoznávam.“ Vysúkal po chvíli zo seba môj ,,frajer“. Správal sa ako gentleman, čo ma prekvapilo. Takí sa dnes zháňajú ťažko. Dievčatá na mňa pozreli zo zdvihnutým obočím, usmiali sa a potom venovali úsmev aj môjmu ,,priateľovi“.

,, Aj my teba.“ Odpovedala Angela. Nastalo trápne ticho a tak som prerušila.

,, Tak... prepáčte, ale už bude musieť ísť.“ Znovu som ho schmatla za ruku a ťahala ho ďalej od nich. Pritom som sa ešte otočila a stihla na ne ešte zakričať:,, Za chvíľu sa vrátim.“ Odtiahla som ho nabok. Stále bol zmätený, ale má šťastie. Už to má za sebou. Začala som sa hrabať vo vrecku, kde som si schovala peniaze a keď som našla, čo som hľadala, strčila som mu päť dolárov do dlane.

,, Tak... ďakujem za pomoc.“ Pozrel sa na obsah svojej dlane a zo zdvihnutým obočím na mňa opäť pohliadol. ,, Ja viem, nie je to veľa, ale viac už naozaj nemám. Tak ešte raz díky, uži si peniaze a... ešte jedna vec.“ Začervenala som sa, naklonila som hlavu a pobozkala ho. Neviem, čo ma to napadlo. Ale bozkával sa naozaj nádherne. Bol to len taký nevinný, krátky bozk. Po chvíli som sa od neho odtrhla a on bol ešte viac prekvapený a zmätený. ,, Prepáč, ale keďže si teraz mal byť akože môj priateľ, malo by to byť vierohodné. Tak ešte raz ďakujem a... ahoj.“ A otočila sa k odchodu. Všimla som si, ako sa dievčatá na mňa uculujú, takže to zabralo. Hlasito som si oddýchla a nasadila pokojnú masku. Za sebou som ešte začula jeho hlas. Vlastne až teraz som ho počula vôbec niečo povedať. Ani sa nečudujem, nedala som mu na to ani možnosť.

,, Smiem aspoň vedieť tvoje meno?“ Opýtal sa zamatovým hlasom. Slová vychádzajúce z jeho úst boli ako uspávanka pre uši. Ako balzám na dušu. No dobre, dosť bolo poézie. Ohriakla som sa v myšlienkach. Nadvihla som obočie.

Chvíľu som nad tým uvažovala. ,, A ja tvoje?“ Opýtala som sa ho na oplátku.

,, Pýtal som sa prvý.“ Povedal šibalsky a odhalil mi radu svojich bielych zubov. Porazene som vzdychla a usmiala sa na neho.

,, Som Bella.“

,, Edward.“ Au, tak to zabolelo. Zase tie nepríjemné myšlienky. Pri tom, ako to vyslovil som sebou trhla, naozaj na ten moment pred pár rokmi nerada spomínam. Tvár sa mi skrivila bolesťou a smútkom, no sekundu na to som si uvedomila, čo sa vlastne deje a aj to, že na mňa nechápavo pozerá. Zrejme si všimol moje trhnutie. Potriasla som hlavou zo strany na stranu v snahe dostať tie myšlienky z hlavy a opäť sa na neho usmiala.

,, Tak sa maj...Edík.“ Tak to už bolo lepšie. Menej to bolelo. Na rozlúčku som mu zamávala a otočila sa k odchodu.

Keď som sa vrátila ku kamoškám bolo to samé Ten je taký zlatý a Ja ti tak závidím a podobne. Vypočúvali ma ešte ďalšiu pol hodinu. Cítila som sa ako na výsluchu na polícii. Snažila som sa odpovede čo najviac zovšeobecniť, aby to neboli až také lži a ja sa necítila tak previnilo. Ale bolo mi to nanič. Aj tak som sa cítila hrozne kvôli tomu, že im klamem. Je to však ich vina, mali mi dať pokoj. A dúfam, že už aj dajú.

Zašli sme na šunkovú pizzu s kukuricou a objednali si k tomu kolu. Klebetili sme o všetkom možnom, no ja som väčšinou bola úplne mimo a rozmýšľala nad nádhernými očami Edíka. Bol naozaj zvláštny. Bola som s ním len pár minút, ale odlišnosť od ostatných chalanov z neho priam sršala. Moju zamyslenosť si všimla aj Samantha, ktorá ma pobavene šťuchla do rebier a nezabudla to okoreniť nejakou poznámkou. ,, Chýba ti tvoja druhá polovička, čo?“

Nechala som to bez povšimnutia a už radšej dávala pozor na to, o čom sa rozprávajú. Keď sme dojedli, zabehli sme do kina na film Blbí a blbší 2 na ktorom sme sa dosť dobre nasmiali. A mimochodom, chlapíka, ktorí sedel pred nami a clonil nám na plátno, sme začali obhadzovať pukancami, takže nás z tade skoro vyhodili. Radšej sme si potom presadli. Keď film skončil, rozlúčili sme sa a každá šla domov.

Ja som šla spolu s Angelou jej hondou civic, pretože mne zobrali pred pár týždňami vodičák. Chápete to? A to len kvôli tomu, že som párkrát ,,omylom“ prekročila rýchlosť. Tak mám rada rýchlu jazdu. A čo? Aby sa z toho nezbláznili. A ešte horšie je to, že mi ho vzal môj VLASTNÝ OTEC.  Na tomto svete naozaj neexistuje spravodlivosť. Čo chvíľu však budem mať nový. Je pravda, že najprv musím zložiť skúšky, ale hádam to nebude až taká katastrofa. Keď si však spomeniem, aká makačka to bola len pri tých prvých, dvíha sa mi žalúdok. Niekto mi s tým bude asi musieť pomôcť.

S Angelou sme celú cestu prerozprávali. Z tých troch som ju mala najradšej. Bola veľmi milá a úprimná. A vedela udržať tajomstvo. Keby som sa s tajomstvom zverila Samanthe alebo Jessike, na druhý deň by to vedela už celá škola. Dozvedela som sa od nej, že v pondelok majú prísť nejakí noví žiaci, to som zase zvedavá, ako to dopadne. Ak to budú baby, chalani za nimi budú doliezať a ak to budú chalani, bude to presne naopak. Ani ma to veľmi nezaujímalo a tak som ihneď zmenila tému.

Keď sme prišli pred náš dom, poďakovala som jej za odvoz  a zamierila do domu. Tam ma privítala mama.

,, Tak ako bolo zlatko?“ Opýtala sa tým typickým materským hlasom.

,, Celkom fajn.“ Odpovedala som jej ako každý deň. V žiadnom prípade som jej nehodlala hovoriť o tom, ako som v obchode naháňala nejakého úplne cudzieho chlapca, čo bol pre mňa zlatooký a bronzovovlasý hrdina.

Spolu s rodičmi som zjedla večeru, poumývala po všetkých riad a išla do izby. V nej som len zhrabla kozmetickú taštičku a išla sa osprchovať. Teplá voda mi teraz padla nanajvýš vhod. Po náročnom dni som sa uvoľnila a cítila sa perfektne. Vyčistila som si ešte zuby a prečesala svoje dlhé hnedé vlasy. V izbe som si potichu pustila hudbu a premýšľala nad všetkým, čo sa mi dnes udialo. A najčastejšie som myslela na bozk s Edíkom. Prešla som si prstami po perách a akoby som na nich ešte stále cítila jeho dotyk. S úsmevom na tvári som vyčerpaním o chvíľu zaspala.

Ďalšia časť

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som v háji!-1.kapitola-1.časť: